Ako si Peter Kažimír za sedem rokov vybudoval paralelný daňový svet

Ako si Peter Kažimír za sedem rokov vybudoval paralelný daňový svet

Minister financií Peter Kažimír. Foto – Profimedia.sk

Minister financií vynašiel systém, ako výrazne zdaniť domácnosti. Bez toho, aby im to vôbec niekto povedal.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Predseda vlády Peter Pellegrini aj predseda Smeru Robert Fico dnes hovoria, že keď sa ekonomike darí, vláda musí viac rozdávať, pretože občania majú právo pocítiť efekt rastúcej ekonomiky. No nedodávajú, že rast prostriedkov v rozpočte nie je len o rastúcej ekonomike, ale aj o finte, ktorú Peter Kažimír rokmi dotiahol do dokonalosti.

Ministrovi Petrovi Kažimírovi sa za sedem rokov jeho pôsobenia na čele rezortu financií podarila vec, ktorú mu väčšina ministrov financií môže len závidieť. Zásadne zvýšil celkové bremeno odvodov pre bežné domácnosti bez toho, aby o tom musel čo i len hovoriť.

O čo ide

Na Slovensku od roku 2012 výrazne stúpli reálne sadzby celkovej daňovo-odvodovej záťaže, a to bez toho, aby si to minister musel dať schváliť v parlamente. A dokonca bez toho, aby si to verejnosť všimla.

Kažimír na to nepotreboval zložité koaličné vyjednávanie ani nemusel pretlačiť žiadnu legislatívu na zvyšovanie daní. To je politicky háklivé.

Stačilo mu pohrať sa s tým, z čoho sa daň vypočíta. Zvyšovanie daní „na Kažimíra“ sa deje potichu. No výsledok je pre daňovníka úplne rovnaký, ako keby sa zvyšovali sadzby daní a odvodov – musí zaplatiť viac.

Najprv príklad v malom

Laboratórna ukážka toho, ako to funguje, je napríklad aj zvyšovanie minimálnej mzdy zo strany vlády. Tá budúci rok vzrastie z dnešných 480 na 520 eur. Dnešných 480 eur v hrubom znamená, že celková cena práce vrátane všetkých odvodov je takmer 650 eur a čistá mzda pre zamestnanca je necelých 400 eur. Rast hrubej mzdy na 520 eur bude znamenať, že celková cena práce vzrastie na vyše 700 eur a čistá na 425 eur.

Z každého eura, čo domácnosti zarobia, si verejné financie berú stále viac. Zdieľať

Zvyšovanie minimálnej mzdy tak znamená, že štát si z jej zvýšenia zoberie presne toľko, koľko zamestnanec, v tomto prípade 27 eur. So zvýšením minimálnej mzdy sa zvyšuje nielen celková suma odvedená štátu, ale aj podiel toho, koľko sa z dane odvedie vo forme daní a odvodov. Teda reálne zdanenie.

A to preto, že zatiaľ čo vláda prikazuje zvyšovať mzdy, nezvyšuje nezdaniteľné životné minimum.

Za Kažimíra v podstate zamrzla valorizácia, ktorá sa dovtedy upravovala podľa vývoja reálnej mzdy. Taktiež odvodová odpočítateľná položka pre zdravotné odvody je od roku 2015 stanovená pevnou sumou.

Tieto jeho opatrenia spôsobili, že za obdobie jeho ministrovania výrazne vzrástlo bremeno celkového zdanenia domácností.

Ako to funguje vo veľkom

Nasledujúci graf, ktorý v roku 2016 publikovala Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ukazuje celý vývoj zvyšovania zdaňovania domácností za desať rokov. Čierna čiara ukazuje, koľko by reálne domácnosti zo svojho príjmu odovzdávali štátu, ak by Kažimír potichu nezmrazil úpravu životného minima, ktoré sa dovtedy upravovalo podľa rastu miezd.

Modrá čiara ukazuje, aké je skutočné daňovo-odvodové bremeno domácností, teda vrátane tohto „tichého zdanenia“.

 

Tento prepočet sa urobil v roku 2016 aj s odhadom pre ďalšie roky, pričom sa vychádzalo z oficiálnych odhadov o raste ekonomiky a miezd, s ktorými pracuje aj ministerstvo financií.

Dnes sa ukazuje, že odhady z roku 2016 boli príliš konzervatívne, ekonomika rastie rýchlejšie a mzdy rástli viac, ako sa čakalo. Tak sa nožnice medzi mzdami a zmrazenými odpočítateľnými položkami ešte zvýšili. A tým sa zvýšila aj reálna úroveň celkového zdaňovania domácností.

Aktualizáciu prepočtu z roku 2016 analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nepublikovali, no pracovný odhad reálneho nárastu celkového zdanenia vyzerá približne takto:

Daňový klin, teda podiel poplatkov pre štát vzrástol za desať rokov pre domácnosti z 33 percent na viac ako 37 percent.

Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi odovzdávali domácnosti štátu na prerozdelenie tretinu z toho, čo zarobili, v najbližších rokoch sa tento podiel priblíži k úrovni štyridsiatich percent. Dane tak celkovo za tento čas vzrástli až o štvrtinu. Bez toho, aby tento citeľný nárast schválil parlament alebo aby bolo verejnosti vôbec oznámené, že sa jej dane zvyšujú.

Pre ilustráciu, toto tiché zvýšenie daní prinesie na budúci rok do rozpočtu približne toľko zdrojov, že by to pokrylo väčšinu výdavkov na obedy zadarmo.

Predseda vlády Peter Pellegrini aj predseda Smeru Robert Fico dnes hovoria, že keď sa ekonomike darí, vláda musí viac rozdávať, pretože občania majú právo pocítiť efekt rastúcej ekonomiky.

Akurát, že nerozdávajú len z toho, čo do rozpočtu prináša rast ekonomiky. Ale aj z toho, že z každého eura, čo domácnosti zarobia, si verejné financie na prerozdelenie berú stále viac.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo