Nemecko požiadalo Poliakov o odpustenie za nacistickú tyraniu počas vojny

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v nedeľu požiadal Poľsko o odpustenie za najkrvavejší konflikt v dejinách. Stalo sa tak počas spomienkového podujatia v poľskom meste Wielun, na ktoré pred 80 rokmi dopadli prvé bomby druhej svetovej vojny.

„Skláňam hlavu pred obeťami útoku na Wielun. Skláňam hlavu pred poľskými obeťami nemeckej tyranie. A žiadam o odpustenie,“ povedal v nemčine i poľštine Steinmeier, ktorého slová cituje tlačová agentúra AFP.

Poľsko je jednou z krajín, ktoré počas druhej svetovej vojny zažili najväčšie utrpenie; zomrelo takmer šesť miliónov Poliakov. Celosvetovo si konflikt vyžiadal viac než 50 miliónov mŕtvych.

„Sú to Nemci, kto v Poľsku spáchal zločin proti ľudskosti. Avšak ten, kto tvrdí, že sa to skončilo – že vláda teroru národných socialistov v Európe je okrajovou udalosťou v dejinách Nemecka –, nech posúdi sám,“ dodal Steinmeier v prítomnosti svojho poľského náprotivka Andrzeja Dudu.

Spomenutá veta bola jasnou referenciou na nemeckú krajnú pravicu, ktorej spolulíder Alexander Gauland svojho času označil 12 rokov existujúcu tretiu ríšu za „fliačik vtáčieho trusu“ na inak veľkolepej minulosti Nemecka.

„Nikdy nezabudneme. Chceme si pamätať a budeme si pamätať,“ zdôraznil Steinmeier vo Wielune.

Ľudia držia poľskú a nemeckú štátnu vlajku pred predným priečelím bývalej berlínskej železničnej stanice Anhalter na spomienkovom podujatí pri príležitosti 80. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny. Foto – TASR/AP

Poľský prezident útok nacistického Nemecka na Poľsko odsúdil, pričom ho nazval „barbarským činom“ a „vojnovým zločinom“.

„Som presvedčený, že táto spomienková slávnosť vojde do dejín poľsko-nemeckého priateľstva,“ dodal, poďakujúc sa Steinmeierovi za jeho účasť. Obe hlavy štátov si neskôr prezrú wielunské múzeum a stretnú sa s miestnymi obyvateľmi, ktorí prežili bombardovanie mesta z 1. septembra 1939.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans sa zúčastnili v nedeľu na samostatnej spomienkovej slávnosti na polostrove Westerplatte pri meste Gdansk, kde nacistická bojová loď spustila 1. septembra 1939 ostreľovanie poľského prístavu.

Útoky hitlerovských síl na Poľsko viedli Britániu a Francúzsko k vyhláseniu vojny Nemecku. Sovietsky zväz následne vtrhol do Poľska 17. septembra. Po tom, ako nacisti zrušili pakt s Moskvou, do konca vojny stáli proti sebe dve aliancie – Nemecko s Talianskom a Japonskom a víťazné spojenecké sily pod velením Británie, Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.

Poľský prezident kritizoval návrat imperialistických tendencií

Poľský prezident Andrzej Duda v nedeľu vo svojom prejave pri príležitosti 80. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny kritizoval prejavy „imperialistických tendencií“, ktoré v poslednom čase badať aj v Európe. Informovala o tom agentúra AFP.

„Nedávno sme videli návrat imperialistických tendencií v Európe, pokusy o zmenu hraníc násilím, útoky na iné štáty, zaberanie území, zotročovanie občanov,“ uviedol Duda v prejave na Pilsudského námestí vo Varšave, kde sa na poludnie začala hlavná časť spomienkových akcií pri príležitosti 80. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny. 

Duda podľa AFP v prejave síce konkrétne nespomenul Rusko, ale poukázal na vojenské akcie proti „Gruzínsku v roku 2008 a Ukrajine v roku 2014, ktoré zmenili hranice“.          

Podľa Dudu „akákoľvek vojenská agresia sa musí stretnúť s absolútne pevnou, rozhodnou a silnou reakciou“. Zdôraznil tiež, že „zatváranie si očí nie je receptom na mier, (ale) je to jednoduchý spôsob, ako de facto dať súhlas na ďalšie útoky“.

Poľský prezidentský pár Andrzej Duda a jeho manželka Agata pózujú s prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou pred začiatkom spomienkového podujatia v poľskej metropole Varšava. Foto – TASR/AP

Duda vo svojom prejave zdôraznil, že druhá svetová vojna pripravila o život takmer 80 miliónov ľudí, ak sa k obetiam započítajú nielen padlí na bojiskách a zavraždení v koncentračných táboroch, ale aj tí, ktorí v dôsledku vojny zomreli na hlad, choroby či v chudobe.

„Pri pohľade na Európu by sa dalo povedať, že zmizol jeden veľký európsky štát,“ povedal Duda. Uviedol, že dnes je ťažké predstaviť si takúto kataklyzmu, pričom druhú svetovú vojnu označil za najväčší a najstrašnejší ozbrojený konflikt v histórii ľudstva. 

Poľský prezident upozornil, že ľudstvo sa „z tejto hroznej lekcie“ dostatočne nepoučilo. Pripomenul, že nie tak dávno došlo na svete k etnickým čistkám i genocíde, pričom spomenul bývalú Juhosláviu i Rwandu.

Podľa spravodajského portálu TVN24.pl Duda zdôraznil, že „druhá svetová vojna by možno nebola, keby západné krajiny boli silne proti Anschlussu Rakúska, ak by definitívne zastavili Hitlerove imperiálne ambície, jeho maniacke vízie, ak by sa dôrazne protestovalo proti zaobchádzaniu so Židmi v Nemecku ešte pred druhou svetovou vojnou a keby sa medzinárodné spoločenstvo ostro a rozhodne postavilo na obranu Československa“. 

Ubezpečil vo svojom prejave, že „si pamätáme a budeme si s vďakou pamätať všetkých, ktorí bojovali a obetovali svoj život za slobodný svet“, aby „(...) ľudia mohli žiť slobodne, mohli o sebe rozhodovať a užívať si svoje šťastie“.     

Poľský prezident sa vo svojom prejave poďakoval aj všetkým hosťom zo zahraničia za to, že prišli do Varšavy na spomienkové podujatia k 80. výročiu vypuknutia druhej svetovej vojny. 

Do Varšavy pricestovali delegácie zo 40 krajín sveta, okrem iných aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, viceprezident USA Mike Pence, francúzsky premiér Édouard Philippe, nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, prezidentky Chorvátska a Slovenska, Kolinda Grabar-Kitarovičová a Zuzana Čaputová, prezident ČR Miloš Zeman, prezident Litvy Gitanas Nauseda, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj či maďarský prezident János Áder.

Čaputová: Hrôzy druhej svetovej vojny pripomínajú dôležitosť jednotnej Európy

Hrôzy druhej svetovej vojny pripomínajú, aké je dôležité, aby Európa zostala jednotná a silná. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla v nedeľu pri príležitosti 80. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny.

„Tvárou v tvár zlu nesmieme ustúpiť, ale musíme ho prekonať,“ napísala na Twitteri Čaputová, ktorá sa spoločne s ďalšími svetovými štátnikmi zúčastnila vo Varšave na spomienkových akciách pri príležitosti 80. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny.

Európa taktiež podľa Čaputovej nesmie dovoliť, aby sa „vojny a konflikty vrátili na náš kontinent“.

Prezidentka ďalej počas návštevy Poľska uistila, že v tento deň pripomenutia si začiatku druhej svetovej vojny, ktorá vypukla pred 80 rokmi okupáciou Poľska, stojí pri poľskom národe.

„Je mi cťou byť dnes s prezidentom Dudom vo Varšave. Nikdy nezabudneme,“ tvítovala slovenská prezidentka z Varšavy.

Druhá svetová vojna bola globálnym konfliktom, pripomína historik

Druhá svetová vojna bola globálnym konfliktom. Uviedol to vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach a poverený prorektor pre vysokoškolské vzdelávanie, akademické tradície a obrady a zároveň člen Správnej rady Ústavu pamäti národa Martin Pekár.

„Ak sa obmedzíme len na európsky kontinent, môžeme veľmi zjednodušene povedať, že k vypuknutiu vojny prispeli tak slabé stránky versaillského mierového systému z roku 1919, ako aj narastajúce veľmocenské ambície dvoch v medzivojnovom období diplomaticky ostrakizovaných krajín – Sovietskeho zväzu a Nemecka. Predovšetkým nacistické Nemecko sa netajilo agresívnou zahraničnou politikou smerujúcou k vojne,“ povedal. V pozadí uvedených problémov bol podľa jeho slov stret úplne odlišných názorov na to, ako má byť usporiadaná spoločnosť a ako má vyzerať výkon štátnej moci.

Prečítajte si
Útokom Nemecka na Poľsko sa pred 80 rokmi začala druhá svetová vojnaZdieľať

Zároveň upozornil, že je často prezentovaná nepresnosť a to, že Slovensko vstúpilo do vojny po boku agresora, teda nacistického Nemecka, ale na konci vojny sa zaradilo medzi víťazov. „Slovensko sa na konci vojny nezaradilo medzi víťazov. Ľudácky režim jednoducho padol a bola obnovená Československá republika (ČSR), ktorá de iure nikdy neprestala existovať – Mníchovská dohoda z roku 1938 bola totiž anulovaná a s ňou aj jej ďalšie dôsledky, teda i rozbitie ČSR. Právnu kontinuitu de facto nejestvujúceho štátu reprezentovala londýnska exilová vláda, ktorá bola po celý čas spojencom protihitlerovskej koalície,“ povedal historik Pekár, podľa ktorého bola preto ČSR v roku 1945 automaticky na strane víťazov.

„Nesúviselo to s nejakým ,prerodom‘ Slovenska. Aj Slovenské národné povstanie, ako najvýznamnejšie vystúpenie proti nacistickej agresii a ľudáckemu režimu, bolo koordinované a plne akceptované exilovou vládou, ktorej zásadným spôsobom pomohlo zvýšiť prestíž a dosiahnuť cieľ v podobe obnovenia spoločnej ČSR,“ uzavrel.

Nacistické Nemecko 1. septembra 1939 bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Poľsko. Obkľúčené napokon kapitulovalo 8. mája 1945, čím sa skončila vojna v Európe. V Ázii sa bojovalo do 2. septembra 1945, keď kapitulovalo Japonsko. Na druhej svetovej vojne sa zúčastnilo 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Vojna si vyžiadala takmer 60 miliónov obetí, z toho veľkú časť tvorilo civilné obyvateľstvo.