Ján Ďurica odmietol Jablonec, do Petržalky sa vrátil ako začínajúci tréner

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Ján Ďurica prežil vo futbalovej Petržalke prvé veľké hráčske úspechy a teraz v nej naberá prvé trénerské skúsenosti. Aktívnu činnosť ukončil vo veku 37 rokov a po dvojmesačnej prestávke rozšíril realizačný tím slovenského druholigistu, v ktorom pôsobia hlavný tréner Jozef Dojčan, asistent Dominik Tóth či tréner brankárov Miroslav Mentel.

Bývalý reprezentačný stopér odohral predchádzajúcu sezónu v Dukle Praha, ktorej nepomohol k záchrane v najvyššej českej súťaži. Pred novým ročníkom mal ponuku z Jablonca.

"Bola zaujímavá, v prvej chvíli som súhlasil, ale prešli dva dni a pochopil som, že zo športového hľadiska im neviem dať to, čo by chceli. Hrajú Európsku ligu, domácu súťaž a vypadol im stopér, takže by to stálo na mne a na tom druhom stopérovi. To by bolo veľa zápasov a ťažko by som to zvládal," povedal Ďurica po utorňajšom tréningu, na ktorom si so zverencami aj zahral.

"Stačilo mi tých dvanásť minút. Tridsaťsedem rokov, to už nie je zábava. Rozprával som sa s majiteľmi Petržalky aj Jožkom Dojčanom, či by som neodohral ešte nejaké sezóny. Troška ma odradila aj umelá tráva, telo je zhumpľované. Rozhodol som sa, že touto cestou už nechcem ísť, len by som odďaľoval koniec kariéry. Povedal som si, že stačilo a musím začať niečo iné. Toto rozhodnutie sa už nebude meniť ľahko, niektoré dvere sa za mnou zatvorili. Som rád, že som po dvoch mesiacoch dostal priestor tu, hoci to nie je jednoduché, keď toľké roky robíte to isté, máte to nejako naplánované a zrazu príde stena. Nie je to ľahké na psychiku."

Práve na psychické faktory sa Ďurica chce zameriavať pri trénerskej činnosti: "Ak budem tréner, budem sa snažiť, aby som bol najmä dobrý psychológ. Aby hráči mali pocit, že s nimi len nebehám, ale že ich dokážem pripraviť na zápas aj z tejto stránky."

Ďurica si pred vtedajšou Artmediou Petržalka, s ktorou má na konte domáce trofeje i účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov, obliekal na Slovensku dres Dunajskej Stredy.

V zahraničí pôsobil v Saturne Moskovská oblasť, Lokomotive Moskva, Hannoveri, Trabzonspore a napokon v Dukle Praha. V najcennejšom drese absolvoval 91 stretnutí, hral na majstrovstvách sveta 2010 i európskom šampionáte 2016. Reprezentačnú kariéru ukončil v novembri 2017.

"Dúfam, že zužitkujeme skúsenosti, čo som nazbieral. Jožko Dojčan a Dominik Tóth sú mladí tréneri, majú perspektívu a ja sa učím od nich. Prvé tri dni som sa len rozkukoval, dôležitá je škola, teória. Treba sa učiť, chcem začať od nuly a nie niečo predbehnúť, potom urobím chybu a budem sa musieť vracať. Všetko má svoju postupnosť, ako to bolo vo futbale, tak to musí byť aj v trénerskom remesle. Všetko je predo mnou, prišiel som sa pozrieť, či ma to bude napĺňať, aby som pri tom zostal," pokračoval Ďurica.

Jedným z prvých krokov bude doštudovanie UEFA PRO licencie: "Buď teraz v januári, alebo o dva roky. Som rád, že som dostal priestor, uvidíme do budúcnosti, človek nikdy nevie, čo bude zajtra. Som tu týždeň, uvidím, ako sa to bude vyvíjať, kde budem o päť rokov. Je to pre mňa nová skúsenosť, bol som dva mesiace bez futbalu a už mi to začalo chýbať. Nečakal som, že futbalový život ubehne tak rýchlo. Zrazu je koniec a nie je jednoduché hneď sa zapojiť do roboty."

Ďurica naskočil do realizačného tímu v úvode druholigovej sezóny, ktorú Petržalka odštartovala dvoma víťazstvami. Bývalý hráč by ju rád videl naspäť medzi slovenskou elitou, no rovnako ako vo svojej trénerskej kariére nechce nič uponáhľať: "Bol by som rád, keby sa vrátila, zaslúži si to históriou. Musia však byť podmienky, aby tam aj zotrvala, aby to malo hlavu a pätu."