Speváčka Soňa: Pôrod doma vo vani bol najlepšou piesňou môjho života

Ak sa niekomu jej tvár zdá povedomá či blízka, iste patrí do jednej z troch skupín ľudí. Skupina prvá sú tí, čo ju naozaj poznajú. V druhej skupine sa nájdu ľudia, ktorí ju videli účinkovať v niektorom z muzikálov alebo si ju pamätajú ako úspešnú účastníčku show Elán je Elán.

Do tretej skupiny patrím aj ja: od prvého okamihu stretnutia som spontánne podľahla pôvabu tejto sympatickej osôbky s otvorenou náručou, otvorenou dušou a úsmevom, ktorý pozýva vstúpiť do sveta Sone Jány - Louhivuori.

Stretli sme sa pri zbieraní prvosienok a príbeh, ktorý som sčasti poznala a sčasti nanovo spoznávala, mi Soňa rozpovedala tak trochu symbolicky pod plechovým Jánošíkom v Terchovej, načierajúc pritom slová z priezračných hĺbok človeka snažiaceho sa vytvárať rovnako hlboké a jasné vzťahy. Speváčka a herečka pochádzajúca z Dolného Kubína, žijúca vo Fínsku, momentálne hľadajúca a objavujúca hlboké súvislosti fyzických i vnútorných princípov fungovania ženy, ktoré túži odovzdávať ďalej. Vo svojom svete okrem hudby a spevu žije niečím, čo je oveľa viac...

Všetko má zmysel

V mestečku na úpätí Choča Soňu neobklopovala len rázovitá oravská príroda, ale aj "krásne, nádherné vzťahy. Rodičia nám vytvárali úžasné podmienky, mama bola vždy vzorom láskavosti a prajnosti, s otcom sme čítavali Rýchle šípy a ostatné foglarovky, lovili sme bobríkov, chodili na chaty v štýle s Tebou mně baví svět... Detstvo, ktoré dnes už asi málokto zažíva. Doma sme stále spievali, aj v aute cestou na výlety, keďže rádiá neboli.“

U Jányovcov doma bolo vždy veselo. Prostredie bohaté na prijatie, radosť, úprimné vzťahy – s rodičmi, so sestrou Nasťou, so širšou rodinou, s priateľmi, ktorí sa často stávali súčasťou rodiny. „Nerobím rozdiel, či je to rodina pokrvná, alebo tá, s ktorou sme sa našli počas života (priatelia), aj moji rodičia si mojich priateľov vážia a správajú sa k nim rovnako ako my všetci k sebe navzájom... Hosť do domu, Boh do domu... Oni mi dali do vienka otvorenú náruč.“

"Na gitaru som sa naučila hrávať na matematických táboroch a po skončení strednej školy ma otec naviedol na to, či by som nechcela skúsiť divadlo alebo muzikál."

Zdieľať

Počas štúdia na gymnáziu spievala vo folklórnom súbore Rozsutec, pričom vzťah k folklóru získala od mamy a folklór občas vymenila za folk, kde jej jednu pieseň Pierko zložil aj otec. „Na gitaru som sa naučila hrávať na matematických táboroch a po skončení strednej školy ma otec naviedol na to, či by som nechcela skúsiť divadlo alebo muzikál. Hoci som mala stále niekde v sebe to, že predsa týmto sa nedá veľmi uživiť, práve rodičia ma posúvali: Choď a rob, čo ťa baví.“

Vykročiť bolo treba viackrát. Keď sa dvere na VŠMU neotvorili ani na druhý pokus, nebrala to ako neúspech, ktorý by ju odradil od vytúženého sna, a tak s myšlienkou “v živote má všetko svoj zmysel“ zaklopala na dvere JAMU v Brne. A tie sa otvorili. Na muzikál bola prijatá na prvý pokus a úplne nečakane a zázračne, keďže „prijímačky sa robili zo základov tanca a ja som nemala žiadne, skúsenosti zo spevu a štýl spievania boli iba z folklórneho súboru“.

Táto voľba sa ukázala ako tá správna. Hneď v prvom ročníku dostala úlohu v muzikáli Kdyby tisíc klarinetů obdivovanom od detstva. Išlo o postavu, ktorá v pôvodnom filme ani nebola. Pekné spomienky má – už ako profesionálna herečka – aj na muzikál Cikáni jdou do nebe.

Stretnutia s hudbou a hudobníkom

Stretnutie prvé: pri ktorom došlo k prepojeniu poézie s hudbou a kde sa Soňa prejavila ako vynikajúca interpretka zhudobnených básní, sa odohrávalo pomaly a v rôznych životných etapách. Začiatky lokalizuje do ateliéru Jany Janěkovej na JAMU, kde sa stretla aj s tvorbou českého básnika Jana Skácela. Ten v nej obzvlášť zarezonoval. Chcela priniesť niečo aj zo slovenskej tvorby a voľba padla na Milana Rúfusa. Stretala sa s ním v knižnici svojich rodičov už od útleho detstva a nachádzal si jej srdce. Z postupne vznikajúceho repertoáru, ktorý by bolo škoda nechať zapadnúť prachom, sa zrodilo CD Setkání/Stretnutie. Posledné skladby autorky hudby Dady Klementovej Soňa dokonca dolietala nahrávať až z Fínska. Aj teraz, keď sa vracia na Slovensko, možno si vypočuť z jej úst túto spievanú poéziu v komornej a priateľstvom nabitej atmosfére rôznych kaviarničiek v nejednom slovenskom či českom meste.

Stretnutie druhé: pri ktorom zohral osudovú rolu muzikál Hair. Účinkovala v jeho štyroch rôznych verziách – na škole, v divadle v Brne a v Bratislave. A práve verzia, s ktorou precestovala Európu, jej v Dánsku prihrala stretnutie s terajším manželom, profesionálnym jazzovým hudobníkom Kalevim. S ním cestuje teraz v živote a to nielen metaforicky, ale i doslova. To stretnutie by sme mohli poeticky nazvať nezabudnuteľný akord... Celý rok sa nevideli, každého pohltil vlastný život, práca, ale potom sa Kalevovi ozvala... Nasledoval rok a pol trvajúci vzťah na diaľku, ktorý preveril motivácie vzájomných sympatií u oboch, až sa nakoniec Soňa rozhodla odísť za ním.

Materstvo. Jasmínka

„Keď sa dieťatko narodí, žena má pocit, že je úplne jedno, čo sa okolo deje, ono je stred jej vesmíru a nič iné nie je dôležité; a istým spôsobom to tak aj je – keby som mala dať život za svoje dieťa, tak neváham... Ak však chcem byť plnohodnotná matka, potrebujem si nájsť a ujasniť aj to, čo jej chcem vlastne dávať...“ hovorí Soňa o svojom objavení seba samej ako ženy matky. Jasmínka má tri roky, ale „tú dušičku som cítila dva až tri roky skôr, ako sa narodila“. Preto sa už aj v tomto období zaujímala o témy ako tehotenstvo, pôrod – ako ho prežiť tak, aby si to človek užil...

Soňa mala svoje sny, aj čo sa pôrodu týkalo. „Kamarátka dula mala doletieť niekoľko dní pred termínom, ale Jasmínka sa rozhodla inak a pôrod sa spustil deň pred príletom duly, tak nepoviem dieťaťu: „Počkaj!“ 

"V cykle ženy je to podobné ako pri striedaní sa ročných období."

Zdieľať

„Priala som si pôrod vo vode. Spod sprchy som prešla do vane vedľa vykúrenej sauny, sviečky, hudba anjelská, ja som do toho ručala ako jeleň, ale bola to najlepšia pieseň môjho života... Pôrod ma v podstate prekvapil, myslela som si, že to bude oveľa dlhšie, zrazu prišli tlaky oznamujúce druhú fázu pôrodnú, nuž sme zavolali sanitku, ktorá došla o päť minút. Záchranári zistili, že vo vani nemajú ženu, čo sa im vešia okolo krku a chce, aby ju odviezli do pôrodnice, ale ženu, ktorá im hovorí: Počkajte, ja to tu dokončím.“

Do sanitky Soňa odkráčala s malou Jasmínkou na hrudi a podľa svojho priania s neprestrihnutým pupočníkom. Podľa jej slov to bolo (napriek tendencii žiť bio štýlom) veľa asi aj na Fínov. Placentu porodila už na pôrodnej sále počas toho, ako sa Jasmínka sama batolila a prisávala k prsníku.

Feel Your S-sense...

Materstvo v Soni na plné otáčky rozohralo túžbu po návrate k prirodzenosti, k znovunájdeniu ženskej a mužskej sily, aby mohla tomu malému stvoreniu dať všetko to krásne, čo sama dostala od svojich rodičov, samozrejme, cez úplne jedinečné poznávanie jedinečnej dynamiky vzťahov ich vlastnej novej rodiny. „V istom momente hľadania som objavila systém nazerania na cyklus ženy z pohľadu cyklu prírody. Bol to pre mňa objav práve kvôli tej jednoduchosti, kde človek veľa vecí spoznáva úplne intuitívne.“

Vysvetľuje, že v cykle ženy je to podobné ako pri striedaní sa ročných období. Vnímavosť na toto striedanie v našom tele nás učí spoznávať, čo je preň v konkrétnej fáze prospešné, a má to svoje pozitívne dôsledky: mizne frustrácia, eliminujú sa nedorozumenia, svoju energiu môžeme efektívne využívať. V „zime“, čo je obdobie menštruácie, je príležitosť zahĺbiť sa do seba, nemíňať zbytočne energiu, ktorej je v tomto období pomenej, naopak, „jar“, ktorá predstavuje začiatok cyklu (obdobie pred ovuláciou), je čas, keď sa nám bude dariť začaté veci aj dokončiť. Ovulačné obdobie je „leto“, keď dochádza k energickej explózii, doslova plodné obdobie v celom svojom význame. Poovulačné obdobie zas môžeme prirovnať k jeseni: býva premenlivé, ale veľmi kreatívne...

Porozumieť týmto princípom odporúča aj mužom, je dobrou devízou, ak nie aj základnou nutnosťou pre dobre fungujúci partnerský vzťah, v ktorom nielen žena rozumie sebe a svojmu telu, ale aj muž žene a žena mužovi. Veď predpokladom každého zdravého vzťahu je prijatie seba samého a vzájomné prijatie – a toto je parketa pre empatickú Soňu.

„Túžim pomáhať ľuďom nájsť to pravé pre nich, pre život, pre vzťahy, ako si byť bližší... Neustále objavujem nové veci a z celého srdca to rada dávam ďalej. Život v tejto fáze vnímam ako objavovanie pravdy pre mňa samotnú: čo je to vlastne prirodzenosť a podstata pre mňa a pre ľudí okolo mňa. To ma fascinuje – autenticita, úprimnosť k sebe i druhým, keď vidím, že niekto okolo mňa hľadá to svoje, svoju cestu, to je najviac...“

Kaja Kováčová
Foto: autorka

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo