Minister životného prostredia podporuje zákaz veľkochovu zvierat na kožušiny

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) podporuje zákaz veľkochovu zvierat na kožušiny.

Uviedol to na sociálnej sieti po stretnutí s aktivistami zo združenia Humánny pokrok.

"Na týchto farmách neraz zvieratá trpia v nehumánnych podmienkach. Zástupcom Humánneho pokroku som jasne zadeklaroval svoju osobnú podporu, je to dobrá vec," uviedol minister. Petíciu aktivistov, ktorá žiada zastavenie chovu na jedinej slovenskej farme s norkami, podpísalo viac než 75.000 ľudí.

O zákaze chovu kožušinových zvierat by mal rokovať parlament na najbližšej schôdzi. Návrh predložila poslankyňa koaličnej SNS Eva Antošová. Zakázať chce chov zajaca poľného, líšky hrdzavej, nutrie, činčily, norky a fretky. Na kožušinu by sa podľa novely nesmeli chovať ani králici, zákaz sa však nebude týkať takzvaných drobnochovateľov. V novele navrhuje Antošová aj trojročné prechodné obdobie pre existujúce chovy zvierat pre kožušiny.

Zákazu kožušinového chovu sa nebráni ani Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktoré však upozorňuje na riziká. "Pred konečným rozhodnutím je dôležité uvedomiť si aj dôsledky prípadného zákazu chovu na Slovensku, kedy budú musieť byť mnohé zvieratá na farme usmrtené, nakoľko nemôžu byť vypustené do voľnej prírody," uviedlo pre TASR. Problémom by podľa neho mohlo byť aj zvýšenie dovozu kožušiny z krajín, kde nad chovom zvierat neexistuje žiadny dohľad.

Podľa údajov Humánneho pokroku kožušinový priemysel spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat. Ich kožušiny sa používajú na výrobu kabátov, no najmä doplnkov, napríklad golierov a rukávov, lemovania na topánky alebo brmbolcov na tašky a čapice. Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá sa zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník alebo zlomením väzov. Na výrobu jedného kožuchu je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60 noriek.

Zvieratá podľa aktivistov na kožušinových farmách žijú na ploche menšej ako jeden štvorcový meter, sú vystresované, trpia a časom sa doslova zbláznia. Upozorňujú tiež, že kožušinové farmy nedokážu poskytnúť zvieratám také podmienky, aké potrebujú a majú v divočine.