Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
13. novembec 2007

Socialistický, nie sociálny štát

Kresťan nemôže ísť proti sebe samému a pridržiavať sa takého ideologického systému, ktorý sa zásadne protiví jeho viere a jeho chápaniu človeka. Pavol VI., apoštolský list Octegesima adveniens Solidarita, sociálnosť, prosociálnosť… Naša terajšia vládna zostava, no hlavne jedna zo strán, ktoré ju...

Kresťan nemôže ísť proti sebe samému a pridržiavať sa takého ideologického systému, ktorý sa zásadne protiví jeho viere a jeho chápaniu človeka.
Pavol VI., apoštolský list Octegesima adveniens

Solidarita, sociálnosť, prosociálnosť…
Naša terajšia vládna zostava, no hlavne jedna zo strán, ktoré ju tvoria, používa na milión spôsobov a s veľkou obľubou termíny ako solidarita, sociálnosť, prosociálnosť a podobne. Dokonca v názve vyššie spomenutej strany sa nachádza slovné spojenie „sociálna demokracia“. Táto nástupkyňa komunistickej strany, ktorá sa v nedávno minulej dobe pokúšala budovaním socializmu nastoliť konečný stav, teda komunizmus, pozmenila iba lingvistickú štylizáciu, ktorou pomenúva svoje ciele. Jadro ideológie však zostáva rovnaké.

Sociálny štát ako eufemistický brat socializmu, nemusí však znamenať len jeho slabšiu, resp. zredukovanú podobu. Práve naopak, pod rúškom demokracie sa snaží robiť presne to isté. A v tom spočíva jeho najväčšie nebezpečenstvo.

Moloch s ľudskou tvárou
Až archetypálna sympatia, a to nielen medzi staršími Slovákmi, ale aj medzi mnohými mladými, sa objavuje voči persone Alexandra Dubčeka. Tento predstaviteľ „socializmu s ľudskou tvárou“ presadzoval systém, o ktorý sa dnes snaží súčasný predseda vlády. Zo psychologického hľadiska je to celkom zaujímavý jav. Pražská jar bola potlačená vojenskou intervenciou. Znamenala však v jej počiatkoch isté uvoľnenie po brutálnych päťdesiatych rokoch. Z tohto dôvodu ju veľká časť spoločnosti vnímala ako schodnú cestu socializmu. Očakávania, ktoré si ľudia od Dubčeka sľubovali, boli umlčané tankami, avšak v mysliach ľudí prežívali, prenášali sa z generácie na generáciu a čakali len na politika, ktorý im ich pripomenie. Jeho strana je dnes najpopulárnejšia.

Problém „socializmu s ľudskou tvárou“ alias sociálneho štátu spočíva v tom, že je nezrealizovateľný. Poľudštený moloch je jednoducho fiktívna predstava. Za všetko hovorí Gorbačovová perestrojkaa glasnosť. Tieto snahy boli zamerané na demokratizáciu niečoho, čo je vo svojej najhlbšej podstate prešpikované neslobodou a iracionalizmom. Výsledok v podobe rozpadu ZSSR hovorí za všetko. Takéto pokusy sa skončia buď fiaskom-Gorbačov, alebo regresom-Dubček.

Slobodná voľba, nie diktát!
Nebezpečenstvo „sociálnych“ snáh dnešných politických rétorov spočíva aj v tom, že obsah pojmov, ktoré používajú, je diametrálne odlišný ako ich vlastný výklad. Solidarita, či prosociálnosť nie sú realizovateľné ako štátne programy. Sú záležitosťou indiviuálneho postoja a hlavne slobodnej voľby jednotlivca. Definícia prosociálnosti naopak spočíva v skutkoch, ktoré sú zamerané na pomoc druhému, bez očakávania odmeny (materiálnej, finančnej), či opätovania pomoci v budúcnosti. Toto správanie má charakter nezištnej pomoci, ktorá spôsobuje dobro a je dobrovoľná. Ani solidarita ani prosociálnosť nemajú imperatívny charakter.

Inzercia

V podobnom duchu píše i v blahej pamäti pápež Pavol VI. v už spomínanom apoštolskom liste: „Spoločenská solidarita sa považuje za viac-menej automatický dôsledok individuálnych iniciatív, a nie za prvoradý cieľ a hlavné kritérium jestvovania dobre zorganizovanej spoločnosti.“ Sociálny štát tak paradoxne ochudobňuje ľudí o to, čo im je najprirodzenejšie.

Efekt prihliadajúcich
Je známy tzv. efekt prihliadajúcich. Ak to zjednodušíme, tak ide o to, že v prípade ak sa niekto ocitne v nepríjemnej alebo nebezpečnej situácii, skôr mu bude poskytnutá pomoc od jednotlivca, ktorý je osamoteným svedkom danej situácie, ako keď je nablízku väčšia skupina ľudí. Ľudia sa začnu správať alibisticky a spoliehať sa na druhých. „Veď prečo práve ja mám pomôcť? Sú tam predsa ďalší...“ Tento efekt prihliadajúcich je potenciálna konzekvencia ideológie sociálneho štátu, ktorá sa už prejavuje aj v našich postojoch a myšlienkach. Bežný je názor mnohých z nás, že nie je potrebné pomáhať núdznym, chudobným, bezdomovcom, či deťom z detských domovov, veď sa o nich postará štát.

Pravá tvár ľudskej solidarity
Ako príklad ľudskej solidarity spomeniem plynový výbuch domu v Krompachoch, pri ktorom tragicky zahynuli matka s dcérou. Malého Jakubka sa podarilo priam zázrakom zachrániť a žije aj jeho otec, ktorý nebol v čase výbuchu doma. Týmto ľuďom, ktorí prišli nielen o príbytok, ale hlavne o svojich najbližších bola poskytnutá okamžitá pomoc od mnohých ľudí- finančná, materiálna i duchovná. Neboli to nadiktované príkazy pomoci, ale rozhodnutie slobodnej vôle a hlbokej empatie so strany tisícok blížnych z celého Slovenska. Toto Ficov sociálny-solidárny štát nikdy nedokáže.

Pravdivá podstata solidarity je iná a o nej píše i velikán našej doby Ján Pavol II.: „Utrpenie blížneho, utrpenie druhého človeka vo všetkom rovnakého ako ja, vzbudzuje vždy u tých, ktorí netrpia, istý nepokoj, takmer pocit rozpakov. Spontánne sa natíska otázka: Prečo on, a nie ja? Nemôžeme sa vyhnúť tejto otázke, ktorá je základným vyjadrením ľudskej solidarity. Myslím, že práve táto základná solidarita vytvorila medicínu a celú zdravotnú službu v ich historickom vývoji až podnes. Musíme sa teda zastaviť pred človekom, ktorí trpí, aby sme znovu objavili túto podstatnú súvislosť medzi svojím a jeho ľudským ´ja´.“

Marián Zimmermann
Autor je študent psychológie a externý prispievateľ časopisu Zrno.

Odporúčame

Definitíva?

Definitíva?

Bolestivý afekt stráca svoju bolestivosť, keď si o ňom vytvoríme jasnú a zreteľnú predstavu! (Baruch Spinoza) Smrť nepochybne vyvoláva u mnohých umierajúcich pocity strachu, úzkosti a beznádeje. Podobné emócie majú aj niektorí z tých ostatných, ktorí práve nezomierajú. Teda vlastne áno, zomier...

Cirkev a Darwin

Cirkev a Darwin

Keď v júli 2005 uverejnil kardinál Christoph Schönborn esej v New York Times kritizujúcu neodarwinizmus, zožal z rôznych strán veľkú dávku kritiky. Neodarwinistom vyčítal, že prekračujú svoje kompetencie vo výklade vzniku človeka a sveta, a vyjadril svoj nesúhlas s ich tvrdeniami, že človek je produ...

Na okraji priepasti v turecko-kurdskom konflikte

Na okraji priepasti v turecko-kurdskom konflikte

(ZENIT) „Na diplomatické riešenie napätia medzi Tureckom a kurdskými rebelmi je ešte vždy čas,“ skonštatoval pre taliansky denník L'Osservatore Romano biskup Luigi Padovese. Kurdská ultraľavicová strana pracujúcich (PKK) vedie na turecko–irackých hraniciach ozbrojený boj za nezávislý Kurdis...