Ten, čo chce odísť z EÚ bez dohody

Ten, čo chce odísť z EÚ bez dohody

Konzervatívny poslanec pro-brexit Jacob Rees-Mogg počas svojho vyhlásenia pred budovou britského parlamentu v Londýne 15. novembra 2018. Foto TASR/AP

Jacob Rees-Mogg sa stal v posledných mesiacoch symbolom konzervatívnych brexiterov, z ktorých má premiérka Theresa May nočné mory.

V súčasnosti čelný predstaviteľ tvrdých brexiterov bol donedávna mimo Veľkej Británie relatívne neznámy politik. Kto je vlastne Jacob Rees-Mogg?

Niekedy býva pre svoje spôsoby označovaný za typického „poslanca z 18. storočia“, no  nepochádza z tradičného šľachtického rodu. Jeho otec William bol významným konzervatívnym novinárom, ktorý bol v roku 1988 za svoju činnosť ocenený titulom Lord.

Nie Brusel, ale Rím a Londýn

Politické gény však Jacob zdedil aj po starom otcovi z matkinej strany, ktorý bol konzervatívnym politikom. Jeho rodina teda nebola šľachtou v klasickom zmysle slova, no išlo o tradičnú vyššiu vrstvu britskej spoločnosti. Príbuzní viedli mladého Jacoba k obchodu a investovaniu už od mladého veku. Už ako desaťročný investoval svojich prvých 50 libier do podielov akciovej spoločnosti. Práve z tohto obdobia existuje nahrávka, kde 12-ročný Jacob pre rádio BBC4 hovorí nielen o svojom investovaní, ale aj kritizuje ekonomické návrhy známeho britského socialistu Tonnyho Benna. Je teda zjavné, že politiku mal v krvi odmala.

Rees-Mogg vyrástol v katolíckej rodine a k svojej viere sa hlási doteraz. Na britské pomery má veľmi konzervatívne názory, a to najmä v bio-etických otázkach. V roku 2013 bol jedným z mála poslancov, ktorý hlasoval proti manželstvám párov rovnakého pohlavia. Vyhlásil, že v otázke rodiny je preňho určujúcim učenie rímskokatolíckej cirkvi, a nie názor jeho strany.

Manželstvá párov rovnakého pohlavia totiž zaviedla práve koaličná vláda konzervatívcov pod vedením Davida Camerona. Rovnako je známy jeho odpor voči potratom, a to z akýchkoľvek dôvodov. Za svojimi názormi si dokázal pevne stáť aj v rozhovore pre rannú šou ITV, kde ho moderátori vychádzajúci z pozície dnešného liberalizmu silne konfrontovali pre jeho tradicionalistické názory. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa politik, ktorý sa vyhraňuje voči vplyvu Bruselu na Britániu, opakovane vo svojich názoroch odvoláva na učenie katolíckej cirkvi so sídlom v Ríme.

Rees-Mogg dodal, že pokiaľ v náboženských a s nimi spojených hodnotových témach patrí jeho vernosť Rímu, tak v politike je britským patriotom.

Viera hrá zjavne úlohu aj v Rees-Moggovom rodinnom živote. Ženil sa tesne pred štyridsiatkou v roku 2007. Jeho manželkou sa stala Lady Juliet Tudgell, príslušníčka tradičnej britskej aristokracie. Spolu vychovávajú šesť detí, z ktorých viaceré majú tradičné a katolicizmom inšpirované mená ako Anselm či Sixtus. Jeho konzervatívne postoje mu však v liberálnej Británii zatiaľ nejaké výrazné problémy nepriniesli.

Terčom sa stal najmä pre rôzne ultraľavicové skupiny, ktoré sa doňho pustili predovšetkým na internete. Rees-Mogg je totiž aktívny na Twitteri aj na Instagrame, kde neraz zverejňuje fotky zo svojho rodinného života. Horšie pre jeho rodinu bolo, keď sa im počas dovolenky do ich sídla vlámala skupina anarchistov, ktorí po sebe zanechali vulgárne nápisy a porozhadzované sexuálne pomôcky.

Rees-Mogg však aj na tento incident reagoval s povestným pokojom Angličana a celý incident skôr zľahčoval.

Poslancom parlamentu sa stal až v roku 2010, teda v roku, keď sa konzervatívci prvýkrát od roku 1997 dostali k moci. Jacob mal už za sebou dve neúspešné kandidatúry a politické pôsobenie mimo parlamentu. Jeho silný euroskepticizmus sa naplno prejavil už v roku 1993, keď spolu s otcom podali žalobu na vtedajšiu konzervatívnu vládu Johna Majora kvôli prijatiu Maastrichtskej zmluvy.

Prejav, v ktorom Rees-Mogg hovorí, že EÚ je ohrozením demokracie.

Aj po roku 2010 sa stal známy tým, že nemal problém hlasovať inak ako väčšina jeho strany. Okrem spomínaných homo-manželstiev hlasoval v rozpore s vládou aj napríklad v prípade vojenského zásahu v Sýrii, kde odmietal intervenciu.

Vyhranený je aj v sociálnej politike, kde sa hlási najmä k teóriám voľného obchodu a ekonomického liberalizmu. V malej miere však pripúšťa rolu štátu pri regulovaní ekonomiky či sociálnej pomoci slabším. Tieto jeho názory tak viedli ku kritike, že hoci je v hodnotových otázkach verný Rímu, tak sociálna náuka rímskokatolíckej cirkvi mu až taká blízka nie je.

Noblesa, akej už niet

Rees-Moggovi priaznivci aj kritici na ňom zhodne oceňujú jeho veľkú slušnosť a zdvorilosť v parlamente aj mimo neho. Pri svojom staromilskom štýle obliekania a vyjadrovania si zachoval aj spôsoby a maniere minulých storočí. K tomu treba prirátať jeho excelentné znalosti parlamentných a zákonných procedúr. Tu treba pripomenúť, že Spojené kráľovstvo nemá tradičnú ústavu ako napríklad Slovensko. Na rozdiel od väčšiny krajín kontinentálnej Európy ich legislatíva zahŕňa nižšie množstvo písaných zákonov. Namiesto toho však existuje množstvo legislatívnych zvykov či tradícií. Politici či právnici, ktorí sa v nich vedia dobre pohybovať, požívajú preto veľký rešpekt.

Práve úcta k tradíciám britského parlamentarizmu je jedným z dôvodov Rees-Moggovho euroskepticizmu. Vďaka vplyvu Bruselu sa totiž do britskej legislatívy v posledných desaťročiach dostávalo nebývalé množstvo písaných zákonov, čo menilo právny charakter štátu.

Euroskeptici ako Rees-Mogga sú si istí, že Británia dokáže robiť lepšiu obchodnú politiku mimo EÚ, a dúfajú, že naviaže na slávu, ktorú v medzinárodnom obchode zažívala ešte na začiatku 20. storočia.

No k istej skepse, či sa to tak stane a či Británia obnoví svoju pozíciu medzinárodnej veľmoci, vedie aj nedávny vývoj. Obchodné rokovania najprv zrušila Čína, a to z dôvodu pohybu britských vojnových lodí v Juhočínskom mori. Následne takmer došlo k zrušeniu rokovaní aj zo strany Japonska, ktorému sa nepozdával tón listu týkajúceho sa rokovaní, ktorý im adresoval minister zahraničných vecí Jeremy Hunt.

Takéto medzinárodné dianie poukazuje na to, že postavenie Británie v 21. storočí už zďaleka nemusí byť také ako v nedávnej minulosti. V každom prípade, viera politikov ako Rees-Mogg vo svoju krajinu a silu vlastných tradícií je silnejšia. Aj preto skupine okolo Rees-Mogga veľmi záleží na tom, aby Británia vystúpila z EÚ bez akejkoľvek dohody. Sami síce pripúšťajú, že v krátkodobom pohľade brexit krajinu zasiahne skôr negatívne, ale pevne veria, že dlhodobo ich čaká svetlá budúcnosť. Či ide o reálne predstavy alebo skôr o nostalgicko-naivný idealizmus, ukážu najbližšie mesiace a roky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo