Advent bol kedysi o pôste, zábava bola nemysliteľná

Advent bol kedysi o pôste, zábava bola nemysliteľná

Rozhovor s etnologičkou Katarínou Nádaskou o adventných zvykoch predkov aj novej móde krampusov.

Na Slovensku vidíme nástup novej módnej vlny – sprievody v maskách diablov, ktoré sa odvolávajú na rakúsku ľudovú tradíciu. Ako to pôsobí na vás ako etnológa? 

Spomínaná tradícia siaha do predkresťanského obdobia a bola súčasťou rôznych rituálov, ktorými sa slávil zimný slnovrat. Navyše, v alpských oblastiach má svoju špecifickú formu. 

Čerti v sprievodoch sa však objavovali aj pri iných príležitostiach, napríklad svadbách a pohreboch. Ľudia mali totiž strach pred démonmi a verili, že čím bude maska strašidelnejšia, tým viac odplaší démona.

Ale prečo pri svadbách? 

Vo vtedajšom ponímaní boli snúbenci v čase tesne pred uzatvorením zväzku v akomsi medzistave – neboli už ani slobodní, ale ešte ani manželmi. Ľudia sa báli, aby sa im v tieto chvíle nič zlé nestalo, aby im nejaké zlé sily neprekazili uzatvorenie manželstva. Preto boli súčasťou aj svadobných sprievodov „čertovské“ masky. 

Čo nastalo po príchode kresťanstva? 

Určité elementy zostali, masky sa viac sústredili do fašiangového obdobia. Na našom území sa vyskytovala už veľmi dávno maska turoňa, akéhosi bájneho zvieraťa. Čo sa týka postavy čerta, treba rozlišovať dve roviny. 

Prvou je teologická, kde čert predstavuje skôr diabla, zlého ducha, satana. Potom je ľudová rovina, ktorá čerta poníma ako poľudštenú, trochu komickú postavu, známu napríklad z rozprávok. V našom folklóre čert vystupuje ako bytosť, ktorá prichádza z pekla a chce si vziať dušu človeka, ale obyčajne je človek múdrejší a prekabáti ho. 

K téme: 
Krampusi boli pôvodne zviazaní reťazami a odkazovali na Bibliu Zdieľať

Takto sa treba pozerať aj na čerta, ktorý sprevádzal svätého Mikuláša, čo je ale pomerne nová tradícia, na vidieku prítomná od 17. storočia. Ľudia si masky čerta vyrábali sami, najčastejšie z nejakých povriesiel. 

Trochu špecifická oblasť je Valašsko na slovensko-moravskom pohraničí, kde tiež chodili počas Adventu čerti v sprievode, ale ich masky sa nedali porovnať s tými, čo sa udržali v alpských regiónoch. Vyslovene diabolské výzory masiek je špecifikum rakúskych Álp v izolovaných dedinách. 

Mnohí vyjadrujú výhrady, prečo sa tieto sprievody u nás konajú pred Vianocami.

Ako som už povedala, pôvod tejto tradície sa spája so sviatkami zimného slnovratu, ktoré sa konali celý december a ich súčasťou bolo množstvo rituálov. Po príchode kresťanstva sa ustálil termín Vianoc práve do tohto času. 

Napriek tomu zostali sprievody čertov v Advente.

Áno, ale nabrali náboženský rozmer. Masky symbolicky predstavovali, že diabol je reálne zlo, ktoré je tu prítomné. Čerti v sprievodoch boli však zviazaní reťazami, mnohí niesli na sebe klietky. Bola to náučná pomôcka, že diabol je spútaný a iba Boh mu dáva možnosť pokúšať, ale stále ho drží. Čiže reťaz tam bola vždy, a nie na nejaké šibanie ľudí, ale ako symbol jeho spútania. Reťaze mali čerti aj na našom území, hoci to nebol tak výrazný prvok ako v alpských oblastiach, kde boli skutočne spútaní reťazami.

U nás teda sprievody čertov neboli? 

V strednej Európe čerti samotní neboli až takí rozšírení. U nás čert sprevádzal len Mikuláša v jeden konkrétny deň. Výnimkou je spomínaná horská oblasť Valašska. 

Pojem krampus bol u nás neznámy? 

Krampus je staronemecké slovo, ktoré znamenalo „nemŕtvy“. Niekto, kto sa vracia zo záhrobia, neskôr sa ním označoval diabol. Na území Slovenska sa pojem krampus objavoval v nemecky hovoriacich oblastiach, ako bol Spiš, okolie Kremnice a aj Bratislava. V novinách z 19. storočia by sme sa mohli dočítať, že bude chodiť Mikuláš s krampusom, ale nie v takej démonickej podobe ako v alpských regiónoch. 

Ako u nás vyzerali obchôdzky s Mikulášom? 

Je to pomerne nová tradícia, ktorá sa objavila v 17. storočí. V tom čase ešte nefungoval občiansky rok, ľudia sa riadili výlučne cirkevnými sviatkami. Pre nich bolo automatické, že Advent bol skutočný pôst, neboli žiadne zábavy či muziky.

Mikuláša sprevádzal čert, ktorý však pôsobil neškodne, skôr rozprávkovo. Zaujímavé je, že v minulosti tieto mikulášske obchôdzky neboli určené len pre deti, ale výrazne sa na to tešili aj slobodné dievčatá. 

Prečo? 

Svätý Mikuláš je v ľudovej teológii patrónom slobodných dievčat, ktoré sa k nemu modlili, aby im zoslal dobrého muža. Čert pri tejto príležitosti zohrával aj zábavnú rolu, keď s dievčatami žartoval, ometal chvostom a podobne. Tento ľudový ráz sa týka, samozrejme, len vidieka, v mestách boli obchôdzky s Mikulášom a čertom neskôr. 

Keď vezmeme do úvahy všetky historické fakty o krampusoch, ako na vás pôsobí ich súčasná podoba?

Priznám sa, že nevidím význam, prečo sa to robí. Nepoznám organizátorov, ale môžu tam byť v zásade dva ciele. Buď ide o čisto komerčnú záležitosť, hoci nevidím jej hlbšiu podstatu. Ideme sa pozerať na obludy? Fotografie vlani zachytili, že v Piešťanoch sa na krampusov prišli pozrieť rodičia s deťmi, ktorým zakrývali oči. 

„Čert bol u nás vždy vnímaný ako opozícia dobra, ako ten, ktorý si prišiel vziať nejakú dušu. Nikdy nie preto, aby niekoho zabával.“ Zdieľať

Druhá vec, ktorú si organizátori nemusia uvedomovať a ktorá môže byť skrytá, je duchovný rozmer. Zlo, či naň veríme, alebo nie, má svoje stvárnenie. 

Niektorí argumentujú tým, že čerti patria aj do našej ľudovej kultúry.

Áno, lenže doteraz som vysvetľovala, akí čerti. Čert bol u nás vždy vnímaný ako opozícia dobra, ako ten, ktorý prišiel z pekla vziať nejakú dušu. Nikdy čert neprišiel preto, aby niekomu urobil dobre alebo aby niekoho zabával. 

Obdobie Adventu je v súčasnosti plné zábavy. Máme tu vianočné večierky, vianočné trhy či koncerty. Prežívali takto Advent aj naši predkovia?

Naopak, hovorievalo sa, že cez Advent sa všetko stíši, aj psy brešú menej hlasno. Posledná zábava bývala na Katarínu 25. novembra, ďalšia prišla až na Štefana 26. decembra. 

Vravievalo sa: „Katarína husle hudcom berie.“ Akákoľvek hudba a tancovačka boli nemysliteľné. Advent bol o pôste, skutkoch milosrdenstva. Ľudia vtedy nielenže nejedli mäso, ale niektorí na varenie používali iba rastlinný olej. Nikto s tým nemal problém a bralo sa to ako samozrejmosť. V rodinách aj medzi susedmi sa všetci snažili vzájomne udobriť, pretože podľa zvykov si nesmel sadnúť za štedrovečerný stôl ten, kto bol voči niekomu hnevlivý. 

Dokedy to takto ľudia vnímali?

