O  Prešporku, ďauroch... a bookingu

 O  Prešporku, ďauroch... a bookingu

Grafika Bratislavy zo 17. storočia. Zdroj: Wikimedia.org

Bratislava a Slovensko očami osmanského autora zo 17. storočia.

Evliya Čelebi sa dostal do našich krajov s tureckým dobyvačným vojskom v 17. storočí. Kniha ciest (Seyhatname) je zaujímavým čítaním: svedčí o tom, čo hodné zaznamenania u nás autor videl, a zároveň je dôležitým prameňom pre dejiny mentalít.

Čelebi k svojim opisom pridáva asociácie z Koránu a arabskej literárnej kultúry (neprelomiteľné šeddádovské hradby), no používa i referencie z antiky a Byzancie. Empirické porovnania vytvára na základe toho, čo poznal skôr: štyri veže prešporského hradu sa podľa neho podobajú Galatskej veži v Istanbule, priekopa okolo prešporského hradu je podobná priekope okolo rímskeho hradu. Niektoré obrazy sú antropologickej povahy: aj u neho všetko vysoké siaha do neba.

Ale Čelebi neobdivuje len výšku. O krajine Slovákov píše: „Je to taká úrodná a pekná krajina, rozľahlá a dobre obrábaná, že sa jej v celom ďaurskom svete ani jedna nevyrovná“, kraj Rusínov charakterizuje obrazom: „Krajina je v takom poriadku, akoby to bolo vnútro orieška.“

Napätia medzi Uhrami a Nemcami komentuje slovami: A predsa držia spolu, lebo „ďauri sú jedna náboženská obec.“ Ako moslim má Čelebi pocit náboženskej nadradenosti, a ten je ešte posilnený tureckým vojenským úspechom. V tomto kontexte prekvapí jeho zmysel pre krásu, s ktorou sa stretá v kresťanskom svete.

Dokumentuje to zážitok návštevy košickej katedrály, pri ktorého opise reflektuje i vnemy svojich súvercov: „Vtedy hrá aj organ a vydáva príjemný zvuk. Prekvapí človeka. Prenikne až do najmenšej časti jeho tela a rozoznie sa v ňom. Keď to počujú nevzdelaní veriaci ľudia, cítia sa ukrátení vo svojej viere. Ale keď to počujú múdri ľudia, povedia si: „majstrovský organ! A viac sa o to nestarajú.“

Ale Čelebi neobdivuje len výšku. O krajine Slovákov píše: „Je to taká úrodná a pekná krajina, rozľahlá a dobre obrábaná, že sa jej v celom ďaurskom svete ani jedna nevyrovná.“ Zdieľať

Ostaňme s Čelebim ešte chvíľu v Košiciach: „Košice majú štyritisíc palácov a iných budov z kameňa, ozdobených balkónmi a vymaľovaných podobne ako čínske domy. Strechy sú pokryté ligotajúcimi sa keramikami rôznych farieb, meďou, bielym cínom a olovom.“ Farebnú strechu dodnes vidíme na košickej katedrále – chráme, v ktorom tureckí návštevníci videli zobrazenie Poslednej večere i pozoruhodný mechanizmus ukrytý v soche Madony s dieťaťom: „Pod nohami tribúny na uloženie evanjelia sú sochy proroka Ježiša a dvanástich apoštolov. Všetci sedia podľa zvyku akoby živí. Na tribúne sa nachádza veľmi veľa ctihodných kníh a množstvo evanjelií zviazaných drahými kovmi. Medzi evanjeliami je socha matky Mirjem. Je pokrytá zlatom. Na lone má proroka Ježiša. Je to ešte dojča a na každého sa usmieva. Tak socha Ježiša, ako aj Márie sa zdajú ako živé. V hlavách sôch sú kolesá podobné hodinovým. Pohybujú očami ako ručičkami hodín a hýbu aj rukami a ušami. Je to prekrásna práca.“

Estetická vnímavosť autora kontrastuje s jeho priznaním, že turecké vojsko za sebou zanechalo „spustošené územie na 40 dní cesty až po slovenské kraje.“ Spustošenie juhu Uhorska dosiahlo takú mieru, že pri prechode týmto územím nebolo možné získať nijaký proviant – autor naznačuje, že to bolo neprezieravé a prinieslo to útrapy dobyvačnej armáde.

Čelebiho cestopis uvádza vzdialenosti prostredníctvom času, za aký ich zdolá jazdec na koni: mierou je konak – dĺžka dennej cesty prejdenej medzi dvoma nocľahmi. Prahu a Viedeň delí 6 dní cesty, Prešporok a Nové Zámky 3 dni cesty. Nové Zámky sa v tureckom cestopise spomínajú opakovane, ako východiskový bod. To narušilo môj stereotyp priestorovej orientácie a priviedlo ma pozrieť si na mape, aká je ich vzdialenosť od Bratislavy. Následne mi stránky booking.com začali ponúkať ubytovanie v Nových Zámkoch...

Ale ja sa držím Prešporku. Toho Prešporku, ktorého hrad Čelebi opísal v historickom kontexte ďalších tvŕdzí: „Kedysi bol určený pre kráľov, a tiež pre nešťastného nemeckého cisára. Ale keď stratili hrady Budín, Ostrihom, Stoličný Belehrad, potom sa králi rozhodli urobiť hlavným mestom Viedeň. Inšalláh, aj odtiaľ utečú!“ Našťastie, rok po Čelebiho smrti (1682) sa bitkou pri Viedni smer dejinného pohybu obrátil. Slovenskú zem napriek peripetiám s Turkami minulo drancovanie, aké postihlo obyvateľov maďarských rovín. Isteže, našim predkom pomáhal aj krajinný reliéf, ale pripočítať víťazstvo Karpatom by bol geografický fatalizmus. Bez Sobieskeho bitky, s hojnou účasťou našich dedov by sa postup dobyvateľov nebol zastavil.

Nie náhodou Turci strategicky zvažovali polohu našich miest, pevnosť ich hradov a mestských hradieb. S osobitnou pozornosťou si prezerali Prešporok, ktorý podľa Čelebiho „vyzerá ako biela doska v tvare mandle. Z jednej strany leží na brehu Dunaja a z druhej sa ťahá smerom k Novým Zámkom (!). Má celkove tritisíc pekných domov pokrytých šindľom a postavených z kameňa, obklopených záhradami a vinicami. Mesto je obohnané tritisíc aršínov dlhým jednostenným múrom a opevnené. Na siedmich miestach má vybudované malé veže. Má spolu tri brány. Vo vnútri sú štyri kláštory, deväť kostolov a niekoľko príjemných námestíčok. Je tam tiež zo päťsto obchodov a tri hostince. Ďauri si však ešte neuvedomujú jeho cenu a nebudujú ho sústavne.“

Prekvapivý záver opisu ma zasiahol svojou aktuálnosťou. Naozaj, Bratislava sa páči všelikomu. Žiaľ, neznamená to, že by uchádzači z rôznych kútov sveta chránili krásu tejto princeznej. Nie, neprekáža mi všetko nové. Teším sa, že naše mesto jedinečne zasadené do Karpát sa napokon prestalo odťahovať od rieky, pred ktorou malo po stáročia pochopiteľný rešpekt. Ale niekedy sa zdá, akoby ho stavali pre akési budúce osídlenie – nás, svojich obyvateľov, vytláča von...

Pri každom stretnutí s developerskou agresiou myslievam na Čelebiho cestopis, presnejšie na „ďaurov, ktorí si neuvedomujú cenu mesta v tvare mandle a nebudujú ho sústavne...“ Hádam nie preto mi začal booking ponúkať ubytovanie v Nových Zámkoch!

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo