Krásny deň v Pratri

Krásny deň v Pratri

Foto: Blu Marble/flickr.com

Spomienka na prázdniny.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Prater je obrovský zábavný park. Vstup je zadarmo, zaplatíte až vstupné na jednotlivé atrakcie. Priemerne je to okolo 5 eur. A atrakcií je viac ako dvestopäťdesiat.

Zaujímavé je sledovať, ako sa mení vkus návštevníkov s dobou.

Pre generácie pred nami a po dlhé desaťročia bola hlavná atrakcia Wiener Riesenrad, 65 metrov vysoké ruské kolo, z ktorého je výhľad na celé mesto. Bolo postavené roku 1897 pri príležitosti 50. výročia vládnutia cisára Františka Jozefa I. a stalo sa symbolom mesta. Nikto, kto navštívil Prater, si nenechal ujsť príležitosť zviezť sa obrovským kolesom.

Dnes je o jazdu na ňom minimálny záujem. Nuda. Kto by sa už vozil v kabínkach pri malej rýchlosti, kde sa nič akčné nedeje. Prevádzkovatelia v snahe oživiť záujem o Riesenrad ponúkajú možnosť prenajať si kabínu na romantickú večeru.

Návštevníci chcú čo najviac adrenalínu, čo najväčšiu výšku, rýchlosť a nech sa im čo najviac krúti hlava a žalúdok. Pri niektorých atrakciách dostanete k lístku aj igelitové vrecko na grcanie.

Medzi vychytené chuťovky patrí pol kilometra dlhá húsenková dráha Megablitz s rýchlosťou aj 70 km za hodinu, 37 metrov vysoká U-rampa Bumerang či katapult Turbo Boost, ktorý vás vystrelí do vzduchu rýchlosťou prekračujúcou 100 km/h. Jednou z najnovších atrakcií je 117 metrov vysoký Starflyer, najvyšší reťazový kolotoč na svete. Za vyskúšanie stojí aj Wildalpenbahn – jazda v gumenom člne po vodnej horskej dráhe.

Ani strašidelný dom už nie je to, čo býval. Kedysi na deti, natlačené v hrkotajúcom vláčiku, zasvietili červené oči, z tmavého kúta vykukla kostra, prípadne o ne zavadili vlajúce vlasy. Dnes sa veziete, máte slúchadlá a okuliare na virtuálnu realitu, v ktorých sa vám premieta strašidelný príbeh.

Celkom dobrá hrôzička je výťah, ktorý sa zrazu celý roztrasie, zhasnú svetlá a kabína sa akože utrhne a padá s vami dole. Nasleduje realisticky naaranžované dopadnutie. Záverečná bodka je klaustrofobická lahôdka! V úplnej tme sa nasledujúcu minútu nedajú otvoriť dvere.  

Zaujímavé je sledovať zloženie návštevníkov. 60 % z nich sú blízkovýchodného výzoru. Celé rodiny s deťmi, páriky, tínedžeri. Podotýkam, že išlo o stred pracovného týždňa,  krátko po dvanástej hodine. Rakúsko musí byť pre nich krajinou tisícich divov, umožňujúcou im zachovať si komótny životný štýl, ktorý si so sebou doniesli z Levantu, pri rakúskej životnej úrovni.

O počte moslimov žijúcich vo Viedni momentálne presné údaje neexistujú. Podľa dávnejšej demografickej štúdie však v roku 2016 tvorili asi 13,6 percenta viedenskej populácie.

Tak ako v Nemecku v 90. rokoch tureckí otcovia gastarbeiteri chodili po berlínskom Kreuzbergu v starých tesilákoch a obnosených bielych košeliach, pričom ich dospievajúce dcéry chodili oblečené ako deti hollywoodskych prominentov, tak aj v Pratri sa prechádzajú starí Arabi vo vyčaptaných topánkach a okolo sa chichotajúc predvádzajú mladé Arabky v šatkách od Armaniho a v tepláčikoch Dolce Gabbana.    

Nenaplnili sa obavy nemeckých demografov z minulosti, že keď príde milión Turkov do Nemecka a ženy majú v priemere 7 detí, za niekoľko generácií budú väčšinovým obyvateľstvom. Lebo dcéry Turkov, narodených v Nemecku, nechceli mať 7 detí ako ich matky narodené v Anatólii, ale chceli byť ako ich nemecké spolužiačky, ktoré mali maximálne jedného až dvoch súrodencov. 

Zostáva len držať našim susedom palce, nech to aj pre nich dobre dopadne.

Na záver ešte jedna radostná skúsenosť. Pred vstupom do Pratra sme si zamkli svoje tri bicykle. Vzhľadom na to, že v Bratislave mi za posledné roky ukradli dva bicykle, ktoré boli zamknuté a ku ktorým som sa vrátil po pár minútach, mal som malú dušičku, keď som sa po troch hodinách vracal k našim velocipédom. A...

Boli tam! Aj s prilbami ledabolo zavesenými na riadidlách. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo