Spoločnosť 10. január 2019

Uznávaného profesora chcú študenti nechať vyhodiť z Oxfordu

Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík
John Finnis patrí k najznámejším právnym filozofom dneška. Skupina študentov chce dosiahnuť jeho odchod z Oxfordu kvôli názorom na zväzky gejov.
John Finnis patrí k najznámejším právnym filozofom dneška. Skupina študentov chce dosiahnuť jeho odchod z Oxfordu kvôli názorom na zväzky gejov.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Krivošík

Uznávaného profesora chcú študenti nechať vyhodiť z Oxfordu
John Finnis v televíznom diskusnom programe After Dark, ktorý bol vysielaný 26. júna 1987. FOTO - (c)1987 Open Media Ltd. / Wikimedia Commons

„John Finnis, profesor na Oxfordskej právnickej fakulte, má za sebou dlhý zoznam extrémne diskriminačných stanovísk voči mnohým skupinám znevýhodnených ľudí,“ píše sa v petícii, ktorú v čase písania tohto článku podpísalo už 482 ľudí. „Je známy za to, že je obzvlášť homofóbny a transfóbny.“

Informáciu priniesol portál The Oxford Student i veľké britské denníky ako Daily Mail či The Times.

Študentská petícia vyčíta 78-ročnému emeritnému profesorovi práva a právnej filozofie jeho články, ktoré vyšli v odborných právnických žurnáloch v rokoch 1994 až 2011, keď sa ešte o manželstvá osôb rovnakého pohlavia viedol v Spojenom kráľovstve politický zápas. Finnis v nich prinášal argumenty proti týmto zväzkom.   

Pôvodcovia petície mu napríklad vyčítajú, že mal kedysi homosexuálny pohlavný styk porovnávať so sexom so zvieratami. „Petícia paroduje moju pozíciu a moju svedeckú výpoveď v americkom ústavnoprávnom procese,“ bráni sa profesor a za svojimi spismi si stojí. „Esej z roku 1994 podporuje klasickú a striktne filozofickú morálnu kritiku všetkých mimomanželských sexuálnych aktov a bola opakovane publikovaná mnohokrát, naposledy Oxfordským univerzitným vydateľstvom v treťom zväzku mojich Zozbieraných esejí.“

Študenti tiež Finnisovi vyčítajú, že je „rasista a xenofób“. Dôvodom má byť jeho názor z roku 2009, podľa ktorého kultúrna diverzita môže vyústiť do balkánskych pomerov podobným vojne v Bosne v 90. rokoch. Či prirovnanie modernej imigrácie k akejsi „obrátenej kolonizácii“.

Univerzita sa Finnisa zastala. Sloboda prejavu a čulá akademická debata neodmysliteľne k univerzitnému prostrediu patria.

Vplyvný aj na Slovensku

Profesor Finnis je Austrálčan a popredný teoretik prirodzeného práva. Bol študentom H. L. A. Harta, jedného z najväčších právnych filozofov 20. storočia. K Finnisovým študentom zase patria významní právnici ako sudca Najvyššieho súdu USA Neil Gorsuch alebo americký právny a politický mysliteľ Robert P. George.

K študentom Johna Finnisa patril aj rektor slovenského Kolégia Antona Neuwirtha Martin Luterán. Profesor bol v rokoch 2004 až 2009 jeho doktorandským školiteľom v Oxforde.

„Pravidelne sme sa stretávali a keď som niečo napísal, diskutovali sme o tom,“ spomína Luterán. „Vtedy ešte učil na plný úväzok, kým dnes je Finnis emeritný profesor na dôchodku, ktorému zostalo na univerzite už len pár seminárov. No bola to pre mňa v každom prípade výnimočná skúsenosť s výnimočnou osobnosťou.“

Luterán si pamätá Finnisa ako distingvovaného, príjemného a ku všetkým veľmi láskavo pristupujúceho gentlemana, ktorý do práce chodil na bicykli. V kontakte sú stále.

Martin Luterán pozval tiež Johna Finnisa na Slovensko. Jeho kľúčová kniha o prirodzenom práve vyjde totiž čoskoro v slovenčine a oxfordský profesor by k nám mal zavítať koncom apríla pri príležitosti jej publikácie.

Pre iniciatívu časti oxfordských študentov, ktorí chcú petíciou dosiahnuť, aby sa univerzita dištancovala od Finnisa a ukončila s ním spoluprácu, Luterán pochopenie nemá: „Táto petícia je politicky motivovaným prejavom neúcty voči človeku, ktorý desaťročia zasvätil hľadaniu pravdy a práci so študentmi a ktorý vychoval niekoľko generácií právnikov a právnych mysliteľov.“

Z vlastnej skúsenosti si rektor Kolégia Antona Neuwirtha nepamätá, že by v jeho časoch na Oxforde chceli študenti dosiahnuť prepustenie nejakého profesora, lebo sa cítili dotknutí jeho názormi: „O Finnisových argumentoch sa normálne diskutovalo a viedla sa o nich štandardná akademická výmena názorov, vrátane ľudí, ktorí mali iný postoj než on.“

Podľa Luterána je snaha o ostrakizovanie profesora za jeho názory v priamom rozpore so zmyslom univerzity ako inštitúcie: „Profesori majú prinášať aj pohľady, ktoré sa niekomu môžu zdať nepohodlné, kým vysokoškolský študent musí byť pripravený, že na univerzite sa stretne s mnohorakými názormi a mal by strpieť, že nie všetci uvažujú rovnako.“

Nie je prvý

Finnisov prípad nie je prvým pokusom o verejné ostrakizovanie významného mysliteľa pre jeho konzervatívne názory. V novembri sme informovali o vlne pohoršenia, ktorá sa zdvihla proti aj u nás dobre známemu britskému filozofovi Rogerovi Scrutonovi.

Vládni toryovci ho vymenovali za predsedu poradnej komisie, ktorá má prispieť k lepšej a esteticky hodnotnejšej výstavbe v Spojenom kráľovstve. Estetika je totiž dôležitou Scrutonovou témou.

V médiách sa následne objavili niektoré Scrutonove výroky, ktoré predniesol počas desaťročí verejného pôsobenia a dnes už nevyhovujú progresívnemu jemnocitu. Niektorí poslanci opozičných labouristov a liberálnych demokratov sa začali ozývať, že nositeľ podobných názorov nemal nikdy byť vládou vymenovaný do akejkoľvek verejnej funkcie.

Konzervatívna vláda sa však postavila za Scrutona a ponechala ho vo funkcii napriek tlaku na jeho odvolanie.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0