Róbert Letz: Černová nestratila na aktuálnosti

Téme černovskej tragédie (27.október 1907) sa popri profesorovi histórie Romanovi Holecovi venoval i ďalší renomovaný profesor histórie Róbert Letz.

Prečo ste sa rozhodli historicky skúmať černovskú tragédiu?
Som historik 20. storočia a sám sa nerád vymedzujem iba na menšie a užšie témy. Nazdávam sa, že historik by mal mať rozhľad predovšetkým v dejinách a vedieť sa vyjadriť aj k veciam, ktoré sú zdanlivo mimo zorného uhla „jeho“ obdobia. Černovská tragédia ma upútala kontrastom. Ozbrojená uhorská moc neváhala použiť brutálne násilie proti bezbranným dedinčanom. Zaujalo ma, že Černovčania sa nezachovali tak, ako sa od nich čakalo. Nesklonil šije a neustúpili, stáli si za svojim a boli pripravení priniesť obete. Práve vďaka Černovej sa slovenská otázka stala svetovou. Slovákov sa zastal nórsky spisovateľ Bjönstjerne Björnson, škótsky novinár a historik Seton Watson politici od predstaviteľov konzervatívnej šľachty až po sociálnych demokratov. Černovou pretiekla povestná kvapka, nebola to izolovaná udalosť, ale výsledok dlhodobého tlaku, nasmerovanému proti slovenskému národnému pohybu. Ukázalo sa, že falošný uhorský liberalizmus s maďarsko-vlasteneckou fasádou je len maskou na zakrytie trpkej reality.

Aký je Váš názor na súčasný politický i mediálny ohlas stého výročia Černovej?
Ukazuje sa, že 100. výročie tragických udalostí v Černovej si pripomínajú takmer všetky médiá. Ohlas tu teda je a zdá sa, že na Slovensku azda nie je politická strana, ktorá by k Černovej nezaujala svoj postoj. Samozrejme, každá politická strana sa usiluje do určitej miery privlastniť si Černovú, alebo ju aspoň svojim spôsobom interpretovať. Preto sa ukazuje ako dôležitý celoštátny, celonárodný rozmer ale aj globálny etický rozmer spomienky na Černovú. Práve tieto rozmery Černovej sú najviac zanedbané. Je potrebné, aby sa o Černovej hovorilo a písalo, ale nie iba pri výročiach. Mala by sa stať hlbšou súčasťou nášho historického povedomia.

Môže ešte niečo povedať dnešnej spoločnosti táto udalosť spred sto rokov?
Černová v istom zmysle stále nestratila svoju aktuálnosť. Jej aktuálny odkaz vidím v tom, že Slovákov by mala povzbudzovať k odhodlaniu znášať obete za všetko to, čo im je drahé, čo má hodnotu a tvorí ich bytie a kultúru. Ďalší dôležitý odkaz, či výstrahu Černovej vidím v tom, aby nedochádzalo k zneužívaniu štátnej moci proti bezbranným. Černová by mohla slúžiť ako miesto zamyslenia nad tým, že násilie a zbrane nič nevyriešia. Černová vyvolala veľkú solidaritu s trpiacimi pozostalými – vdovami, vdovcami a sirotami. Táto vlna solidarity spojila Slovákov na celom svete. Navyše zasiahla aj Čechov, z ktorých mnohí sa začali o Slovákov zaujímať práve cez Černovú. Aj tu niekde sa kládli neskoršie základy Česko-Slovenskej republiky.

Keby sa malo v súčasnej dobe stať niečo podobné ako Černová 1907, čo by to bolo? Ako by to asi vyzeralo? Existujú nejaké spoločenské paralely medzi prítomnosťou a minulosťou z 27.10.2007 ?
Černová je skutočne jedinečná historická udalosť. Preto ťažko hľadať analógiu so súčasnosťou. Dnes sú aj v Európe, najmä na Balkáne miesta, kde došlo a dochádza k podobným udalostiam. Násilie však môže plodiť len násilie. Násilie sa zdá byť tou najjednoduchšou cestou riešenia konfliktov, no jeho ovocie je trpké a z tejto trpkosti zakusujú ešte aj ďalšie generácie. Nazdávam sa, že u nás alebo v západnej Európe nová Černová nehrozí. Sú však v istom zmysle ohrozené hodnoty, za ktoré Černovčania položili život.

Černovská tragédia je niečím, čo spája, alebo - naopak - rozdeľuje?
Černovská tragédia patrí k udalostiam, ktoré spájajú, a to bez ohľadu na rôznu politickú alebo ideovú orientáciu. Myslím si preto, že bolo správne zaradiť ju ako pamätný deň do kalendára. Samozrejme, konkrétna politicko-stranícka interpretácia Černovej môže ďalej rozdeľovať.

Je Černová 1907 pre Vás čímsi osobne a osobitne zaujímavá?
Na Černovej je zaujímavé to, že išlo o posviacku kostola. Celá dedina sa zomkla okolo svojho rodáka, ružomberského farára Andreja Hlinku a pod jeho vedením s veľkými obeťami zbierala potrebné financie na postavenie kostolíka. Nádej, že pri posviacke kostola nebude chýbať Hlinka bola silnejšia, než zásah cirkevnej a vzápätí aj svetskej moci proti Hlinkovi. Dedinčania verili v nemožné. Suspendovaný Hlinka mal byť pri posviacke. Kostol sa dostaval a oni trvali stále na svojom. Násilný pokus posvätiť kostol zlyhal. Ukázalo sa, že svetská a cirkevná moc v službe maďarizácie morálne prehrali. Kňazi, ktorí mali byť pri posviacke kostola sa stali svedkami krvavej udalosti. Veľmi ma zamrzelo, že namiesto toho, aby išli zaopatrovať ťažko ranených, obrátili koč a odišli do Ružomberka. Zdalo sa, že tých 15 mŕtvych vytvorí nepreklenuteľnú priepasť medzi maďarským biskupom na jednej strane a Černovčanmi a Hlinkom na strane druhej. Proticirkevná, liberálna a socialistická tlač Černovú využívala pre svoje ciele. Hlinka však napriek prežitým príkoriam nezotrval v konflikte so svojím biskupom. Udobril sa s ním po príchode z väzenia v roku 1910. V spore s ním dal Rím za pravdu Hlinkovi, no Hlinka nedal pocítiť biskupovi svoj triumf. Oblúk Černovej sa končí na sviatok sv. Petra a Pavla, keď kostol v Černovej z poverenia biskupa Párvyho posvätil Andrej Hlinka.

Za rozhovor ďakuje
Matúš Demko

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Foto R.Letz: Historický ústav Katolíckej univerzity

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo