Hoci v piatok premiér Igor Matovič a minister financií Eduard Heger ohlásili spolu so zástupcami bánk takzvanú druhú pomoc v podobe deväťmesačných odkladov splátok úverov pre občanov, živnostníkov či malé a stredné podniky, opatrenia na pomoc ekonomike, ochromenej pandémiou, stále krívajú za potrebami hospodárstva.

O slovo sa teda prihlásili zástupcovia slovenskej ekonomickej obce. V priebehu posledných 48 hodín sa objavili tri iniciatívy s konkrétnymi návrhmi, ako riešiť súčasnú situáciu, ktoré zároveň môžu inšpirovať aj ďalšie kroky vlády.

Vpustite do ekonomiky viac likvidity

Asi najväčšiu publicitu si vyslúžila pondelková výzva prominentných slovenských ekonómov, ktorú zorganizoval profesor na Chicagskej univerzite a člen bankovej rady NBS Ľuboš Pástor. Nesie názov Treba urýchlene konať, už včera bolo neskoro!

Medzi podpísanými sú viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, rektor Paneurópskej vysokej školy Juraj Stern, finančník Gabriel Eichler, bývalý minister financií Ivan Mikloš, členka dozornej rady VÚB Elena Kohútiková a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec.  

Na úvod signatári konštatujú, že Slovensko zaostáva časovo i objemovo za opatreniami iných krajín, ktoré majú zmierniť ekonomické dopady pandémie koronavírusu. V dôsledku toho môže byť aj tohtoročný hospodársky prepad u nás hlbší ako v zahraničí.

Aby sa katastrofické dopady na hospodársky rast, zamestnanosť a životnú úroveň Slovákov podarilo odvrátiť, navrhujú signatári pristúpiť v najbližších hodinách a dňoch k ďalekosiahlym výdavkovým opatreniam.

Priestor pre takýto postup existuje. Európske fiškálne pravidlá rovnako ako naša dlhová brzda umožňujú štátu vo veľkom si v takejto núdzovej a mimoriadnej situácii požičiavať na finančných trhoch.

„Argument, že na to nemáme peniaze, neobstojí, pretože: Teraz je najlepší čas vynakladať verejné zdroje na verejné blaho,“ píše sa vo výzve. „Ide o investície s vysokým spoločenským výnosom – po ľudskej aj po ekonomickej stránke.“

Naliatie likvidity do ekonomiky sa podľa prominentných slovenských ekonómov má udiať v podstate dvomi spôsobmi: Jednak dohodou s komerčnými bankami, ktoré by dostali štátne záruky, aby mohli poskytovať preklenovacie úvery (bankám by sa mal na oplátku zrušiť bankový odvod). Jednak sa cez mimoriadne výdavky štátneho rozpočtu sústrediť popri malých a stredných podnikoch aj na veľké firmy a domácnosti.

„Primárne sa sústrediť na to, aby nám nekrachovali/neodchádzali inak zdravé firmy a aby ľudia v dôsledku koronakrízy neprichádzali o prácu,“ píše sa vo výzve.

Finančníci za selektívne opatrenia

CFA Society Slovakia, ktorá združuje slovenských investičných špecialistov, zverejnila v nedeľu prieskum medzi svojimi členmi o tom, ako by bolo najžiaducejšie čeliť súčasnej kríze. Tlačovú správu o prieskume Postoju zaslal riaditeľ spoločnosti, Marek Prokopec.

Dvadsaťtri finančníkov dostalo štyri najčastejšie skloňované scenáre riešenia koronakrízy a mali sa vyjadriť, či ich považujú za dobré alebo zlé. Dva scenáre medzi nimi prepadli.

Ide jednak o scenár takzvaného black-outu, teda maximálnych obmedzení voľného pohybu občanov a masívneho utlmenia ekonomiky. Investiční špecialisti sa boja, že vírus by sa po zrušení opatrení aj tak mohol dostať opäť na Slovensko zo zahraničia, ekonomické škody by boli však medzitým značné: hrozila by strata pozícií slovenských dodávateľov v rámci medzinárodných výrobných reťazcov a riziko následného nenaskočenia ekonomického motora krajiny, keď opatrenia skončia.

Spolu s „black-outom“ finančníci väčšinovo odmietajú aj scenár „kolektívnej imunity“. Obávajú sa, že by spôsobil veľké množstvo úmrtí a kolaps zdravotníctva pod náporom ťažkých prípadov.

„Status quo“, teda ponechanie aktuálnych opatrení v SR považuje väčšina (83 percent) opýtaných za skôr dobré ako zlé riešenie. Ak by však súčasný scenár trval príliš dlho, aj na Slovensku sa môžu prehĺbiť negatívne javy ako vysoká nezamestnanosť, rozsiahle krachy firiem, banková kríza či zadlženosť štátu, ktorá sa vymkne z medzí.

Naopak, väčšinovú podporu medzi investičnými špecialistami dostal scenár „cielenej izolácie a riadených reštrikcií“. Inými slovami: absolútna izolácia až karanténa rizikových skupín, ako sú dôchodcovia či ľudia s inými ochoreniami, spojená s ich zásobovaním od štátu; maximálne testovanie a následná izolácia nakazených; uvoľňovanie ekonomických i pohybových reštrikcií pre menej rizikové skupiny s cieľom záchrany národného hospodárstva.

Aj pri tomto scenári však finančníci upozorňujú na riziká. Napríklad vírus sa môže šíriť rýchlejšie a zasiahnuť väčšiu množinu populácie, než z čoho vychádzajú doterajšie predpoklady. Riadenie selektívnych opatrení môže byť neefektívne. V konečnom dôsledku teda aj toto riešenie môže poškodiť ľudské životy i ekonomiku.

INESS: Testovanie a operatívna karanténa

V pondelok zverejnil svoj COVID-19 Manifest pre Slovensko aj ekonomický think-tank INESS. Štýlom uvažovania je najoriginálnejší.

Autori tvrdia, že pre Slovensko s jeho vidieckym charakterom nie je vhodný model plošných obmedzení či dokonca „black-outu“ ako v husto obývanom urbánnom prostredí Wuhana. Inessáci sa zasadzujú za model operatívnej lokalizovanej karantény. Teda v prípade potreby uzatvárať obce, prípadne menšie územné celky.

Zároveň má byť tento proces automatizovaný. Inými slovami, majú sa pripraviť algoritmy, ako postupovať, keď sa na určitom území vyskytne zvýšený počet nakazených – ako odstupňovať obmedzenia pohybu i ekonomickej aktivity.

Zároveň Inessáci prízvukujú: „Ekonomiku treba otvoriť čo najskôr, nie až keď bude vyliečená posledná nakazená osoba.“ Prihovárajú sa za dobudovanie infraštruktúry testovania. Pri jeho cielení majú pomôcť aj dáta od Google, telefónnych operátorov či špecializované appky od IT-sektora.

INESS tiež odporúča použiť existujúci dávkový systém na zabezpečenie základného príjmu občanom, ktorí zostali bez práce. Financovať ho treba z eurofondov.

A aby sa ekonomika po odznení epidémie čo najrýchlejšie postavila na nohy, treba už teraz pripraviť rozsiahly program odbyrokratizovania a odstránenia záťaže pre firmy. Cieľom je, aby sa jednotlivci, rodiny i podniky čo najrýchlejšie dokázali po zvládnutí koronakrízy postaviť na nohy.