Nech iní... (Štefan Krčméry)

Štefan Krčméry
Nech iní...
 

Nech iní hľadia na padanie hviezd,
znamenajúcich, že umiera niekto,
i nech spievajú lamentácie
nad rakvami neznámych:
ja sviecu zapálim
pri narodení dieťaťa
– nového človeka –
a zaspievam nad kolískou
pieseň veselú.

V túto minútu desať ľudí mrie
a jedenásť sa rodí!

Nech iní trúchlo meditujú
pred hodinami, že tajdú, že tajdú
a každým tlkotom sa svety rúcajú:
ja radostne načúvať budem ich tikaniu
a s jasotom vítať tie, ktoré prichodia,
lebo každá z nich je kľúčom
do nových komnát až po svätyňu,
kde duša spočinie.

Spievať budem o živote,
lebo zapálila sa vo mne viera,
že Boh môj je dobrý,
klas zo zeme vyvodí a život z mohyly.

 

Štefan Krčméry (1892 – 1955), básnik, prozaik, literárny kritik, historik, teoretik, prekladateľ, redaktor, organizátor literárneho a kultúrneho života, patrí k popredným osobnostiam slovenskej literatúry. Vyštudoval evanjelickú teológiu, nejaký čas pôsobil ako kaplán, no kňazské povolanie zanechal a stal sa redaktorom Národných novín v Turčianskom Sv. Martine a tajomníkom obnovenej Matice slovenskej. Redigoval aj obnovené Slovenské pohľady a Knižnicu Slovenských pohľadov.

Debutoval zbierkou vlasteneckej lyriky Keď sa sloboda rodila (1920). Báseň Nech iní... som vybral z pôvodného vydania Krčméryho zbierky Herbárium, ktorá vyšla v roku 1929 nákladom Kníhtlačiarskeho účast. spolku v Turčianskom Sv. Martine.