Kultúra 28. september 2019

Svätobarborská cesta je sexi

Albert Otruba
Albert Otruba
Albert Otruba prešiel mestá a dedinky, ktoré boli v minulosti centrom baníctva na Slovensku.
Albert Otruba prešiel mestá a dedinky, ktoré boli v minulosti centrom baníctva na Slovensku.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Albert Otruba

Svätobarborská cesta je sexi
Mestský hrad s kostolom v Kremnici. Foto – Flickr.com

Najprv musím povedať, že je to krásny a radostný projekt. Oficiálne sa síce volá Barborská cesta, ale keďže je nazvaná po patrónke baníkov svätej Barbore, dovolím si ju pre potreby tohto článku premenovať na Svätobarborskú.

Svätobarborská cesta bola uvedená do života v roku 2015. Spája mestá Banská Bystrica – Kremnica – Banská Štiavnica, ale hlavne dedinky a lokality, ktoré boli v minulosti centrom baníctva celoeurópskeho významu.

Baníctvo ovplyvnilo aj kultúru a spôsob života a zanechalo obrovské bohatstvo technických, religióznych, kultúrnych pamiatok a zvykov. 190 kilometrov je nabitých krásami Slovenska, ktoré sú rozdelené do deviatich etáp.

Ideový štart by mal byť od kaplnky sv. Barbory s oltárom z dielne majstra Pavla z Levoče v Banskej Bystrici. V meste vznikla v roku 1495 Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť s obrovským komplexom baní, spracovateľských závodov, premyslenou organizáciou výroby a podvojným účtovníctvom, ktorá patrila k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu vo svete.

Hneď na začiatok cesty sa podáva dezert – Špania Dolina (meď) so 190 obyvateľmi je očarujúca, fotogenická, proste krásna. Kostol z roku 1254. Denná – Cisárska štôlňa bola jednou zo vstupných štôlní do banského revíru. Pred nástupom do práce sa tu zhromaždili baníci na spoločnú modlitbu. Štôlňa je dlhá 960 metrov a je prepojená s katastrom obce Staré Hory.


Špania Dolina. Foto – Flickr.com

O dôležitosti  tejto dedinky v minulosti svedčí aj to, že v júni 1764 navštívili banícky revír v Španej Doline synovia Márie Terézie – korunný princ Jozef (neskorší cisár Josef II.) a jeho mladší brat Leopold (neskorší Jozefov nástupca Leopold II.), spoločne s tešínskym vojvodom Albertom Kazimírom Sasko-Tešínskym.

V sprievode miestnych baníkov prešli celú Dennú štôlňu a po 45 minútach vyšli z podzemia v osade Richtárová v Starých Horách. Je to ako keby sa dnes unúval Babiš, Orbán a chorvátska prezidentka na spoločnú návštevu do mini stredoslovenskej dedinky.

Táto vážená návšteva navštívila aj ostatné stredoslovenské banské mestá vrátane Banskej Bystrice. Bola to určitá satisfakcia za rok 1751, keď Banskú Štiavnicu a Kremnicu navštívil cisár František I. Lotrinský, no Banskú Bystricu v tom roku zo svojho programu vynechal.

Na kremnickom uvítaní cisára sa preto zástupcovia Banskej Bystrice ospravedlnili kvôli zaneprázdnenosti, v skutočnosti však boli podľa všetkého urazení. Z hľadiska tradičnej rivality je zábavné aj nemecké meno Banskej Bystrice – Neusohl (Nový Zvolen).

Návštevu synov cisára o trinásť rokov neskôr už však vítala Banská Bystrica okázalo. Uvítaciu ceremóniu pripravili uprostred vyzdobeného námestia, na ktoré prišli tisícky ľudí.

Banícke tradície, ako banícka prehliadka, banícka svadba či pohreb, boli v roku 2011 ministerstvom kultúry zapísané na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Ale v realite sme už v Starých horách (striebro). Neodmysliteľnou súčasťou mariánskeho pútnického miesta je Studnička. V roku 1942 k nej Slovenská armáda postavila schody, ktorých je toľko ako zrniek ruženca. Prezident Jozef Tiso sa po nich kolenačky na čele pútnikov modlil ruženec.

Spíme na Skalke s ferratou a najdlhším visutým lanovým  mostom na Slovensku. Kremnické bane majú stred Európy a krčmára na dovolenke, takže krčma zavretá. Vysoko v Kremnických vrchoch, na tzv. zlatej baníckej ceste, sa nachádza Görgeyho tunel, ktorý vybudoval zrejme Thurzo s Fuggerom, kvôli zjednodušeniu prepravy medi a striebra do kremnickej mincovne. Opačným smerom ho využívali pútnici z Kremnice do Starých hôr.

Vstupnou bránou do Kremnice (zlato) z hôr je extravagantná kalvária s kreatívnym vyobrazením jednotlivých zastavení. Krásne mesto, ale potrebovalo by sa prebudiť. V roku 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana  privilégiá slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, boli považované za najtvrdšiu menu v strednej Európe.

Podľa zachovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty).  

Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu aj slovenské euromince.

Kremnická štôlňa Andrej je interaktívna učebná pomôcka o dobývaní zlato-striebornej rudy, z ktorej sa v 14. a 15. storočí vyrobila podstatná časť zlata v Európe. K úplnému zastaveniu ťažby zlata v Kremnici došlo až v roku 1970.

Popod stredoveký hrad Šášov viedla významná tzv. Matejova cesta, ktorá spájala dôležité banské mestá. Po nej sa vozilo zlato a striebro do Kremnice a z nej vyrazené mince do Viedne.

Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach (huty na zlato a striebro) je z roku 1340. O 10 rokov neskôr tu bola založená prvá skláreň v Uhorsku. Produkovala chemické sklo, ktoré využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách.

Termálne kúpele sú známe od roku 1550, patria medzi najstaršie na Slovensku. Hlavnou atrakciou je skalný či jaskynný kúpeľ – Parenica, čo je prírodne vytvorená jaskyňa, do ktorej priamo ústi liečivá termálna voda s teplotou 42 ºC.

V roku 1786 osvietenecký vedec von Born spustil do prevádzky amalgačnú hutu v tejto obci a následne usporiadal prvý medzinárodný kongres prírodovedcov na svete, kde predstavil svoju metódu tzv. Bornovej nepriamej amalgácie – chemického postupu, pri ktorom ortuť naväzuje na seba čiastočky vzácnych kovov. 

Následne bola založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete. Na kongrese sa zúčastnil aj J. W. Goethe, po ktorom je pomenovaný najkrajší kúpeľný dom.

Nasleduje hviezda najjasnejšia celej cesty a asi aj celého Slovenska – Banská Štiavnica (striebro). Je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Intenzívna banská činnosť na území Banskej Štiavnice bola už v poslednej štvrtine 12. storočia.

Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politiky uhorského kráľovstva. Náleziská patrili kráľovi, a preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali.

V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku. Mikovíni bol aj jedným z autorov sústavy tajchov, čo sú unikátne diela techniky. Pôvodne ich bolo asi 60 a slúžili ako zdroj energie na poháňanie banských strojov. Dnes je ich už len asi tretina. 

V roku 1763 v meste vznikla Vysoká banská škola, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Počas najúspešnejšieho roka 1690 sa tu vyťažilo približne 29 ton striebra a 600 kilogramov zlata.

Ozdobou mesta je Kalvária, možno najkrajšie baroko na Slovensku. V celej strednej Európe je len málo pôsobivejších kalvárií. Nádhera.

Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica s viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším mestom na Slovensku tesne za Bratislavou a tretím najväčším v Uhorsku. A dnes má asi najkreatívnejší bar v strednej Európe – Ruin Bar.


Kalvária v Banskej Štiavnici. Foto – Andrej Lojan

Potom už len Svätý Anton, Zvolen, benediktínsky kláštor v Sampore, Hronsek a ste späť v Banskej Bystrici.

Značenie trasy je dobré, na niektorých miestach vzniká trochu chaos, lebo značky Svätobarborskej cesty nekopírujú vždy značené turistické chodníky.

My sme si cestu prebehli s ruksakmi, ale dá sa ísť aj na bicykloch. Ubytovanie je fajn.

Svätobarborská cesta je prehliadka obdobím, keď bolo Slovensko pupkom Uhorska, ktoré sa začalo približne vládou Karola Róberta z Anjou.    

Pôvabné mestá a nádherná príroda. Slovensko je sexi!

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0