Dlhotrvajúci konflikt na Blízkom východe

Konflikt na Blízkom východe, resp. Strednom východe (v ponímaní anglosaského sveta) patrí v posledných troch desaťročiach azda k najdiskutovanejším a najpálčivejším problémom novodobých - súčasných dejín. Táto téma, po všetkých stránkach tak kontroverzná, sa v dnešnom modernom svete čoraz viac stretáva so záujmom širokej verejnosti. Fenomén stretu záujmov dvoch národov - arabského a židovského je aj v súčasnosti predmetom vedeckých štúdií, námetom pre články a komentáre vo svetovej tlači a problémom, ktorý sa márne pokúšali vyriešiť významní predstavitelia svetového formátu.

Narastajúce napätie medzi Arabmi a Židmi, teroristické akcie a vojenské útoky, tak zo strany Izraela ako aj arabských krajín sú neodmysliteľnou súčasťou každodenných udalostí Blízkeho východu.

Oficiálne 14. mája 1948 bol v Tel Avive vyhlásený štát Izrael, ale bol tento štát naozaj zadosťučinením pre obidve strany? Neboli v rezolúcii OSN viac zakotvené záujmy a výhody „mocných“?

Štatistika čísel bola po prijatí rezolúcie č. 181 nasledovná: Historická Palestína bola rozdelená na židovský štát s rozlohou 14 942 km2, t. j. 56, 47% územia Palestíny a na arabský štát s rozlohou 11 302 km2, t. j. 42, 88% územia. Bola rezolúcia skutočne koncipovaná v súlade s uznaním práva na vlastné sebaurčenie národa?

História 40. rokov 20. storočia nám ponúka možné riešenie. Už začiatkom 40. rokov sa vedelo, že Stredný východ má najväčšie ropné rezervy na svete. Everett DeGolyer, riaditeľ americkej naftovej komisie sa vyjadril takto: „Ťažisko svetovej ropnej produkcie sa presúva a pevne ustáľuje v tejto oblasti (oblasť Stredného východu).“ Zároveň dohady zdrojov ropy na americkom kontinente sa odhadovali na 14. rokov. Trom hlavným odvetviam západnej ekonomiky - výroba áut, chemický priemysel a energetika hrozil kolaps. Preto USA využilo svoje dominantné postavenie v povojnovom svete a vehementne sa angažovalo na medzinárodnej scéne. Veľkou mierou k tomu dopomohol aj budúci prezident Harry Truman. Sám si totiž uvedomoval, že ak má získať na svoju stranu židovské hlasy, vytvorenie Izraelského štátu je nevyhnutnosťou. Súčasne aj Sovietsky zväz napomáhal sionistom, s cieľom narušiť postavenie Veľkej Británie na Blízkom východe.

Realitou ostáva, že vytvorením Izraelského štátu sa vyriešil problém antisemitizmu, no vznikol iný závažný problém. Problém arabských utečencov, ktorý bol a neustále aj je dielom izraelských extrémistov. Známe udalosti v arabskej dedinke Dajr al-Jasín podávajú o tom jednoznačné stanovisko. Sprevádzané masakry palestínskych dedín (Saláh ad-Dín a Ajn az-Zajtún) hovoria jasnou rečou. Vojenská intervencia bola neodvratným vyústením daných udalostí. Niekoľko hodín po slávnostnom vyhlásení štátu Izrael vypukla prvá arabsko-izraelská vojna.

V spätnom zrkadle minulosti si určite živo pamätáme na vojenský konflikt medzi Izraelom a členmi Ligy arabský štátov, ktorý začal v máji 1948. „Svätá vojna“ tzv. džihád na obranu Palestíny pred Izraelom prepukol v plnej miere. Výraznou mierou priebeh bojov ovplyvnila aj americká pomoc štátu Izrael, zatiaľ čo pomoc Veľkej Británie pre Arabov, bola prakticky neúčinná. Izraelská armáda vďaka zjavnej prevahe svojich vojsk protivníka nakoniec porazila a rozšírila svoje územie na úkor Palestíny. Tel Aviv začal sériu separátnych rozhovorov so svojimi arabskými susedmi na ostrove Rhodos a dohody o prímerí nadobudli svoju reálnu podobu začiatkom roka 1949.

Druhým ozbrojeným konfliktom bola sinajská vojna v októbri 1956. Bola výsledkom suezskej krízy po tom, čo egyptská vláda znárodnila Suezský prieplav. Izrael obsadil pásmo Gazy a Sinajský polostrov. Po mierových rokovaniach v marci 1957 územné zisky vrátil.

V roku 1967 prevzal vedenie Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Jásir Arafat. Dovtedy OOP predsedal Ahmad Šukajrí. Oslobodzovacie hnutie vzápätí začalo otvorený boj proti Izraelu. Prvoradým cieľom OOP bolo vytvorenie arabského štátu na území Palestíny. Šesťdňová vojna, ktorá vypukla v júni 1967 bola už treťou izraelsko-arabskou vojnou v poradí. Izraelská armáda využila moment prekvapenia a obsadila asi 70 000 km2 arabského územia (Východný Jeruzalem, Západný breh Jordánu, Golanské výšiny, Sinajský polostrov a pásmo Gazy).

S prestávkou niekoľkých rokov v októbri 1973 vypukla štvrtá izraelsko-arabská vojna (jomkippurská /ramadanská/). V tejto vojne naopak moment prekvapenia využil Egypt spoločne so Sýriou. Prvé úspechy zaznamenali egyptsko-sýrske jednotky, no v závere rozhodujúcu prevahu získalo izraelské vojsko podporované USA. V novembri 1977 navštívil egyptský prezident Sadat Jeruzalem. Na základe dohody uzavretej v Camp Davide roku 1978 sa síce Izrael stiahol z okupovaných území, avšak násilné akcie proti Izraelu pokračovali aj naďalej (Organizácia Hizballáh). Vyvrcholili intifádou (občianske povstanie; zbavenie sa nepriateľa), ktoré Palestínci vyhlásili v januári 1988 proti izraelskej okupácii v pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu. Jordánsko sa nakoniec vzdalo svojich nárokov na Západný breh Jordánu a OOP vyhlásila nezávislý palestínsky štát (uznesenie OSN číslo 242 a 338). Zároveň OOP nepriamo uznalo existenciu štátu Izrael. Palestínsky štát uznalo 16 vlád, väčšina západných zemí. USA uznanie palestínskeho štátu rozhodne odmietli.

V 90. rokoch 20. storočia sa prejavila čoraz väčšia snaha urovnať konflikt na Blízkom východe. Spolupráca Izraela s OOP nadobudla reálnejšie kontúry po tom, keď sa roku 1992 v Izraeli dostala k moci koalícia vedená Stranou práce. O rok neskôr na základe tajných mierových rozhovorov medzi OOP a Izraelom v Osle boli podpísané washingtonské dohody, na základe ktorej OOP uznala definitívne Izrael a vďaka tomu získala samosprávu v pásme Gazy a Jerichu.

Najnovšie dejiny 21. storočia však nepriniesli, ako by sme sa mohli mylne nazdávať, pokoj do tejto oblasti. „Sudom pušného prachu“ sa stala kontroverzná návšteva vodcu izraelskej opozície Ariela Šarona na jeruzalemskej Chrámovej hore.

Súčasnosť dnešných dní je ešte výrečnejším svedectvom nepokojov a otvorených zrážok medzi fundamentalistickými teroristickými skupinami a izraelskými bezpečnostnými silami. Izraelský bombový útok dňa 8. novembra 2006 donedávna šokoval celý svet. Palestínske mesto Bajt Hanún zažilo najkrvavejší útok v pásme Gazy za posledné štyri roky. Po izraelskom útoku zostalo v Bajt Hanúne 19 mŕtvych a viac ako 50 zranených civilistov. Vodca Hamasu (Islamské hnutie odporu) Chálid Mašál vyhlásil: „Odsudzujeme tento masaker a hovoríme: naše odsúdenie nebude v slovách, ale v skutkoch, budeme reagovať odporom.“ Potom dodal: „Prímerie (s Izraelom) sa skončilo koncom roku 2005. Nič nebráni obnoveniu ozbrojeného boja a odpor sa bude riadiť miestnou situáciou.“ Zároveň prednedávnom vláda národnej jednoty na čele s premiérom Ismáílom Haníjom čoraz viac prispievala k stupňovaniu napätia medzi kvartetom (USA, EÚ, OSN a Rusko) a Palestínskym štátom. Možným riešením sú predčasné voľby. Avšak, či prinesú viac pokoja do tejto oblasti, ukáže až blízka budúcnosť.

Tragické dejiny Blízkeho východu ostanú asi navždy neuzavretou kapitolou. Volanie po „spravodlivosti“, po náprave spáchaných krívd i po vojenskej odvete zostane stálou doménou v myslení tak Arabov ako aj Židov.

Osobne si však myslím a som presvedčený o tom, že Arabi a Židia sú schopní žiť vo vzájomnej tolerancii a náboženskej znášanlivosti. V mojich slovách ma utvrdzuje aj skutočnosť, že počas prvých desaťročí arabskej nadvlády žilo pôvodné obyvateľstvo (Židia) so svojimi dobyvateľmi vo vzájomnej zhode a porozumení. Zlom nastal až v 20. storočí. Dobyvateľská zásada „divide et impera“ a záujmy svetových mocností sa naplno prejavili. Harmonický stav bol narušený a už nikdy nedosiahol pôvodný stav. Imperialistické zisky urobili z niekdajších dobrých susedov úhlavných nepriateľov.

Martin Lupčo
(absolvent histórie na FF KU v Ružomberku)

Zdroje: AUGUSTÍN, M.: Krátke dejiny Židov na Slovensku, DROZDÍKOVÁ, J.: Základy judaizmu, JOHNSON, P.: Dějiny dvacátého století, JOHNSON, P.: Dějiny židovského národa, KRUPP, M.: Sionizmus a Štát Izrael, RÁCZ, J.: Palestína včera a dnes, SACHAR, M. HOWARD: Dějiny státu Izrael, TEEPLE, J. B.: Kronika svetových dejín, http://www.chaverim.sk, http://spravy.pravda.sk

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo