Evanjelizácia na pracovisku

Niektorých možno odstraší už samotný názov tohto stĺpčeka, ale vydržte a možno zistíte, že táto téma nie je až taká hrozná, ako sa obávate.

Boh nás všetkých priviedol na tento svet preto, aby nás pripravil na večnú radosť, ktorú s ním budeme prežívať v nebi. Táto slastná večnosť však nie je pripravená len pre teba či pre mňa, ale pre čo najväčší počet ľudí. Dôležitou súčasťou nášho poslania tu na zemi preto je deliť sa o svoju vieru s rodinou, priateľmi a so všetkými, ktorých stretneme na ceste do večnej slávy. Medzi nich patria aj ľudia mimo nášho domova, s ktorými možno trávime veľké množstvo svojho bdelého času, ľudia na pracovisku.

Práca je dobrá sama osebe – nie je to len prostriedok na zarábanie peňazí a podporu rodiny (hoci aj to je dôležité). Sv. Ján Pavol II. v roku 1981 napísal: „Človek bol povolaný k práci ešte pred prvotným hriechom. Človek je Božím obrazom okrem iného aj preto, že dostal od svojho Stvoriteľa príkaz, aby si podmanil zem a vládol nad ňou. Plnením tohto príkazu človek, každá ľudská bytosť, odzrkadľuje činnosť samého Stvoriteľa vesmíru.“

Sme teda spolutvorcovia. Je to výsada ale aj vážna úloha. Pápež tiež hovorí o ľudskej práci ako o ceste, na ktorej rastieme vo svätosti, ako o príprave na večnú blaženosť. Veď aj Pán v rámci svojej náuky neustále hovorí o robotníkoch a jeho najväčším apoštolom bol Pavol, výrobca stanov. Môžeme si byť istí, že svätý Pavol spojil svoju prácu s modlitbou, aby prispela nielen k pozemskému pokroku, ale aj k rozširovaniu Božieho kráľovstva.

To nás privádza k druhej časti Božieho plánu s prácou, ktorú zdôraznil sv. Ján Pavol II. vo svojej encyklike o práci, Laborem exercens: práca sa stáva miestom a prostriedkom delenia sa o svoju vieru, nielen príkladom ale aj slovami, v kontexte priateľstiev rozvíjajúcich sa na pracovisku.

Aj náš súčasný pápež František (ktorého časopis Time vyhlásil za muža roka) od prvých dní svojho pontifikátu zdôrazňuje, aká dôležitá je osobná, individuálna, neobmedzená, nepretržitá evanjelizácia, pričom sám je vo svojom styku s inými ľuďmi vzorom, ako my kresťania máme byť stále pripravení, slovami nášho prvého pápeža, sv. Petra, „zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“


Pápež sv. Ján Pavol II. a kardinál Bergoglio (pápež František): spolupracovníci pre Krista

Vo svojej prvej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium, „Radosť z evanjelia“, pápež František píše:

Ak Cirkev túži zažiť hlbokú misijnú obnovu, je tu jedna forma ohlasovania, ktorá sa nás všetkých týka ako každodenná úloha. Je to sprostredkovanie evanjelia osobám, s ktorými sa stýkame, najbližším, ako aj neznámym. Je to neformálne ohlasovanie, ktoré možno uskutočniť počas rozhovoru; ohlasovanie, aké robí misionár, keď príde k niekomu na návštevu. Byť učeníkom znamená byť stále pripravený prinášať druhým Ježišovu lásku – a to sa môže uskutočniť na akomkoľvek mieste, na ceste, na námestí, v práci, na ulici. 

Toto ohlasovanie, vždy úctivé a slušné, začína sa osobným dialógom, v ktorom druhá osoba vyjadruje a tlmočí vlastné radosti, nádeje a starosti o svojich blízkych, ako aj mnohé ďalšie veci ukryté v jej srdci. Len po takomto rozhovore je možné ohlásiť Slovo, či už čítaním nejakého úryvku zo Svätého písma, alebo naratívnym spôsobom, vždy však pamätajúc na základné posolstvo hlásania: osobná láska Boha, ktorý sa stal človekom, obetovala seba samu za nás a stále živá nám ponúka svoju spásu i svoje priateľstvo. Je to ohlasovanie, ktoré sa koná s pokorným postojom svedectva toho, kto sa stále vie učiť; vo vedomí, že posolstvo je také bohaté a hlboké, že nás vždy presahuje.

Ako teda môžeme privádzať iných ľudí k Pánovi a k jeho Cirkvi v práci? Prakticky každý z nás, kto má menej ako cca. 65 rokov, pracuje. Možno doma, z domu alebo v kancelárii; možno vonku, v štátnom úrade či v inom z tisícky možných prostredí. V každom prípade takmer každý prichádza do styku s väčším či menším počtom ľudí. Každý z nich má nesmrteľnú dušu, každý jeden je buď v stave milosti alebo smrteľného hriechu a čaká ho večnosť buď v nebi alebo v pekle.

Čo sa teda dá s nimi robiť, keď ich stretávame počas dňa? Ponúkam niekoľko nápadov, ako im prinášať Krista: 

  • byť príkladom usilovného pracovníka;
  • časom sa prirodzeným spôsobom stať ich priateľom, dať im pocítiť, že sa na nás môžu vždy spoľahnúť, a na oplátku sa spoľahnúť na nich, keď máme problémy (všetci ich máme);
  • byť veselý, nech sa s nami cítia dobre;
  • porozprávať im o svojej rodine;
  • porozprávať im o svojej viere;
  • opýtať sa na ich rodinu a vieru; 
  • modliť sa za nich; 
  • navštíviť ich, keď sú chorí alebo majú problémy, keď stratili prácu alebo milovanú osobu; 
  • opýtať sa ich, či niekedy neuvažovali nad tým, stať sa katolíkmi. Chceli by vedieť viac?
  • pozvať ich na poludňajšiu alebo nedeľnú omšu;
  • porozprávať im o láske našej matky Márie.

A okrem toho sa modliť a napodobňovať nášho pápeža, chovať bláznivú lásku k Pánovi tak ako on, deliť sa o túto lásku so svojimi spolupracovníkmi a Boh bude mať vďaka nám bohatú úrodu duší.

P. C. John McCloskey 
Autor
sa zaoberá dejinami Cirkvi a svoj akademický výskum vykonáva v Inštitúte pre vieru a rozum (Faith and Reason Institute) vo Washingtone DC.

Pôvodný text: Evangelization in the Work Place, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo