Na zrýchlené prerokovanie vládnych návrhov nie sú dôvody, tvrdia odborníci

Na zrýchlené prerokovanie troch vládnych návrhov nie sú splnené podmienky, tvrdia odborníci. Na utorkovej mimoriadnej schôdzi Národnej rady (NR) SR majú poslanci rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o zavedení 13. dôchodku, zvýšení prídavku na dieťa či zrušení zákona o diaľničnej známke.

Podľa Mariána Gibu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa v týchto prípadoch porušuje rokovací poriadok, dochádza tiež k porušeniu princípu právneho štátu.

Zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že skrátené legislatívne konanie môže byť použité iba za mimoriadnych okolností a aj to len z presne určených dôvodov, hovorí Giba. Dôvodom môže byť ohrozenie základných práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti, hrozba značných hospodárskych škôd alebo rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN.

"Ani jedna z týchto skutočností nie je daná a ani v deklarovaných dôvodoch použitia skráteného konania nebola preukázaná. Podmienky na legálne použitie skráteného legislatívneho konania splnené nie sú," uviedol pre TASR Giba, ktorý je vedúcim Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte UK. Navyše, dôvody uvedené k návrhom zákonom považuje Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied za "krajne účelové".

Schválenie týchto zákonov ešte do volieb je možné len v teoretickej rovine, myslí si Marek Domin z Právnickej fakulty UK. Tvrdí, že ak by prezidentka SR Zuzana Čaputová zákony nepodpísala a po 15 dňoch od doručenia ich vrátila do parlamentu, ten by ich nestihol opäť schváliť. Nové zloženie parlamentu nemôže podľa Domina prerokovať návrhy, ktoré boli podané v predchádzajúcom volebnom období.

"Celý proces schvaľovania týchto zákonov by sa tak po voľbách musel opakovať, začínajúc podaním návrhu," povedal pre TASR Domin.

Ak by parlament prijal vládne návrhy v zrýchlenom režime, aj keď nedošlo k naplneniu dôvodov, je to podľa politológa Erika Láštica dôvod na to, aby takto schválené návrhy zákonov prezidentka vetovala. Hovorca prezidentky Martin Strižinec nepovedal, ako bude Čaputová postupovať, hlava štátu si podľa neho počká na rozhodnutie parlamentu.

Problém podľa odborníkov nastáva aj pri rokovaní o Istanbulskom dohovore. Ústava SR podľa nich predpokladá len to, že vláda predkladá do parlamentu medzinárodnú zmluvu na jej schválenie, teda na vyslovenie súhlasu NR SR. V prípade Istanbulského dohovoru však návrh žiada parlament o vyslovenie nesúhlasu s ním, z čoho podľa Gibu vyplývajú praktické problémy. Vysvetlil, že ak parlament návrh vlády schváli, vysloví nesúhlas.

"Návrh vlády tak, ako je formulovaný, teda nedáva parlamentu žiadnu možnosť vysloviť s ratifikáciou súhlas, iba nesúhlas. Navyše, má formu postupu, ktorý ústava nepozná. Obávam sa teda, že akokoľvek sa o ňom parlament uznesie, nebude to mať právnu relevanciu a z tohto pohľadu je v podstate jedno, či sa lehoty pre druhé a tretie čítanie dodržia alebo nie," upozornil Giba.  

Domin zase pre TASR uviedol, že z hľadiska časových lehôt je možné o Istanbulskom dohovore rozhodnúť do konca volebného obdobia. "Istanbulský dohovor ako medzinárodná zmluva sa prerokúva len v druhom a treťom čítaní, ktoré môžu fakticky prebehnúť na jednej schôdzi NR SR v jeden deň," spresnil.