Euro sa v reakcii na výsledky eurovolieb posilnilo

Výraznejšie posilnenie antisystémových strán by podľa neho bolo z hľadiska trhov obzvlášť nepriaznivým scenárom. "Zvýšilo by pravdepodobnosť drobenia Európskej únie či eurozóny," myslí si Kovanda.

Takéto drobenie by podľa neho viedlo k neistote, čo sa týka budúceho politického a ekonomického usporiadania prevažnej časti Európy. Neistota by ochromila investície podnikov, a tak znížila globálnu konkurencieschopnosť európskych krajín. 

Za prekvapenie považuje Kovanda úspech zelených strán v niektorých krajinách vrátane Nemecka.

"Zelení síce nie sú prevažne vnímaní ako anytisystémová strana, ich úspech však zvyšuje pravdepodobnosť ďalších striktných regulácií, aké vlani sprísnili emisné kritéria pre automobilový priemysel a sčasti stoja za spomalením nemeckej ekonomiky," tvrdí Kovanda.

Prípadný výrazný triumf zelených strán v jednotlivých krajinách EÚ by podľa neho trhy nevnímali veľmi priaznivo. 

V tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu zvíťazila stredopravicová Európska ľudová strana (EPP), podľa čiastkových oficiálnych výsledkov bude mať v novom europarlamente 178 z 751 kresiel. To je o 38 kresiel menej než mala doposiaľ, informovala agentúra DPA.

Na druhom mieste sa s 152 mandátmi umiestnila Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D). Oproti súčasnému stavu to predstavuje pokles o 33 kresiel. 

Oslabenie pozícií oboch hlavných politických skupín znamená, že už spoločne nebudú mať v EP tradičnú väčšinu hlasov.  

Svoje postavenie si naopak výrazne upevnila Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE), ktorá si polepšila zo 68 na 108 kresiel. Do tohto počtu sa rátajú aj poslanci novej platformy Obroda, za ktorou stojí francúzsky prezident Emanuel Macron.

Na štvrtom mieste skončila frakcia Zelení / Európska slobodná aliancia (EFA), ktorá bude mať v novom parlamente 67 kresiel (52 doteraz). 

Aj napriek stratám tradičných strán by podľa týchto projekcií v novom EP mali mať stále prevahu proeurópske sily - 553 zo 751 kresiel.