Egyptského exprezidenta Mursího v tichosti pochovali, údajne dostal infarkt

Zosadeného egyptského prezidenta Muhammada Mursího v utorok pochovali, deň po tom, čo v súdnej sieni v Káhire skolaboval a zomrel. Oznámil to právnik Abdal Munaim Abdal Maksúd, ktorého citovala tlačová agentúra AP.

Mursího rodina sa v utorok skoro ráno zúčastnila na pohrebných modlitbách v mešite väznice v lokalite Tura, potom ho pochovali v západnej káhirskej časti Nasr City (Madínat Nasr), dodal právnik.

Na cintoríne bolo prítomných mnoho príslušníkov bezpečnostných síl a vládli tam prísne bezpečnostné opatrenia.

Exprezident Mursí (67) skolaboval na pojednávaní na súde, pred ktorým sa zodpovedal z obvinení zo špionáže. Previezli ho do nemocnice v Káhire, kde zomrel. Podľa zdroja z lekárskeho prostredia skonal na srdcový záchvat.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vyzval v utorok na "nezávislé vyšetrovanie" úmrtia Mursího, informovala o tom agentúra AFP. "Po akomkoľvek náhlom úmrtí vo väzbe musí nasledovať rýchle, objektívne, dôkladné a transparentné vyšetrovanie nezávislým orgánom s cieľom objasniť príčinu smrti," povedal Rupert Colville, hovorca OHCHR.

Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) vyzvala Egypt, aby smrť niekdajšieho prezidenta Mursího vyšetril. Zástupkyňa riaditeľa pre Blízky východ Magdalena Mughrabiová uviedla, že Mursího smrť "vyvoláva vážne otázky o tom, ako s ním vo väznici zaobchádzali".

Podľa nej treba "nestranne, dôkladne a transparentne vyšetriť okolnosti jeho smrti, ako aj podmienky jeho zadržiavania a jeho možnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti".

Erdogan a Hamas vzdali Mursímu úctu

Islamistická organizácia Moslimské bratstvo obvinila egyptské úrady zo zodpovednosti za "úmyselné pomalé usmrtenie" Mursího. Informovala o tom agentúra AFP. Egyptské úrady "ho umiestnili do samoväzby..., odopierali mu liečbu a podávali mu nechutné jedlo..., nezabezpečili mu ani tie najzákladnejšie ľudské práva", uvádza sa vo vyhlásení Strany slobody a spravodlivosti, ktorú založili členovia Moslimského bratstva.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok tiež obvinil "tyranov" Egypta zo smrti niekdajšieho prezidenta Mursího. "Dejiny nikdy nezabudnú na tyranov, ktorí mu privodili smrť tým, že ho dali do väzenia a vyhrážali sa mu popravou," povedal Mursího blízky spojenec Erdogan v televíznom prejave v Istanbule.

Vzťahy medzi Tureckom a Egyptom prakticky neexistujú od roku 2013, keď egyptská armáda vedená Abdalom Fattáhom Sísím zvrhla islamistického prezidenta Mursího. Sísí je odvtedy prezidentom.

Erdogan dôrazne odsúdil Mursího zvrhnutie a vyzval na prepustenie väzňov z hnutia Moslimské bratstvo v Egypte.

Turecký líder označil Mursího smrť za "symbol toho, kam až viedlo prenasledovanie jeho osoby a jeho ľudí". Exprezidenta nazval mučeník. "Západ je stále ticho," vyhlásil Erdogan a obvinil členské štáty Európskej únie, že zatvárajú či pred popravami v Egypte.

Poctu vzdalo zosnulému Mursímu aj radikálne palestínske hnutie Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy. Mursí bol blízkym spojencom tohto militantného zoskupenia, ktoré je odnožou Moslimského bratstva.

Hamas vyzdvihol Mursího "dlhý boj v službe Egyptu a jeho ľudu, ale tiež palestínskej otázke".

Skolaboval na súde

Egyptské úrady zároveň odmietli povoliť, aby bol exprezident pochovaný na cintoríne jeho rodiny. Tlačovej agentúre Reuters to v pondelok oznámil jeho syn Abdulláh Muhammad Mursí.

Syn povedal, že Mursího rodina nevie, na ktorom mieste sa nachádza jeho telo, a že ich jediný kontakt s úradmi je prostredníctvom rodinných právnikov. Syn dodal, že otca chceli pochovať v jeho rodnej provincii Šarkíja v delte Nílu. "

Nevieme o ňom nič. Nevieme, či ho budeme môcť umyť a povedať nad ním modlitbu," dodal syn.

V roku 2012 vyhral Mursí za podpory organizácie Moslimské bratstvo prvé demokratické prezidentské voľby v Egypte po páde autoritárskeho režimu Husního Mubaraka. Po vlne protivládnych demonštrácií v lete roku 2013 však Mursího zosadili počas vojenského prevratu, na ktorého čele stál súčasný prezident Abdal Fattáh Sísí.

Mursí si vo väzení odpykával 20 rokov väzenia, na ktoré bol odsúdený v súvislosti s násilným potlačením demonštrácií z roku 2012, keď časť obyvateľov Egypta protestovala proti islamizácii verejného života a politiky v krajine. Okrem toho dostal ďalších 25 rokov za to, že sa ako prezident dopustil vyzradenie štátneho tajomstva.

Moslimské bratstvo bolo v roku 2013 v Egypte úradne zakázané a neskôr označené za teroristickú organizáciu. Jej členovia a stúpenci sú odvtedy vystavení tvrdým represáliám egyptských úradov.