Veľký zlom prišiel po roku 1945 s príchodom socializmu, ktorý napáchal veľa zla. Zmenili sa aj mravy a morálka vtedajšej mladej generácie a od takých vecí ako pôst sa začalo upúšťať. Nešlo len o konzumovanie mäsa, ale celkový postoj k Adventu a ochote človeka pracovať na svojom duchovnom živote. 

Ako to je v súčasnosti?

Žijeme, samozrejme, diametrálne inak ako ľudia pred sto rokmi, ale nemyslím si, že je to celé zle. Vidím tu silný prúd ľudí, ktorí odmietajú žiť komerčným a konzumným štýlom. Stále existujú takí, ktorí berú Advent vážne. Všetci máme na výber a dôležitá je výchova rodičov a to, čo odovzdajú svojim deťom. Tu majú úlohu aj kresťania, aby išli príkladom. 

Bola u nás aj v minulosti tradícia vianočných trhov?

Kedysi nebolo veľa kamenných obchodov, takže trhy či jarmoky boli celoročne. Súčasné vianočné trhy, ako ich poznáme, k nám prišli z nemeckých, prevažne protestantských krajín. Tam sú zaznamenané už v 18. storočí. Keďže ľudia vtedy nemali veľa možností na stretávanie, chodievali na ne celé rodiny. Nie však kvôli jedlu či nejakej bujarej zábave, ale hlavne, aby sa stretli s priateľmi a známymi. 

Známou cirkevnou tradíciou v období Adventu sú rorátne omše.

Boli tu od 15. storočia a nezanikli ani počas socializmu, no vtedy tam chodievali väčšinou iba staré babky. Po roku 1989 sa celkovo ľudia hlásili k viere otvorenejšie. V minulosti mali špeciálnu atmosféru. Kostoly boli počas týchto ranných omší plné detí, hoci sa muselo vstávať o piatej ráno. Mnohé z nich chodievali do školy dlhé kilometre, takže to pre ne nebol problém. 

Dnes sme výrazne zleniveli, no stále nájdeme rodiny, ktoré na tieto omše spoločne idú. Je to na rozhodnutí a nastavení každého z nás. 

Aké ľudové zvyky sa v Advente v minulosti praktizovali?

Mladí chlapci chodievali po domoch „oceľovať“, štrngali reťazami a vinšovali ľuďom zdravie a pokoj. Veľa zvykov sa viazalo najmä na sviatok svätej Lucie 13. decembra. Aj naši predkovia robili pred Vianocami veľké upratovanie. Trvalo im to však oveľa dlhšie ako nám, nemali žiadne vysávače ani práčky. 

Prečítajte si aj rozhovor: 
Kresťanské Vianoce v Európe upadajú, u nás vidím protipohyb Zdieľať

Ako vznikol adventný veniec?

Je to pôvodne evanjelický symbol. Jeho vznik má pekný príbeh. Jeden učiteľ chcel vysvetliť malým žiakom, ktorí ešte nevedeli určovať čas, že o mesiac budú Vianoce. Rozhodol sa, že im to znázorní. Zobral koleso od voza a dal naň 24 sviečok. Každé ráno, keď prišli deti do školy, zapálili jednu sviečku.

Toto znázornenie sa veľmi ujalo a začalo sa šíriť. Prijali ho aj katolícki veriaci. Neskôr sa „zmodernizoval“ do dnešnej podoby so štyrmi sviečkami. K nám na Slovensko prišiel adventný veniec začiatkom 20. storočia.

V čom sa najviac líšilo prežívanie Vianoc oproti súčasnosti?

Ľudia skutočne sviatky svätili a vedeli si ich vychutnať. Uvedomovali si viac, že je to Božie prikázanie. Dnes máme často problém vydržať spoločne pár dní ako rodina a vzájomne sa zniesť. 

Niektorí sú až takí workoholici, že už nedokážu ani normálne komunikovať s blízkymi za jedným stolom. Nevieme sviatky svätiť. Vianoce sa postupne pre niektorých stali až nechutným komerčným sviatkom. Vytratil sa totiž z neho pôvodný kresťanský rozmer a vedomie toho, prečo ich vlastne slávime.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo