Mami, oci, prečo si stále na mobile?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Mami, oci, prečo si stále na mobile?

Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK

Ako si nastaviť hranice.

Veľa sa hovorí o tom, ako deťom limitovať technológie. Ako však nastaviť hranice sebe, aby nás, rodičov, deti nevideli ustavične s mobilom v ruke? Čo by mohol byť zdravý stred, keďže na mobile dnes objektívne vybavujeme veľa vecí (maily, faktúry, objednávky, recepty, cestovné lístky...), aby sme nedávali zlý príklad a aby deti necítili, že im pre technológie nevenujeme pozornosť?

Lucia Drábiková

Je riaditeľkou pobočky Centra pomoci pre rodinu v Piešťanoch. Vyštudovala psychológiu, dlhodobo sa venuje poradenstvu, o manželských a rodinných témach tiež prednáša a publikuje na rôznych fórach. 

FOTO: Lucia Drábiková

Používanie smartfónov odstránilo striktné rozdelenie dňa na prácu a odpočinok. Na prvý pohľad nie je zrejmé, či človek hľadiaci do mobilu číta noviny, platí účty, píše pracovné maily alebo si četuje s priateľmi. Možno aj plynule prechádza z jednej činnosti do druhej. Tento trend nasledujú aj naše deti.

Nedávny prieskum z viacerých krajín na vzorke 6000 detí vo veku 8 – 13 rokov preukázal, že viac ako polovica deti vníma mobily svojich rodičov ako vážnych narušiteľov rodinného života a konkurenciu, ktorá ich oberá o čas a pozornosť rodičov. Na druhej strane je nerealistické očakávať, že sa dokážeme používania mobilu úplne vzdať. Oplatí sa dodržať aspoň týchto pár pravidiel:

- nepoužívajme mobil pri jedle a spoločnom posedení s rodinou či priateľmi,

- pri rozhovore udržiavajme očný kontakt,

- vypnime oznámenia a upozornenia alebo aspoň zvukovú signalizáciu, ktoré zbytočne stimulujú našu pozornosť,

- večer odložme mobil nabok, v noci využívajme letecký režim,

- naplánujme si čas na úhradu faktúr a korešpondenciu tak, aby čo najmenej narúšala čas s rodinou.

Nastavenie zdravých a jasných pravidiel narábania s mobilom môže výrazne zlepšiť našu psychohygienu, komunikáciu v rodine, ako aj poskytnúť vhodný vzor spoločenského správania pre naše deti.

Martina Vagačová

Poradkyňa a lektorka, venuje sa vzdelávaniu a poradenstvu vo výchove. Predovšetkým pre rodičov vedie Kurzy efektívneho rodičovstva.

FOTO: Gabina Weissová

Dnes už pravdepodobne dospelí tušia, že mobil je výborným sluhom, ale zlým pánom. Napriek tomu vedomé a zodpovedné používanie je výzvou, keďže rovnováha nie je univerzálne zadefinovateľná. Pri nastavovaní hraníc ide nielen o naše duševné zdravie, ale aj o fyzické až na úroveň neurónových spojení. Konkrétne to znamená sledovanie kvality a množstva prijímaných informácií a tiež vyhradenie si času na ich spracovanie a oddych mozgu. V praxi to môže byť:

  - „čas spojenia“: spoločné jedlo a rozprávanie sa, rodinné čítania, nočné prespávania v prírode, divadlo..., ktoré podporujú pocit spolupatričnosti a šťastia v rodine,

  - „čas aktívneho pohybu“,

  - „neštruktúrovaný čas“: počúvanie hudby, ležanie pod stromom a pozorovanie prírody,

  - „čas hry“: stolové hry, kreatívne aktivity, spievanie, tancovanie..., ktoré podporujú tvorbu nových mozgových spojení.

  Ide o vytváranie životného štýlu, ktorý jasne vedie k „digitálnej rovnováhe“. Patria k nemu aj konkrétne dennodenné zmeny pri používaní mobilu:

  -  Komentovanie, čo robím, keď beriem mobil, aby deti vnímali, že prevažne nejde o zábavu.

  -   Vypnutie zvukových notifikácií, aby nerušili danú chvíľu a nekradli pozornosť.

   - Vytvorenie bezmobilových zón: počas jedla, v izbe, kde sa spí, počas práce a spoločnej zábavy, počas návštev, pri interakcii s inou osobou.

   - Ustanovenie „Mobiloviska“ – odkladacieho priestoru pre vypnuté mobily po dohodnutej hodine večer.

Náročné? Iste, avšak nasledovaniahodné a priateľské k deťom.

Ivan Vyskočil

Psychológ, pracuje najmä s rodičmi, ktorí podľa neho pre deti vedia urobiť viac ako výborní terapeuti. Skúsenosti má tiež s prácou s deťmi s poruchami správania a učenia. Je lektorom kurzov Respektovat a být respektován.

FOTO: Andrej Lojan

Myslím, že snažiť sa len nebyť na telefóne pri deťoch je zbytočne nízky cieľ. Navrhujem stanoviť si za cieľ, ako chcem byť pre svoje deti. Pritom môžete napríklad použiť takéto otázky: „Ako chcem, aby si ma pamätali? Ako chcem, aby vnímali čas so mnou? Ako chcem, aby sa moje deti správali k/pri svojich deťoch/blízkych/nás, keď budeme starí?“

Pomôže, keď si priznáme právo mať čas na prácu aj právo mať čas na oddych a zábavu, hoci aj s obrazovkou, a zvlášť mať čas pre deti. A nemiešať to, vzdať sa ilúzie, že čas s dieťaťom môže byť plnohodnotný, keď sem-tam som mysľou pri dieťati a sem tam „len tak trošku pozriem“ na mobil, pretože to je ako esemeskovať pri šoférovaní. A neuveriť, že to deťom stačí a neubližuje. Potom učíme aj deti rešpektovať hranice „teraz potrebujem chvíľu pre seba“, „teraz potrebujem pokoj na prácu“, „vybavím toto a budem sa ti venovať“ a nemätieme ich. Robíme jedu vec naraz.

Deti sa od nás veľa naučia vzorom, tak sa ponúka správať sa tak, ako by sme chceli, aby to robili deti, pretože slová činy ozaj neprevážia. Optimálne je technológie používať iba s účelom, na ktorý ich práve teraz potrebujem, a na taký čas, ktorý je na splnenie úlohy potrebný. Nie popri tom pozrieť facebook, otvoriť tri ďalšie okná a hodiť očkom aj na pracovný mail alebo večne mať rozrobený nejaký dialóg na chate či rozohratú hru. Nedovoliť technológiám, aby našu myseľ hodili do sfér mimo tu a teraz, kde ostane, aj keď mobil odložím, a zdanlivo som s deťmi.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo