Mária Raučinová: Vraj rímsky katolík

Zdá sa, že dnes už neletí byť „neveriacim“. To nie je tá najlepšia vizitka. Naopak, inteligencia sa meria podľa názoru, či má svet, vesmír, človek zmysel, či existuje nejaké konečné zmysluplné vysvetlenie života. A to už hraničí s náboženstvom.

Ukazuje sa nielen vo fyzike, ale aj vo svete psychológie, že teória zmyslu (Franklova logoterapia) je najhorúcejšia a najúčinnejšia motivácia na prekonanie problémov. Práve náboženstvá ponúkali teóriu zmyslu (aj keď v rozličnej miere, rozličnými jazykmi, v rozličných stupňoch vývoja). Ponúkali však hotové recepty, pričom človek sa potreboval angažovať sám. Preto vznikla veda. Hľadanie pravdy. Náboženstvo a veda poskytovali v spoločnosti zdravé napätie a boli motorom ďalšieho vývoja.

Lenže čo v prípade, ak sa vedci odkláňajú od vedy? A ak sa veriaci odkláňajú od náboženstva? Môže potom vzniknúť pravé napätie a môže ľudstvo rásť?

"Čo v prípade, ak sa vedci odkláňajú od vedy? A ak sa veriaci odkláňajú od náboženstva? Môže potom vzniknúť pravé napätie a môže ľudstvo rásť?"

Zdieľať

Práve tieto dva fenomény akoby začali v poslednom čase ohrozovať našu civilizáciu. Veda sa ideologizuje a komercializuje a veriaci sa odnáboženšťujú. Paradoxom je, že jedni aj druhí sa cítia byť naďalej plnoprávnymi kmeňovými členmi. Neraz sa stretávam s aktívnou bojovníčkou za potraty, ktorá mi do očí povie s kľudom angličana, že je katolíčka, alebo gay žijúci aktívne s partnerom vo svojom coming out-e sa zaradí medzi katolíkov (obyčajne s dodatkom, že Cirkev mu ubližuje). Alebo kariérista, ktorý si sprivatizoval Cirkev.

Na druhej strane existujú viacerí vedci (v skutočnosti aj šikovní a erudovaní ľudia), ktorí sa upísali sponzorským darom na výskum, nechali sa opantať novým konsenzuálnym étosom a slúžia predovšetkým peniazom a kariére. Skúste si otvoriť niektoré vedecké zahraničné stránky a nájdete tam množstvo prípadov o nepoctivosti, falšovaní výsledkov a doslova klamaní vo vedeckých a klinických štúdiách, a to dokonca publikovaných v renomovaných časopisoch.

Zdá sa, akoby sa človek nemohol spoľahnúť na nič. Nedôvera k jednej aj druhej strane narastá. Veda i náboženstvo dostáva zabrať. A to vďaka skvelej reklame tých, ktorí sa už dávno odcudzili samej podstate týchto dvoch oblastí. Človek naozaj potrebuje lupou rozlišovať, kto ešte patrí k pravej vede a kto sa iba tvári a oháňa svojimi titulmi. A náboženstvo? V našich podmienkach myslím predovšetkým na kresťanstvo. Žiaľ, aj tu treba odlíšiť, kto naozaj žije svoju vieru, a kto ju iba deklaruje, aby dal zadosť svojmu postu, či už v klerikálnej alebo politickej oblasti.

Preto je skutočný dialóg vedy a viery momentálne hatený. A kým nedôjde aspoň k čiastočnej očiste a priznaniu chýb na oboch stranách, tak sa nepohneme. Ľudia strácajú dôveru k odborníkom, ale aj k Cirkvi a ku kresťanstvu. Zaiste, Cirkev netvoria iba ľudia, ale ľudia jej na obraze pridávajú, alebo uberajú. A podobne je to aj vo vede. Kúkoľ a pšenica rastú spolu. Len nám treba podľa znakov odlíšiť jedno od druhého. Ak bude kúkoľ tvrdiť, že je pšenicou, a my mu uveríme, môžeme poriadne doplatiť na úrodu.

Veda aj náboženstvo majú svoje kritériá čistoty. Niežeby to boli nejaké diskriminačné normy. Každému sú otvorené, ale sú náročné. Preto nie každý je vedcom a nie každý veriacim. Hoci by sa za takého sám považoval. Nemá to nič spoločné s pýchou a nadutosťou. Je to jednoducho otázka úprimnosti samého k sebe a krok číslo jeden k poctivému dialógu.

Mária Raučinová
Autorka je publicistka a členka Medzinárodnej aliancie katolíckych ženských organizácií.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo