Tvrdý brexit je pre nás regres

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tvrdý brexit je pre nás regres

Biskup Noel Treanor, bisjup severoírskej diecézy Down and Connor, do ktorej patrí aj mesto Belfast. Foto: A. Lojan

Je reálna obava, že hranica medzi Severným Írskom a Írskom by sa stala cieľom útokov, hovorí v rozhovore severoírsky biskup Noel Treanor.

Severné Írsko je relatívne malý kus zeme, na asi 14 tisícoch kilometrov štvorcových žije necelých 1,9 milióna obyvateľov. Spor o Severné Írsko, o režim, v akom bude fungovať po odchode Británie z EÚ, sa stal najdôležitejšou témou brexitu. Je možné, aby táto časť Spojeného kráľovstva zostala v colnej únii s EÚ a súčasne mohla byť súčasťou britského štátu a nových obchodných zmlúv? Jeden región, dva systémy? K čomu tento systém povedie? V pozadí tiká jedna nevyslovená otázka. 

Keď som sa pár dní pred tohtotýždňovým štvrtkovým summitom EÚ, kde bola schválená nová brexitová zmluva, o tejto téme začal rozprávať s biskupom Noelom Treanorom, ktorý navštívil Slovensko, zaujala ma jeho schopnosť pokojne a jasne hovoriť o politike, o írskom mierovom procese aj o role cirkví, rozhodol som sa mu ju preto položiť. Najskôr sme však museli začať inde, pri téme, ktorá je závažnejšia ako brexit, aj keď o nej médiá nepíšu.

O Severnom Írsku sa v poslednej dobe hovorí najmä kvôli brexitu a budeme o ňom hovoriť aj my, ešte predtým ale otázka na prekvapivú zmenu a ešte viac prekvapivý spôsob, ako má náhle dôjsť k legalizácii potratov a zmene definície manželstva v Severnom Írsku po 21. októbri tohto roku – rozhodol o tom britský parlament, hoci ide o kompetenciu zhromaždenia v Severnom Írsku. Vysvetlíte nám to?

Situácia je nasledovná: Severné Írsko je súčasťou Spojeného kráľovstva, tvorí ho šesť okresov (counties), tunajšie inštitúcie fungujú podľa tzv. Veľkopiatkovej dohody podpísanej zhruba pred 20 rokmi. Už zhruba tri roky ale tieto inštitúcie z vnútropolitických severoírskych dôvodov nefungujú.

Prečo?

Dôvodom je neschopnosť dvoch hlavných strán, republikánskej strany Sinn Féin a Demokratickej unionistickej strany (DUP) pokračovať v spoločnej vláde. Dôvody sú domáce, týkajú sa problémov, ktoré vyplývajú zo spoločnej vlády, jedna z afér sa nazýva Cash for Ash, ide o spor o dotácie na obnoviteľné zdroje, resp. využitie nefosílnych palív a podobne (Martin McGuinness zo Sinn Féin rezignoval na svoj post na protest proti Arlene Fosterovej z DUP, ktorá mala podľa neho konflikt záujmov, v afére išlo zhruba o 500 miliónov eur, viac si o kauze možno prečítať tu, pozn. JD).

Problém je v tom, že kvôli dĺžke, čo trvajú tieto problémy v Severnom Írsku, musela do hry vstúpiť vláda z Londýna. Je to nevyhnutnosť, pretože ide o zabezpečenie zamestnancov štátnej správy a niektoré ďalšie otázky vládnutia v Severnom Írsku. Preto vznikol v júli tohto roku v parlamente vo Westministri tzv. Northern Ireland Execution Bill. Išlo o bežný zákon, vzhľadom na situáciu v Severnom Írsku, nič navyše. Ale situácia sa zmenila, keď skupina poslancov dolnej komory parlamentu, pravdepodobne potom ako čelila lobistickým návrhom, tento zákon doplnila o ustanovenia, ktoré zavádzajú liberalizáciu potratov a zmenenú definíciu manželstva v Severnom Írsku. Problém je, že ide o otázky, ktoré boli decentralizované (devolved), má o nich rozhodovať zhromaždenie v Severnom Írsku, nie centrálna vláda v Londýne. Ako som ale povedal, severoírska exekutíva ani Stormontské zhromaždenie nefungujú, preto to bolo zneužité. Ak sa niečo nestane, budeme čeliť veľmi alarmujúcej a závažnej situácii.

