Židovská komunita v súčasnosti

V poslednej dobe sme svedkami značného nárastu záujmu vedeckej i laickej verejnosti o židovskú problematiku na Slovensku. Čo však vieme o tomto národe naozaj? Mnohí z nás si pri slove Žid predstavia tragédiu 20. storočia – holokaust, ktorý masovo likvidoval Židov počas druhej svetovej vojny. Iní z nás možno chápu pojem Žid v pejoratívnom zmysle slova. Žid v nich vyvoláva predstavu úžerníka – obchodníka, ktorý sa obohacuje na úkor iných. U ďalších snáď dominuje predstava, v ktorej vidia Žida ako vzdelanca, či „večného pútnika“, ktorý žije všade, a pritom nikde nemá svoj skutočný domov. Názory sa rôznia. Verím však, že u každého z nás sa so slovom Žid spája mimo už spomenutého aj súvis s náboženstvom. Jaroslav Franek, autor knihy Judaizmus, píše: „Pôvod slova Žid treba hľadať v Starom zákone, v zbierke kníh tvoriacich základ židovského náboženstva. Týmto základom je prvých päť kníh Mojžišových, ktoré Židia označujú aj ako Tóra, t. j. zákon, učenie alebo návod, pokyn.“

Vieme však aj niečo bližšie o tomto národe? Slová späté s judaizmom, ako napr. Jom Kipur, mikve, sionizmus, Sukkot, Talmud, Tóra... Evokujú v nás niečo tieto slová? Určite pre laika a „nepovolané“ osoby sú vyššie spomenuté slová veľkou neznámou. Stále je tu veľa „bielych miest“, ktoré dezinterpretujú a skresľujú objektívny pohľad na dejiny židovstva.

Svojim krátkym vstupom chcem podnietiť tak vás ako aj seba ku krátkemu zamysleniu. K zamysleniu sa nad židovskou komunitou v súčasnosti.

Po hrôzach 2. svetovej vojny sa späť na územie Slovenska vrátilo asi 11 000 osôb židovského pôvodu. Najmenej 9 000 osôb tvorili repatrianti (navrátilci) z koncentračných táborov alebo emigrácie. Po prežitých hrôzach kataklizmy nie každý z nich chcel ostať Židom. Ľudia, ktorí prežili holokaust, museli v každodennom zhone riešiť nielen dilemu minulosti, ale v prvom rade voľbu do budúcnosti. Počas obdobia ľudovej demokracie 1945-1948 mali k dispozícii dve alternatívy:

  • a) zostať na Slovensku a buď sa asimilovať, alebo zotrvať pri tradíciách svojich predkov,
  • b) emigrovať do západnej Európy, USA alebo Izraela.

Zároveň pozície sionizmu krátko po vojne zosilneli. Sionistické hnutie v tom čase kulminovalo a vyzývalo slovenských Židov na návrat do „zasľúbenej zeme“.

Po nástupe komunistickej moci sa k židovskej náboženskej príslušnosti hlásilo 7 476 osôb. Koncom roku 1949 Ústredný zväz Židovských náboženských obcí (ďalej ÚZ ŽNO) na Slovensku registroval 41 činných náboženských obcí. V roku 1955 tento počet stúpol na 42: Bratislava, Malacky, Dunajská Streda, Galanta, Horné Saliby, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Senec, Trnava, Trenčín, Vrbové, Nitra, Bánovce nad Bebravou, Hlohovec, Levice, Komárno, Nové Zámky, Topoľčany, Zlaté Moravce, Žilina, Čadca, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Banská Bystrica, Lučenec, Rimavská Sobota, Šafárikovo, Šahy, Košice, Kežmarok, Kráľovský Chlmec, Rožňava, Sečovce, Spišské Podhradie, Prešov, Bardejov, Humenné, Kapušany, Michalovce, Sobrance, Stropkov a Vranov n. T.

V roku 1968 sa situácia zhoršila. Okupácia ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy a následné obdobie normalizácie sa odrazilo aj na poklese počtu náboženských obcí. V roku 1990 bolo registrovaných už len 15 obcí a v súčasnosti aktívne fungujú Židovské náboženské obce (ďalej ŽNO) v 11 mestách. Okrem týchto 11 ŽNO existuje ešte 15 miest, kde žijú obyvatelia židovského pôvodu, alebo aspoň praktizujú židovský náboženský život (tzv. filiálne ŽNO, ďalej FŽNO). Na západe Slovenska sú to tieto ŽNO: Bratislava, Komárno, Galanta, Dunajská Streda, Nové Zámky a Nitra. FŽNO sú: Bánovce nad Bebravou, Senica, Vrbové, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec, Trenčín a Levice. Na strednom Slovensku sú ŽNO v mestách Žilina a Banská Bystrica. FŽNO sú: Rimavská Sobota, Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Šahy. Na východnom Slovensku tvoria ŽNO mestá Košice, Prešov a Michalovce. FŽNO sú: Humenné, Bardejov a Giraltovce.

Na celom území Slovenska sú štyri fungujúce synagógy (Bratislava, Košice, Bardejov a Nové Zámky) a menší počet modlitební (Galanta, Nitra, Komárno, Lučenec, Žilina, Trenčín, Trnava, Piešťany a Michalovce). Základným orgánom slovenského židovstva, ktorý zastrešuje všetky náboženské obce, je ÚZ ŽNO v SR. Na jeho čele stojí 9-členné predstavenstvo, valné zhromaždenie delegátov na 3-6 ročné funkčné obdobie. Zasadá najmenej raz ročne a v dobe zasadnutia ÚZ ŽNO vybavuje nutnú agendu užšie 3-členné predstavenstvo (predseda, hlavný rabín a člen predstavenstva). Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ ŽNO sú aj tieto orgány: revízna komisia, sociálna komisia a kancelária riaditeľa.

V zmysle stanov ÚZ ŽNO v súčasnosti funkciu predsedu vykonáva Prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., podpredsedu RNDr. František Alexander a riaditeľom kancelárie je Ing. Juraj Turčan.

Dôležitým krokom pre židovskú komunitu súčasnosti bolo aj Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, v rámci ktorého sa sledovala aj náboženská a národnostná príslušnosť obyvateľstva. Z neho vyplýva, že na Slovensku sa k židovstvu hlási približne 2 310 obyvateľov, z čoho sa polovica sústreďuje v dvoch najväčších slovenských mestách, v Bratislave (748) a Košiciach (406).

V posledných rokoch sa aktivity ŽNO už neuzatvárajú pred okolitým svetom, ale otvárajú sa aj pre širšiu verejnosť. Činnosť obnovujú zaniknuté spolky, napr. Bnai Brit v Bratislave a Košiciach. Mladí ľudia sú zoskupení v znovuoživenom športovom spolku Makabi Bratislava. Dôležitú rolu v procese sebauvedomenia zohráva Slovenská únia židovskej mládeže, ktorá organizuje významné podujatia ako napr. purimový ples alebo chanukovú slávnosť. Takisto aj časopisy Chochmes a Delet sa snažia pritiahnuť nových záujemcov a sprostredkovať im aspoň základy judaizmu.

Vstup do 21. storočia vytvoril lepšie podmienky pre obnovu židovskej komunity. Súčasný stav prináša nádej pre lepšiu budúcnosť.

Martin Lupčo
Autor je študentom histórie na FF KU v Ružomberku
Foto: internet

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo