Nikdy sme nemali liberálnejších europoslancov

Nikdy sme nemali liberálnejších europoslancov

Zvolení poslanci Európskeho parlamentu vľavo Martin Hojsík (PS/SPOLU) a vpravo Ivan Štefanec (KDH) počas zverejnenia výsledkov eurovolieb. Foto: Jakub Kotian/TASR

Odkaz zo strednej Európy: Slovensko ide v protismere voči Poľsku a Maďarsku.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Na úvod dve poznámky k Európe.

EPP stále zostáva najsilnejšou frakciou, ale nikto neoslabil viac (prišli o 41 kresiel), v parlamente so 751 poslancami majú mať 180 poslancov (aktualizované výsledky tu). Ani to ešte nie je isté číslo, môže sa ľahko znížiť, ráta aj s hlasmi, ktoré sa môžu presunúť – prichádza totiž chvíľa Viktora Orbána, ktorého poslanci sa zatiaľ rátajú do tábora EPP (o tom nižšie).

EPP a socialisti už nemajú ako dvojblok v parlamente väčšinu. Socialisti oslabili ešte viac ako EPP, majú o 46 poslancov menej, spolu 145. Napríklad v Česku sa socdem ani nedostala cez 5 percent.

Oslabenie vládnuceho euro-kartelu ale neohrozí jeho pozíciu, pretože výrazne posilnili liberáli (+42) na 109 poslancov aj zelení (+19) na 69 poslancov. Tieto strany sú na nerozoznanie od EPP a socialistov, kartel moc nestratí, len sa rozšíri.

Druhá poznámka sa týka Británie. Eurofilné médiá a proúnijná populácia od brexitu volala po opakovanom referende v Británii, konalo sa včera.

Faragova protest-strana (29 mandátov a 31,6 percenta) na hlavu porazila konzervatívcov – tí získali len 5 mandátov (9,1 percenta), aj labouristov – skončili až tretí (!), s 10 mandátmi a 14 percentami. Liberáli skončili druhí a zastúpili Labour, so 16 mandátmi. Ľavica celkovo posilnila, ale preskupili sa sily – v minulých eurovoľbách mali tri ľavicové strany (Labour, libdem, zelení) 24 mandátov, teraz 33.

Farage mal minulé eurovoľby 24 mandátov (ako UKIP), teraz 29, prepadli sa konzervatívci – z 19 na 5.

Odkaz do britského parlamentu nemôže byť jasnejší. Ak chcú konzervatívci obhájiť miesto v spektre, musia rešpektovať výsledky referenda.

Líder Strany brexitu (BP) Nigel Farage prichádza do volebného štábu po voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 27. mája 2019 v Southamptone. Foto: TASR/AP

Prejdime do našej časti Európy

Na Slovensku sme nikdy nemali liberálnejších poslancov ako po týchto voľbách. Nejde len o 4 zvolených poslancov PS/Spolu a 2 poslancov SaS (ani jeden z nich nepestuje sulíkovský národný liberalizmus), liberálnu afinitu majú aj poslanci Beňová zo Smeru, Štefanec z KDH, samozrejme Pollák od Matoviča. Z 13 (14) zvolených poslancov sú de facto liberálni 9 europoslanci (ako sa budú správať Číž a Hajšel zo Smeru, neviem odhadnúť).

Slovensko ide presne opačným smerom ako okolité krajiny. Premena slovenského spektra ešte stále nie je zavŕšená (Harabin, Kiska), už dnes ale vidieť nový tlak. Ako prví ho budú musieť riešiť slovenskí Maďari.

Prejdime k Maďarsku.

Orbánova kandidátka získala v Maďarsku toľko mandátov, ako má celé Slovensko – Fidesz vyhral voľby (52 percent), čo znamená 13 mandátov.  Čo to bude znamenať pre európsku politiku?

Orbán ešte vo volebnej miestnosti povedal: „Nechceli by sme patriť tam, kde nemáme vplyv na zásadné strategické otázky.“

Maďarská vláda čelila pred voľbami tvrdej kritike zo strany špicenkandidáta Webera a vedenia EPP, on sám dlho hovoril o potrebe zmeny EPP zvnútra (s odkazom na Helmuta Kohla), ale napokon prejavil aj blízkosť k Salvinimu. „Veľká otázka budúcnosti,“ – to bola jeho reakcia na to, kam bude Fidesz v EP po voľbách patriť.

Orbánov názor je, že EPP by si mala osvojiť rakúsky model a spolupracovať s proti-imigračnou pravicou. Každý vie, že to je vylúčená vec, Orbán práve zvyšuje svoju cenu, je zrejmé, že ponúknuť mu vie veľa aj EPP (obmedzenie kritiky Maďarska), ale aj Salvini s Le Penovou.

Maďarský premiér a predseda strany Fidesz Viktor Orbán máva po víťazstve svojej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu 26. mája 2019 v Budapešti. Foto: TASR/AP

Ďalšia dôležitá správa zo strednej Európy sa týka Poľska.

Tamojšie voľby vyhrala s prehľadom strana Právo a spravodlivosť.

Kaczynského strana získala vyše 45,4 percenta, opozičná päťkoalícia s názvom Európska koalícia získala 38,5 percenta, do tohto širokého bloku patrí Občianska platforma, Nowoczesna, SLD, PSL a Zelení. Do EP sa dostane ešte Biedronovo liberálne-populistické hnutie Jar so 6 percentami.

PiS mal obavy z volieb, pretože v krajine sa otvorene a vášnivo diskutuje o sexuálnych škandáloch v cirkvi, dokument, ktorý nanovo rozprúdil diskusiu, videlo vyše 20 miliónov ľudí a opozícia zvyšovala proticirkevný tlak (opozičné strany navrhli dve komisie, ktoré mali vyšetrovať pedofilné škandály v cirkvi aj za cenu porušenia konkordátu so Svätou stolicou).

Kaczynského reakciou bolo, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako, aj pre tých, čo nosia purpur, získali Oscara alebo Nobelovu cenu. Bol to odkaz nielen na kardinálsky purpur, ale aj kauzy Romana Polanského a ďalšie privilegované osoby. Napokon PiSu pomohlo aj to, že 95 percent káuz, ktoré sa týkali cirkvi, obvinenia, ktoré už boli podané, boli vyšetrené a kňazi odsúdení. Dokument a diskusia ukázali, že poškodených je viac, ale dôležité je, že štátne orgány postupovali podľa zákona, žiadne tutlanie nebolo preukázané.

A priamy prístup napokon zvolila aj cirkev. Poľský primas Wojciech Polak autorom dokumentu Len to nikomu nepovedz poďakoval, biskupi prijali rýchle zmeny a v nedeľu, v deň volieb, sa vo všetkých kostoloch čítal biskupský list.

Posledná poznámka: Kaczynského víťazstvo je o to väčšie, že sa cez 5 percent nedostala nová strana – Konfederacia, získali 4,55 percenta. Ide o radikálnejší pravicový blok zložený z nacionalistov, libertariánov aj niektorých tvárí pro-life hnutia, a teda potenciálne najväčšie riziko, ktoré môže PiS pripraviť o percentá.

A napokon Česko, štvrté v hokeji, štvrté aj tu. Česi totiž riešia najmä seba.

Babiš vyhral (21,2 percenta a 6 mandátov), je stále najsilnejší a drží pozície. A to aj napriek tomu, že na kandidátke nemal výraznejšieho lídra a práve jeho osoba bola jednou z hlavných tém volieb.

Opozícia voči nemu sa orientuje do dvoch táborov – ODS a KDU-ČSL na české pomery skonzervatívneli, pozri úspech skokana volieb Alexandra Vondru, klasického ODSáka s imunitou na utópie, ale tiež čerstvého konvertitu, ktorý sa prekrúžkoval z konca kandidátky. ODS skočilo druhé so 14,5 percentami, KDU-ČSL so 7,2 percentami – dokopy majú 6 poslancov ako Babiš.

Druhá forma opozície je liberálna v novom aj starom zmysle slova, to prvé reprezentujú Piráti so 14 percentami, to druhé koalícia TOP09 s hnutím STAN s 11,6 percentami, aj oni majú dokopy 3 + 3 poslancov, teda to isté čo Babiš. Bez významu nie je ani to, že najúspešnejším politikom Topky nie je jej predseda Pospíšil, ale bývalý člen bankovej rady ČNB a liberálny ekonóm Luděk Niedermayer.

Vypadnutie českých socdem a trvalé oslabenie komunistov čistia českú politiku, ktorej ústredným deliacim momentom je Andrej Babiš.

Ak by som to mal zhrnúť, výsledky eurovolieb naznačujú, že štáty V4 idú politicky inými smermi. Za rohom sa črtá oslabenie tohto politického bloku, čo má rovnako svoje príčiny, ako bude mať aj dôsledky.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo