Uznávaného profesora chcú študenti nechať vyhodiť z Oxfordu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Uznávaného profesora chcú študenti nechať vyhodiť z Oxfordu

John Finnis v televíznom diskusnom programe After Dark, ktorý bol vysielaný 26. júna 1987. FOTO - (c)1987 Open Media Ltd. / Wikimedia Commons

John Finnis patrí k najznámejším právnym filozofom dneška. Skupina študentov chce dosiahnuť jeho odchod z Oxfordu kvôli názorom na zväzky gejov.

„John Finnis, profesor na Oxfordskej právnickej fakulte, má za sebou dlhý zoznam extrémne diskriminačných stanovísk voči mnohým skupinám znevýhodnených ľudí,“ píše sa v petícii, ktorú v čase písania tohto článku podpísalo už 482 ľudí. „Je známy za to, že je obzvlášť homofóbny a transfóbny.“

Informáciu priniesol portál The Oxford Student i veľké britské denníky ako Daily Mail či The Times.

Študentská petícia vyčíta 78-ročnému emeritnému profesorovi práva a právnej filozofie jeho články, ktoré vyšli v odborných právnických žurnáloch v rokoch 1994 až 2011, keď sa ešte o manželstvá osôb rovnakého pohlavia viedol v Spojenom kráľovstve politický zápas. Finnis v nich prinášal argumenty proti týmto zväzkom.   

Pôvodcovia petície mu napríklad vyčítajú, že mal kedysi homosexuálny pohlavný styk porovnávať so sexom so zvieratami. „Petícia paroduje moju pozíciu a moju svedeckú výpoveď v americkom ústavnoprávnom procese,“ bráni sa profesor a za svojimi spismi si stojí. „Esej z roku 1994 podporuje klasickú a striktne filozofickú morálnu kritiku všetkých mimomanželských sexuálnych aktov a bola opakovane publikovaná mnohokrát, naposledy Oxfordským univerzitným vydateľstvom v treťom zväzku mojich Zozbieraných esejí.“

Študenti tiež Finnisovi vyčítajú, že je „rasista a xenofób“. Dôvodom má byť jeho názor z roku 2009, podľa ktorého kultúrna diverzita môže vyústiť do balkánskych pomerov podobným vojne v Bosne v 90. rokoch. Či prirovnanie modernej imigrácie k akejsi „obrátenej kolonizácii“.

Univerzita sa Finnisa zastala. Sloboda prejavu a čulá akademická debata neodmysliteľne k univerzitnému prostrediu patria.

Vplyvný aj na Slovensku

Profesor Finnis je Austrálčan a popredný teoretik prirodzeného práva. Bol študentom H. L. A. Harta, jedného z najväčších právnych filozofov 20. storočia. K Finnisovým študentom zase patria významní právnici ako sudca Najvyššieho súdu USA Neil Gorsuch alebo americký právny a politický mysliteľ Robert P. George.

K študentom Johna Finnisa patril aj rektor slovenského Kolégia Antona Neuwirtha Martin Luterán. Profesor bol v rokoch 2004 až 2009 jeho doktorandským školiteľom v Oxforde.

„Pravidelne sme sa stretávali a keď som niečo napísal, diskutovali sme o tom,“ spomína Luterán. „Vtedy ešte učil na plný úväzok, kým dnes je Finnis emeritný profesor na dôchodku, ktorému zostalo na univerzite už len pár seminárov. No bola to pre mňa v každom prípade výnimočná skúsenosť s výnimočnou osobnosťou.“

Luterán si pamätá Finnisa ako distingvovaného, príjemného a ku všetkým veľmi láskavo pristupujúceho gentlemana, ktorý do práce chodil na bicykli. V kontakte sú stále.

Martin Luterán pozval tiež Johna Finnisa na Slovensko. Jeho kľúčová kniha o prirodzenom práve vyjde totiž čoskoro v slovenčine a oxfordský profesor by k nám mal zavítať koncom apríla pri príležitosti jej publikácie.

Pre iniciatívu časti oxfordských študentov, ktorí chcú petíciou dosiahnuť, aby sa univerzita dištancovala od Finnisa a ukončila s ním spoluprácu, Luterán pochopenie nemá: „Táto petícia je politicky motivovaným prejavom neúcty voči človeku, ktorý desaťročia zasvätil hľadaniu pravdy a práci so študentmi a ktorý vychoval niekoľko generácií právnikov a právnych mysliteľov.“

Z vlastnej skúsenosti si rektor Kolégia Antona Neuwirtha nepamätá, že by v jeho časoch na Oxforde chceli študenti dosiahnuť prepustenie nejakého profesora, lebo sa cítili dotknutí jeho názormi: „O Finnisových argumentoch sa normálne diskutovalo a viedla sa o nich štandardná akademická výmena názorov, vrátane ľudí, ktorí mali iný postoj než on.“

Podľa Luterána je snaha o ostrakizovanie profesora za jeho názory v priamom rozpore so zmyslom univerzity ako inštitúcie: „Profesori majú prinášať aj pohľady, ktoré sa niekomu môžu zdať nepohodlné, kým vysokoškolský študent musí byť pripravený, že na univerzite sa stretne s mnohorakými názormi a mal by strpieť, že nie všetci uvažujú rovnako.“

Nie je prvý

Finnisov prípad nie je prvým pokusom o verejné ostrakizovanie významného mysliteľa pre jeho konzervatívne názory. V novembri sme informovali o vlne pohoršenia, ktorá sa zdvihla proti aj u nás dobre známemu britskému filozofovi Rogerovi Scrutonovi.

Vládni toryovci ho vymenovali za predsedu poradnej komisie, ktorá má prispieť k lepšej a esteticky hodnotnejšej výstavbe v Spojenom kráľovstve. Estetika je totiž dôležitou Scrutonovou témou.

V médiách sa následne objavili niektoré Scrutonove výroky, ktoré predniesol počas desaťročí verejného pôsobenia a dnes už nevyhovujú progresívnemu jemnocitu. Niektorí poslanci opozičných labouristov a liberálnych demokratov sa začali ozývať, že nositeľ podobných názorov nemal nikdy byť vládou vymenovaný do akejkoľvek verejnej funkcie.

Konzervatívna vláda sa však postavila za Scrutona a ponechala ho vo funkcii napriek tlaku na jeho odvolanie.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo