Otvorili list T. G. Masaryka Nadiktoval ho, keď si myslel, že zomiera. Hlinku nazval hlupákom, ktorý urobil chybu s Maďarmi

V českých Lánoch v piatok otvorili obálku so slovami československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Pôvodne sa očakávalo, že by mohlo ísť o posolstvo z posledných dní jeho života.

V liste nebol uvedený dátum. Podľa historičky z Masarykovho ústavu Českej akadémie vied Dagmar Hájkovej však bol zrejme napísaný v roku 1934, keď bol Masaryk po mŕtvici a myslel si, že zomiera. Napokon zomrel o tri roky neskôr, v roku 1937. Prezidentove slová v liste zaznamenal jeho syn Jan Masaryk.

Obálku pred dvadsiatimi rokmi priniesol do Národného archívu v Prahe jeden z tajomníkov Jana Masaryka Antonín Sum a určil, že má byť otvorená v roku 2025.

Na slávnostnom otvorení obálky sa zúčastnil aj súčasný prezident Petr Pavel. List bol napísaný v angličtine a historička Hájková v priamom prenose oboznámila verejnosť s jeho obsahom. Prvotná analýza ukázala, že ide o autentický list napísaný rukou Jana Masaryka.

„Som vážne chorý. Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Pozor. Ale viete, ako sa správať. A nemusím vám hovoriť nič viac,“ píše sa v úvode. 

Historička upozornila, že pri Masarykovi v čase vyhotovenia záznamu mohli byť aj iní ľudia, napríklad jeho dcéra Alice alebo aj Edvard Beneš, lebo ide o politické posolstvo, ako sa správať k ostatným obyvateľom mnohonárodného Československa.

Masaryk hovorí napríklad o Nemcoch, „ktorí by s nami mali zostať“. „Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac,“ povedal a dodal, že Nemci majú istú poctivosť, ale kradnú ešte viac.

Spomína aj slovenského politika a kňaza Andreja Hlinku, ktorého v liste nazval „hlupákom, ktorý urobil chybu s Maďarmi“. Zrejme jeho syn Jan však v liste dodal, že Hlinkovi „musíme odpustiť“.

T. G Masaryk tiež poznamenal, že s hlúpymi ľuďmi sa treba hádať. „Ľudia sú radi hlúpi, ale nerobte im to jednoduché, hádajte sa a hádajte sa s nimi.“

Okrem toho Masaryk písal o prípravách vlastného pohrebu a podľa historičky je v liste aj jeho vlastná sebareflexia. „Prečo okolo toho robiť nejaké veľké šarády, keďže som bol rovnako hlúpy ako ostatní, ale nech urobia funus.“ „Ľudia sa boja smrti, ale nie je to nič, čoho by ste sa mali báť, len si musíte kúpiť nové šaty,“ píše sa ďalej. 

Historička Hájková vybrala z listu aj vetu, ktorá by mala byť najväčším posolstvom: „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť.“

List teraz pôjde na podrobnú expertízu a následne bude verejnosti predstavený s ďalším kontextom.

Spoločne s Hájkovou bol prvým človekom, ktorý dokument čítal, aj riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček. Pre Českú televíziu povedal, že list sa skladá z niekoľkých častí, ktoré spolu úplne nesúvisia. „Avšak vyznieva z toho, že je to naozaj diktované Janovi Masarykovi, ktorý sedel pri jeho smrteľnej posteli,“ uviedol Vojáček s tým, že to dokazujú časté odkazy na smrť aj pozitívne posolstvo.