Sviečku za nenarodené deti je možné prvýkrát zapáliť aj virtuálne

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Sviečku za nenarodené deti je tento rok možné prvýkrát zapáliť aj virtuálne. Hlavnou myšlienkou kampane občianskeho združenia Fórum života je spomienka na všetky deti, ktoré sa z rôznych dôvodov nemohli narodiť, ale aj na ženy, ktoré o dieťa prišli. TASR o tom informovala Konferencia biskupov Slovenska.

"Chrániť život znamená chrániť aj životné prostredie, preto sme sa rozhodli pre túto ekologickú možnosť podpory kúpy sviečky za nenarodené deti. Virtuálna sviečka je ekologická, nesfúkne ju vietor, horí nepretržite a, čo je najdôležitejšie – pomáha," vysvetlila koordinátorka kampane Lucia Lalíková.

Spomienka na nenarodené deti

Hlavnou myšlienkou kampane Sviečka za nenarodené deti je spojiť Pamiatku zosnulých 2. novembra so spomienkou na nenarodené deti, ktoré zomreli pri potrate.

Momentom, ktorý spája duchovný rozmer kampane s praktickým, je symbolická sviečka. Na pamiatku nenarodených detí môžu ľudia sviečku umiestniť a zapáliť 2. novembra v oknách domovov, ale aj pri pamätníkoch, ktoré sú venované nenarodeným deťom.

Na Slovensku sa nachádzajú desiatky takýchto pamätníkov. Nájsť ich je možné napríklad na cintoríne vo Svite, Bardejovskej Novej Vsi, v Bratislave pri Modrom kostolíku, v Čadci, Holíči, Košiciach, Poprade, Prešove, Púchove, Nitre, Rajeckej Lesnej či Rimavskej Sobote.

Začiatok novembra charakterizuje najmä spomienka na zosnulých

Katolícka cirkev si v piatok 1. novembra pripomenula cirkevne prikázaný Sviatok všetkých svätých. Na sobotu 2. novembra pripadá Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky.

Oba dni charakterizujú spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi.

Zamyslenie brata Filipa
Memento mori!Zdieľať

Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú všetkých svätých, ale aj predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných.

Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku.

Počas Sviatku všetkých svätých sa okrem svätých omší v kostoloch konajú na cintorínoch omše a pobožnosti za zosnulých.

Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých Bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.

Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva ľudia na cintorínoch zapaľujú sviečky.