Môže to ešte niekto alebo niečo zvrátiť?

Ešte predtým než odpoviem, doplním predchádzajúcu odpoveď o stanovisko Cirkvi, resp. cirkví, pretože zástupcovia Katolíckej cirkvi, Írskej anglikánskej cirkvi, presbyteriánov a metodistov vyjadrili z tohto stavu vážne znepokojenie a obavy, vydali sme spoločné vyhlásenie, ktoré zodpovedá tradičnému učeniu Katolíckej cirkvi, ochrane ľudského života od počatia po prirodzenú smrť a tiež definície manželstva ako zväzku muža a ženy. Povedali sme, že ako kresťania sme povinní rešpektovať vyšší zákon a tiež realizovať našu slobodu hlásať evanjelium. Život je pre nás neporušiteľný dar Stvoriteľa, ktorý treba chrániť a zveľaďovať. Sme rovnako ako naši predkovia z tretieho storočia povolaní povedať, že sme občanmi dvoch obcí.

Existuje šanca, že by politici týchto dvoch strán dokázali svoje nezhody vyriešiť predtým, než ten londýnsky zákon vstúpi do platnosti 21. októbra?

Je to pre mňa zložitá otázka, nie som ani politik, ani štátny zamestnanec, ani politológ, vyjadrujem sa k téme z inej perspektívy – ako občan, ktorý žije v Severnom Írsku. Prevláda ale všeobecný pocit, že je to nepravdepodobné.

Prečo?

Okrem tém, ktoré som už spomenul, sú aj ďalšie spory, ktoré tieto strany polarizujú a nie je jednoduché ich vyriešiť. Napríklad zákon zavádzajúci írčinu ako druhý legálne akceptovaný jazyk v Severnom Írsku, tých sporov je viac. Druhý dôvod je, že ako Severné Írsko momentálne visíme v totálnej neistote brexitu. Keď spojíte tieto dva faktory, znižuje sa tým pravdepodobnosť, že by strany vyriešili domácu krízu.

Na druhej strane musím povedať, že viacerí cirkevní a občianski lídri podnikli početné aktivity, aby na tento problém upozornili, aby si politici uvedomili zodpovednosť. Konali ako kresťania.

Videl som fotografie z pro-life demonštrácie.

Zdôraznili dve veci, po prvé, etické výhrady, že tieto návrhy schválené v Londýne neuznávajú posvätnosť a nenarušiteľnosť života, plus definíciu manželstva. Druhá vec, na ktorú upozorňujú, sa týka princípu decentralizácie, obidve tieto témy sú v právomoci severoírskeho orgánu, boli presunuté na naše orgány, nemalo by sa preto o nich rozhodovať v Londýne. Obidve tieto veci porušujú zásady a princípy dobrej vlády a Veľkopiatkovej mierovej dohody.

Pro-life zhromaždenie pred budovou tzv. Stormontského zastupiteľstva. Foto: Blevins/twitter

Táto situácia je prekvapujúca, keďže severoírska strana DUP, ktorá je súčasťou koaličnej vlády v Londýne s konzervatívnou stranou Borisa Johnsona a ktorá je sama v týchto témach veľmi konzervatívna, bráni pro-life agendu aj definíciu manželstva. Čakal by som, že vyvinie iniciatívu, ktorá zabráni zneužitiu legislatívy na presadenie takýchto cieľov, resp. nájde spôsob, ako tieto návrhy vyškrtnúť.

Je to naozaj tak, strana DUP je skutočne konzervatívna. Neviem vám na to odpovedať, myslím, že takéto veci sa riešia interne a neverejne, musíme počkať a uvidíme. Chcel by som na tomto mieste ale poukázať na aktivitu barónky Nualy O´Loanovej, členky Snemovne lordov v Londýne, ktorá je farníčkou v mojej diecéze – správa sa hrdinsky, poukazuje na nelegitímnosť celého procesu a stojí na čele skupiny, ktorá v tomto zápase o ochranu posvätnosti života a definície manželstva dodáva právnu aj politickú argumentáciu. Hovorí o ochrane demokracie.

Bolo úžasné vidieť fotografie z 20-tisícovej demonštrácie, ktorá protestovala proti tejto legislatíve. Pred pár rokmi mnohých prekvapilo, aké väčšiny sa postavili v Írsku za legalizáciu potratov aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Otázka znie: je významný rozdiel medzi názormi Írov a Severných Írov na tieto otázky?

Na to sa pýta mnoho ľudí. Áno, výsledky referenda v Írsku prekvapili mnohých. Katolícka cirkev v Írsku sa snažila všetkými silami upozorniť na etickú stránku aj racionálne dôvody, ktoré s témou súviseli. Pred referendom sa odohrali viaceré veľké fóra, diskusie, kde zazneli rôzne názory, žiaľ, s výsledkom, o ktorom ste hovorili.

Pýtate sa ale na rozdiel medzi náladami v Severnom Írsku a Írskej republike. Treba zmieniť niektoré tradičné rozdiely, Írska republika mala tradične významnú väčšinu obyvateľstva s katolíckym vierovyznaním, aj keď sprevádzanú anglikánskymi a protestantskými menšinami. Za posledné zhruba dve desaťročia sa však Írska republika významne demograficky zmenila. Do krajiny prišlo mnoho ľudí za prácou, mesto Dublin sa stalo globalizovaným kozmopolitným centrom, do istej miery to platilo pre celú írsku spoločnosť.

Teraz prejdem k Severnému Írsku. Ide o 6 okresov (Írska republika ich má 26), medzi Severným Írskom a Írskou republikou je hranica, o ktorej sa teraz toľko diskutuje. Keby došlo k tvrdému brexitu, táto hranica by bola vonkajšou hranicou EÚ. V Severnom Írsku je trochu iná socio-politická realita. Pred sto rokmi, keď sa etablovalo Severné Írsko, tu bola väčšina protestantská – anglikánska, metodistická, presbyteriánska tradícia. Všetky boli prítomné aj v Írskej republike, ale tam nemali väčšinu. Pre severoírsku spoločnosť bolo dôležité, že sa svojou väčšinou považovala za britskú, spojenú pevnou väzbou s Britániou, ako to povedal jeden prominentný politik tej doby, malo ísť o vznik protestantského štátu pre protestantský ľud, hoci už v tom čase bola v Severnom Írsku prítomná katolícka írska komunita.

Život sa vyvíja. Prešli sme si od roku 1969 zhruba tromi desaťročiami hrozného hororu a krutého násilia. Je dôležité spomenúť, že tieto pohyby na svojom začiatku boli iniciované demonštráciami, ktoré volali po občianskych právach pre všetkých. Bolo krátko po Paríži 1968 aj v Amerike bolo silné hnutie za občianske práva, v Británii bolo po vzdelávacej reforme z roku 1947 prvého, druhého a tretieho stupňa, školy boli otvorené pre všetkých, keď k roku 1947 pripočítate 20 rokov, uvidíte vzdelanú strednú generáciu, ktorá si kladie otázku, v akej spoločnosti to žijeme. Potom prišli roky problémov a hororu, ktoré vďakabohu skončili dohodou a mierom. Od Veľkopiatkovej dohody uplynie teraz v decembri 20 rokov. Táto dohoda zaviedla princíp rovnosti a konsenzu, zdieľania moci, do severoírskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o étos spoločnosti Severného Írska, je tu istý rozdiel, ale aj severoírska spoločnosť sa mení, ekonomika sa tiež zlepšila, aj keď neprešla takým rozvojom ako v Írskej republike, napriek tomu prítomnosť kresťanského hlasu – a to v ekumenickom zmysle – je v Severnom Írsku stále silná. Ľudia sú aktívni ako občania, ale spájajú sa naprieč rôznymi cirkvami. Demonštrácie, ktoré ste spomenuli, či už išlo o protesty z centra mesta, alebo o pochod k sídlu tzv. Stormontského parlamentu, boli práve prejavom tohto hnutia.

Znamená to, že kresťania v Severnom Írsku praktizujú svoju vieru vo vyššej miere ako v Írskej republike? Sú napr. nedeľné bohoslužby viac navštevované?

Ťažká otázka, ťažko to povedať. Štatistické ukazovatele sa líšia od farnosti k farnosti, mohol by som vám v svojej diecéze ukázať na miesta, kde je účasť veľmi vysoká, ale aj tie, kde je nižšia. To isté možno povedať aj o Dubline...

...to platí pre celý svet.

 Presne tak. Preto na túto otázku nerád odpovedám, je na ňu ťažké odpovedať štatistikami. Myslím, že všetci cítime, že vieru inak vnímajú starší a inak mladší, že je našou úlohou prísť na spôsob, ako rozvinúť a posilniť vieru medzi mládežou, aby objavili krásu kresťanstva a význam povolania o tom svedčiť aj ako občania, ktorým záleží na spoločenskom poriadku.

Z toho, čo hovoríte, sa mi zdá, že náboženstvo je v Severnom Írsku dôležité nie preto, že by sa výrazne viac praktizovalo, ale kvôli jeho významu pre identitu, ktorú v severoírskej spoločnosti plní.

Áno, je to tak.

Prejdime na brexit, niektorí hovoria, že nebezpečenstvo brexitu je v tom, že by mohlo nanovo viesť k rozpútaniu násilností medzi katolíkmi a protestantmi v Severnom Írsku, že by to mohlo rozkývať základy Veľkopiatkovej dohody z roku 1999. Vnímate to ako nebezpečenstvo, je naozaj tak veľké? Zaujíma ma to o to viac, že na jednej strane má stále náboženstvo význam pre identitu komunít, na strane druhej opisujete, ako kresťania rôznych cirkví a denominácií spolupracujú pri ochrane života či definície manželstva.

Dôležité je povedať najskôr toto: Od momentu, kedy začali problémy a násilie, počas celého priebehu, vrátane tých najhorších momentov, boli mnohí kresťania aktívni v boji proti násiliu a spájali sa ekumenicky, naprieč cirkvami. Aj v tých najhorších časoch sa niektorí katolícki kňazi a protestantskí pastori spoločne stretali a spájali aktivistov z opačných strán do tajných spoločných diskusií. Toto bol jeden z príspevkov týchto cirkví. Mnoho ďalších k tomu prispelo, zvlášť by som chcel spomenúť koalíciu žien, spolu to dlhodobo viedlo k Veľkopiatkovej dohode.

Aby som sa vrátil k vašej otázke, v prvom rade je potrebné počkať na výsledok diskusií, ktoré sa vedú v tieto dni, pričom je ťažké predpovedať, aký výsledok nakoniec prinesú. Aby som ale odpovedal, ak zdôrazním to, že by to skončilo tvrdým brexitom a hranica medzi Írskou republikou a Severným Írskom by sa stala vonkajšou hranicou EÚ, tak je reálna obava, že takáto infraštruktúra na hranici by sa stala nielen cieľom, ale aj dôvodom útokov, ktoré by mobilizovali niektoré elementy a niektorých ľudí, hoci ide len o malú skupinu.

Skúsim to povedať ešte iným spôsobom. Uplynulých 20 rokov prebieha proces, počas ktorého sa ekonomiky Severného Írska a Írskej republiky stali navzájom previazané a na sebe závislé.  Malý biznis, veľký biznis, rovnako ako my všetci, ktorí fungujeme v rámci jednotného trhu EÚ. Vďaka tomu ľudia začali viac spolupracovať, viac sa spoznávať, viac si dôverovať, takže socio-politická psychológia medzi týmito dvomi krajinami sa vyvinula a zmenila. Ľudia žijú na obidvoch stranách hranice, sú premiešaní...

...rastie aj počet zmiešaných manželstiev?

Áno, a trvá to už celé roky, rastie počet medzináboženských manželstiev aj medzištátnych. Takže veľmi veľa sa zmenilo. Je ale dôležité spomenúť, že tieto zmeny boli podporené tým, že Spojené kráľovstvo a Írska republika spoločne vstúpili do európskych spoločenstiev. Výsledkom bolo, že kedysi binárne vzťahy sa zmenili na spoluprácu, keď zástupcovia komunít zo Severného Írska a Írskej republiky spolupracovali spolu, pretože sledovali rovnaké záujmy.

V pôvodnej otázke ste sa pýtali na pravdepodobnosť, na veľkosť nebezpečenstva. Celý tento oblúk som opísal preto, aby ste si uvedomili, že tvrdý brexit je zo svojej povahy regres, krok opačným smerom pre nás všetkých.

Spýtam sa teraz veľmi otvorene. Z celého procesu vyjednávaní o odchode Británie po referende najmenej rozumiem správaniu dublinskej vlády. Viem, že je to v podstate neporovnateľné, ale napriek tomu: Keby sme sa v podobnej pozícii ocitli my, povedzme Slováci a Česi, ktorých veľa spája a všeličo rozdeľuje, mali sme však spoločný štát, dokážeme rôzne veci prežívať spoločne, naše spoločnosti sú tiež prepojené mnohými vzťahmi, podnikaním a podobne, myslím si, že naše vlády by si všemožne vychádzali v ústrety, že Praha by sa Bratislave (alebo naopak) snažila pomôcť získať čo najväčšie ústupky, že spoločná hranica by nemohol byť najväčší problém. Mám pocit, že v prípade Írska to neplatilo, že vláda v Dubline sa nesnažila pomáhať Severnému Írsku, resp. Londýnu. Prečo? Ak by som to mal hypoteticky dopovedať, vidím na postup Dublinu jediný racionálny dôvod – a síce, že veria, že týmto postojom sa im podarí oslabiť pro-britskú mentalitu v Severnom Írsku, čo v dlhodobejšom meradle môže viesť k zjednoteniu írskeho ostrova a čo napokon zodpovedá aj ústave Írskej republiky, ktorá hovorí, že územím Írska je írsky ostrov.

Myslím si, že situáciu zle interpretujete. Pozícia Írskej republiky je pozíciou EÚ a teda 27 štátov. A síce, že spoločný trh a ďalšie výdobytky európskej integrácie je niečo, čo sa Británia rozhodla opustiť. A tiež to, že integrita toho, čo EÚ dosiahla, je v stávke, je či môže byť spochybnená. Môžeme diskutovať o referende a dôvodoch, prečo dopadlo tak, ako dopadlo, ale od momentu, kedy sa Británia rozhodla odísť a bol aktivovaný článok 50, vznikla nová situácia. Pozícia Írska je spoločnou pozíciou 27 štátov.

Druhá poznámka: Nejde len o nejakú jednoduchú čiaru medzi dvomi štátmi. Musíte rozumieť, že štyri slobody a spoločný trh je niečo, čo je dôležité. Máme spoločné štandardy na ochranu zdravia, jedla, poľnohospodárstva a množstvo iných vecí. Ak sa Británia rozhodla tento priestor opustiť a ak napríklad uzavrie v budúcnosti nové dohody o voľnom obchode s inými krajinami, ktoré nemajú tie isté štandardy, sú to otázky, ktoré bude treba riešiť. Írsko preto nemôže mať samostatnú politiku.

Druhý element vo vašej otázke sa týka zjednotenia Írska. Toto je iná otázka, ktorá existuje od momentu vzniku Írskej republiky a oddeleného územia Severného Írska. Je to mimoriadne komplexná otázka, ktorá sa týka Írska, Severného Írska a Spojeného kráľovstva. Naše dejiny boli prepojené obzvlášť od 12. storočia, od čias kráľa Henricha II. Aj naša budúcnosť je a bude previazaná. V roku 1973, v ten istý deň, sme ako rovnocenní partneri vstúpili do európskych spoločenstiev. Vzťahy medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom boli kompletne transponované naším vstupom a vývojom počas nasledujúcich dekád. Budúcnosť a írsky scenár – to, na čo sa pýtate, je niečo, čo bude musieť byť zodpovedané, ak by prišlo k tvrdému brexitu. Ak by ale došlo k tvrdému brexitu, je možné, že to otvorí viac ústavných otázok, netreba zabúdať, že za zotrvanie v EÚ bola väčšina voličov v Škótsku alebo vo Walese. Jedna zo strán tamojšieho decentralizovaného zhromaždenia pred časom vyslovila myšlienku, že niekedy smerom k roku 2050 by sa Wales mohol potenciálne stať samostatným štátom.

Dovoľte polemickú poznámku. Samozrejme, že jednotný trh má svoje pravidlá a že EÚ musí vystupovať ako celok, smeroval som ale k niečomu inému. Otvorenosť EÚ k iným partnerom je v zásade politická otázka, stačí si spomenúť na otvorenosť voči Turecku alebo naposledy voči Ukrajine, export na trhy do EÚ bol otvorený aj postkomunistickým štátom pred naším vstupom do únie.

S tým nesúhlasím. Rozprával som sa nedávno s jednou lekárkou, ktorá mi hovorila o niektorých zdravotných dôsledkoch detských hračiek a pomôcok, ktoré nemajú isté štandardy, sú síce lacnejšie, ak sú dovážané z tretích krajín, ale regulácia je v tejto oblasti veľmi potrebná, pretože napokon ide o zdravie.

Rozprávame sa krátko pred summitom EÚ, ktorý má schváliť alebo odmietnuť novú dohodu medzi Britániou a EÚ. Váš názor: čo sa stane 31. októbra?

To je niečo, čo nedokážem v tomto momente predpovedať, musíme počkať a uvidíme. Ako kresťan som človekom nádeje, je viacero možných scenárov, niektoré sa týkajú usporiadania a novej dohody, iné počítajú s predĺžením času na dohodu, iné dokonca s druhým referendom, situáciu môžu zmeniť voľby, možností je veľa.

Posledná krátka otázka. Stráca strana DUP pre svoje striktné pro-britské unionistické stanovisko podporu medzi voličmi v Severnom Írsku?

Je to ťažká otázka. Myslím si, že niektorí podporovatelia tejto strany sa vyjadrili, že pozícia DUP v otázke referenda o brexite nebola nápomocná voči záujmom podnikateľov a farmárov zo Severného Írska. Ale či by preto stratili hlasy, keby boli voľby? To neviem povedať. Voliči v Severnom Írsku stále zvyknú voliť podľa tradičných vzorcov a lojality, ale aj volebné správanie sa pomaly začína meniť, posledné voľby ukázali niekoľko málo prekvapení, že voliči v niektorých okrskoch volili inak, ako sa čakalo. Veľa vecí sa mení, uvidíme.

Foto: Andrej Lojan

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo