Je po volebnom víkende, pondelok popoludní, keď vchádzame na jedno z futbalových ihrísk pri saleziánskom stredisku v Bratislave na Trnávke. Na umelom trávniku práve trénujú kategórie šestnásť- až devätnásťročných futbalistov klubu SDM Domino. 

Založili ho saleziáni v roku 1993 a postupne sa s viac ako päťsto hráčmi v devätnástich kategóriách zaradil medzi najväčšie mládežnícke futbalové kluby na Slovensku. Domino teda nie je žiadny krúžok pri saleziánskom stredisku, veď jeho hráči od osemročných po 14-ročných hrajú najvyššiu ligu, čiže s klubmi, ako je Slovan, trnavský Spartak, DAC Dunajská Streda či Nitra.  

Domino – Slovan 1:0

Skupine chlapcov v rohu ihriska rozdáva pokyny bývalý hráč Slovana Bratislava a viacerých ďalších klubov Pavol Gostič. Do saleziánskeho klubu prišiel pred siedmimi rokmi, keď ako tréner pre nezhody skončil na lavičke Slovana.

„Tu si ma najprv odskúšali a, keďže boli so mnou spokojní, nechali si ma,“ hovorí nám bývalý futbalista, ktorý v polovici deväťdesiatych rokov odohral pár zápasov aj za reprezentáciu. Najprv trénoval mladších žiakov, teraz už aj staršie kategórie. Spočiatku to robil popri práci mimo saleziánskeho strediska, teraz v ňom pomáha ako údržbár, a tak to odtiaľ na ihrisko nemá ďaleko. 

Prečítajte si rozhovor so šéfom klubu: 
Keď chlapec nemá na futbal, nepošleme ho domov Zdieľať

Keď sa ho pýtame, v čom je iné trénovať v Slovane a v Domine, hovorí, že rozdiel je veľký. „Práca na ihrisku je v zásade rovnaká. No futbal by sa mal robiť tak, ako mám možnosť vidieť v tomto klube. Mám rád čestnosť a férovosť a tu ju zažívam. Je jedno, či príde chlapec na Mercedese alebo na bicykli, tu rozhoduje jeho výkonnosť.“

Páči sa mu tiež, že so svojimi zverencami sa nezhovára len o futbale, ale aj o bežnom živote. V Slovane sa podľa jeho slov vždy očakávalo, ako veľmi úspešného futbalistu vychovajú. „Tu sa teším už z prítomnosti, futbal je viac zábavou. Nie je podstatné, či z nich budú veľkí hráči. Samozrejme, budem rád, ak sa to niekomu podarí, ale základom sú pre mňa dobré vzťahy, až potom nejaké úspechy.“

Hráči klubu trénujú pravidelne štyri- až päťkrát do týždňa a okrem toho hrajú cez víkendy ligové zápasy či turnaje. Klub má viac ako štyridsať trénerov. Okrem nich má každé družstvo svojho animátora, ktorý pomáha s výchovným rozvojom hráčov. Chalani z vyšších kategórií sa po každom tréningu zídu na spoločnom stretnutí, kde diskutujú o živote a hodnotách. Filozofiou klubu totiž nie je dbať iba o športový, ale aj o osobnostný rozvoj jeho členov. 

Bývalý reprezentant Pavol Gostič trénoval aj v Slovane.  

Tréning dorastu. 

„Bojujeme o dušu, na ihrisku aj v živote" na klubovom aute. 

Na ihrisku sa stretávame aj s miestnym saleziánskym koadjútorom (rehoľným bratom) Radovanom Rumanovičom, ktorý je zároveň šéfom klubu. Na Trnávke je siedmy rok, mal už na starosti aj prípravu medzinárodných saleziánskych hier PGS.

Vysvetľuje nám fungovanie a špecifiká klubu SDM Domino. Väčšina detí je z Ružinova, ale aj z iných mestských častí a okolia hlavného mesta. „Členské je 25 eur na mesiac, platíme z toho trénerov. V porovnaní s inými klubmi je to priemer, oproti výdavkom na iné športy je to stále výrazne lacnejšie,“ vraví salezián Rumanovič. 

Farnosť a futbalový klub na Trnávke sa podľa jeho slov od seba nijako neseparujú. „Priestory aj ľudia sú prepojení, stretávajú sa a vzájomne poznajú,“ hovorí. 

Aké je to trénovať klub, ktorý je spojený so saleziánmi? Gostič hovorí, že hráči klubu vôbec nie sú iba veriaci chlapci. On sám sa považuje za hlboko veriaceho, hoci má voči cirkvi výhrady. Podľa jeho slov je dôležitá najmä sloboda, preto nikoho z chlapcov nenúti chodiť počas sústredení na omše, ktoré majú v programe.  

Gostič vraví, že kľúčom je, aby si vedel tréner hráčov najprv získať po ľudskej stránke. „Bavíme sa naozaj o hocičom, chalani mi hovoria o frajerkách alebo o čomkoľvek, čo zažívajú.“ 

Ďalšou pozitívnou vecou je podľa neho spolupráca s rodičmi. Tá je oveľa lepšia ako v Interi či Slovane, kde majú rodičia veľké ambície a na deti neprimerane tlačia. „Tu to vnímajú skôr ako krúžok pre svoje dieťa a neberú to prehnane vážne, čo je veľmi fajn pre trénerov aj samotné deti,“ vraví bývalý futbalista. 

Hoci platové podmienky nie sú v Domine pre trénera také lukratívne ako v profesionálnom futbalovom klube, svoje rozhodnutie prísť sem Gostič vôbec neľutuje. „Verím, že mi to Boh pripravil, možno preto, aby som sa zmenil a bol viac pokorný. Naučil som sa veľa vecí. Vôbec sa nesťažujem.“ 

S posmeškami od súperov pre spojenie klubu so saleziánmi sa podľa vlastných slov nestretáva. Spomína na jednu peknú situáciu, ktorá mu utkvela v pamäti. Keď pred pár rokmi hralo jeho mužstvo dôležitý zápas o záchranu, pár minút pred koncom za nerozhodnutého stavu odpískal rozhodca rohový kop v prospech jeho tímu. „Jeden z našich chalanov však prišiel k rozhodcovi a priznal sa, že lopta išla od neho. Vôbec som mu to nevyčítal. Urobil správnu vec, pochválil som ho.“

Volko: Dali mi základ

I keď hlavnou ambíciou klubu SDM Domino nie je produkovať špičkových športovcov, predsa len už vyšlo z jeho radov niekoľko úspešných tvárí. Tou najznámejšou je bezpochyby slovenský šprintér a halový majster Európy v behu na 60 metrov Ján Volko. Ten spočiatku chodieval na Trnávku do kostola, neskôr, keď robili do Domina nábor, prihlásil sa a hrával futbal. 

„Našiel som si tu super kamarátov,“ hovorí Volko pre Postoj s tým, že mu to dalo veľa aj do jeho neskoršej atletickej kariéry. „Futbal ma naučil zodpovednosti, bol to základ pre moju športovú budúcnosť. V Domine sa mi páčilo aj preto, že nešlo iba o futbal, ale aj o spoločenstvo. Tréneri a ostatní, ktorí s chalanmi pracujú, sa snažia, aby rástli nielen po výkonnostnej stránke, ale najmä ako ľudia.“

Volko potvrdzuje filozofiu klubu, ktorá vychádza z toho, že šancu dostáva každé dieťa bez ohľadu na mieru talentu. „Keď som hrával v Domine, nikoho neodsúvali na druhú koľaj, ale snažili sa každému pomôcť. Myslím, že dnes je to tam ešte lepšie.“

Dodnes sa najrýchlejší Slovák raz za čas u saleziánov na Trnávke zastaví. 

Jasné pokyny na vhodné správanie. 

Dorastenci hrajú druhú západoslovenskú ligu.

 

Trénujú štyrikrát do týždňa. 

Pri múriku za kostolom vidíme tabuľku s označením, čomu tu fandia a čomu nie. V červenom poli je aj nápis „vulgarizmy“. Vyjadruje zameranie na hodnoty, ktoré sa tu saleziáni spolu so širšou komunitou snažia u mladých pestovať.

Mladí ich spájajú a pre mladých sa dokážu zapáliť. Veď napríklad nové veľké ihrisko s umelou trávou si vybudovali svojpomocne a ušetrili tak desaťtisíce eur. 

Sila Domina tak nespočíva len vo výkone jeho hráčov, ale predovšetkým v zázemí, ktoré na Trnávke majú – od farnosti, cez saleziánske oratórium, až po rodinné centrum. 

Foto – Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo