Keď Európa upínala oči k Albánsku

Keď Európa upínala oči k Albánsku

Socha albánskeho národného hrdinu Skanderbega.

Ak dnes premýšľame o dejinnom príbehu krajiny na periférii Európy, je to preto, že mala svoje obdobie slávy.

Nastalo v súvislosti s Florentskou úniou, ktorá bola predpokladom spoločného postupu kresťanských krajín voči osmanskej expanzii. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime evokovať stav vecí tesne pred koncilom a po ňom.

Cestou na Florentský koncil sa byzantínci plavili z Konštantínopolu pozdĺž brehov Peloponézu, Jónskym a potom Jadranským morom. Po pravej strane videli vypínať sa za bielymi pieskami albánskeho pobrežia strmé hory. Tvŕdze na nich postavené sa navzájom dokázali dorozumieť signálnou rečou nočných vatier – známou z čias návratu Achájcov z Tróje a plasticky zachytenou Aischylom v dramatickej trilógii Oresteia...

No keď v roku 1438 byzantínci zakotvili na noc pri okrajoch pobrežných zátok, nezvykli pozorovať signálne vatry horských pevností. Vídali len táborové ohne tureckých vojakov a – ako prezrádzajú ich denníkové zápisy – v noci ich prebúdzal krik a mihotanie faklí na pobreží. Táto cestovateľská skúsenosť lodných pasažierov – medzi ktorými bol cisár s dvorom a výkvet cirkevnej hierarchie Východu – utvrdzovala v nutnosti podniknúť kroky na záchranu byzantského kresťanstva.

V tom čase boli deti na podrobených územiach odoberané kresťanským rodičom s perspektívou otrockej práce alebo vstupu k janičiarom. Deti vazalských vládcov bývali zase rukojemníkmi na sultánovom dvore v Edirne (Adrianopolis). Aj Skanderbegov otec bol nútený poslať synov k Muradovi II. Jeden z nich, Gjergj Kastrioti (1405 – 1468), absolvoval u Osmanov vojenský výcvik a zúčastnil sa na viacerých ťaženiach. Keďže sa osvedčil, urobili ho správcom časti podmanených území. Do dejín Gjergj vstúpil pod menom Skanderbeg (vo význame bej Alexander), čo v humanistickom 15. storočí, keď bola Florencia označovaná za nové Atény, predstavovalo alúziu na Alexandra Macedónskeho.

Skanderbeg sa usiloval o dobrú správu zverených dŕžav, priateľské vzťahy s miestnou aristokraciou, no udržiaval i rozsiahle diplomatické kontakty s Benátkami a Ragúzou (Dubrovnik). Pozorne sledoval vývoj udalostí. Samo vyhlásenie Florentskej únie 6. júla 1439 neprinieslo praktickú zmenu stavu vecí na Balkáne. Tá závisela od politickej vôle prijať cirkevnú úniu a jej agendu za svoju vec. V tomto od počiatku vynikalo svojou rozhodnosťou Uhorské kráľovstvo, jeho nedvojtvárny postoj. Víťazstvo Uhrov pod vedením vojvodu Jána Huňadyho v bitke pri meste Niš (1443) povzbudilo Balkáncov a Skanderbeg s oddielom verných prešiel na stranu kresťanov, kde zostal až do smrti. Jeho sídlom sa stala pevnosť Kruja, voči ktorej od tej chvíle sultánovo vojsko sústredilo početné sily.

Počas pobytu medzi moslimami Skanderbeg pochopil, že najdôležitejšie je prekonať rozdelenie kresťanstva. Spoločný postup kresťanov mala garantovať Ležská liga, ktorú založil 2. marca 1444. Pápeži 15. storočia si uvedomovali, že na Skanderbegovu integritu sa možno spoľahnúť viac než na Benátky, ktoré často uprednostnili svoje partikulárne záujmy. Pápež Pius II. krátko pred svojou smrťou urobil Skanderberga veliteľom križiackej výpravy, no výraznejšiu materiálnu podporu pre jeho vojsko počas nasledujúcich pontifikátov zhatili vzájomné konflikty talianskych miest.

Detail vitráže, zachytávajúcej postup Osmanov, Skanderbegovo múzeum, Kruja.

Skanderbeg na čele multietnických oddielov, zložených z Albáncov, Grékov a Slovanov, slúžil Benátkam a Neapolskému kráľovstvu. De jure bol striedavo podriadený obom a nenárokoval si iný titul ako dominus Albaniae, no jeho faktická nezávislosť vzbudzovala strach a z neho vyplývajúce opatrenia. Dúfal, že bojové úspechy mu prinesú podporu spojencov, no po svojich víťazstvách často dostával – namiesto sľubovanej finančnej pomoci na výzbroj a zásobovanie – len množstvo gratulácií.

Počas dvoch desaťročí Skanderbeg odrazil mnoho útokov, opakovane víťazil nad mnohonásobnou presilou, vďaka čomu sa už za života stal legendou. Premohla ho až malária. Zomrel v pevnosti Leže a pochovali ho v tamojšej katedrále sv. Mikuláša. Jeho nepriatelia neskôr katedrálu rozborili – tí poverčivejší si pri tej príležitosti údajne urobili z kostí hrdinu ochranné amulety.

Múzeum uprostred hradu Kruja

Za zázračné sa považovali aj Skandebergov víťazný meč a prilba, ktoré zostali v kresťanských rukách. Dnes sú tieto vzácne predmety súčasťou zbierky zbraní vo viedenskom Neue Burgu, zatiaľ čo v Kruji sa nachádzajú len ich repliky.

Medzi predmetmi v expozícii uprostred pevnosti Kruja sú však aj autentické zbrane. Z nich stojí za povšimnutie jeden meč. Väčšmi než samotná zbraň si zaslúži pozornosť kultúrno-diplomatický akt, na ktorý sa predmet viaže: k 600. výročiu Skanderbegovho narodenia riaditeľ múzea vojenskej histórie Ministerstva obrany Maďarskej republiky venoval Skanderbegovmu múzeu rytiersky meč z 15. storočia – epochy Jána Huňadyho...

V expozícii sa nachádza aj niekoľko ikon. Ikonu Skanderbegovho patróna – sv. Juraja bojujúceho s drakom – medzi nimi síce nenájdeme, avšak je tu kompozične príbuzná ikona sv. Dimitrja od ikonopisca Onufrija, ktorá pochádza z chrámu Sv. Trojice v Berate. Popiska v albánčine (shen Mitrit, kisha e shen Triadhes) dopĺňa zlaté nápisy na ikone, ktoré sú v gréčtine. Ikona zobrazuje sv. Dimitrija mieriaceho kopijou na jazdca, ktorý padá z koňa. Z ikonograficky spätej trojice (archanjel Michael – bojovník Juraj – bojovník Dimitrij) sa v Illyriku 15. storočia príznačne aktualizovala tá najkonkrétnejšia forma zápasu za kresťanskú vec.

V múzeu, no i po celej zemi sa často objavuje heraldicky silný znak krajiny: dvojhlavý orol, ktorý pochádza zo Skanderbegovho erbu. Imperiálne konotácie erbu poukazujú na záväzok, ktorý na seba bojovník vzal, i nádeje, ktoré boli do neho vkladané.

Z pamiatkarského hľadiska možno polemizovať, či bolo vhodné postaviť múzeum uprostred rozvalín hradu. Nevdojak pomyslíme na juhoslovanské Niegošovo mauzóleum na černohorskom štíte Lovčen... Z tejto kultúrnej vrstvy bola už v čase vzniku najproblematickejšia nadrozmerná figurálna plastika – v Kruji jej však niet tak veľa. V interiéroch (rozmermi skromnejšej stavby ako je Lovčenské mauzóleum) prevažuje monumentálna nástenná maľba neveľkej kvality, ktorá spája romantizujúci pátos 19. storočia s estetikou socialistického realizmu a spolu s mozaikami remeselne kvalitnejšej úpravy dotvára atmosféru múzea. Opísané obrazové pozadie má zjavne úlohu kompenzovať skutočnosť, že vystavené exponáty sú prevažne tematickou zbierkou kópií (Skanderbegov portrét je v Uffizzi, originály Vivaldiho opernej partitúry či archívnych listín sú v rôznych zahraničných archívoch).

Rekonštrukcii, ktorej predchádzalo bádanie, však nechýba sila evokovať dejinné udalosti a samotná expozícia z čias Envera Hodžu (sic!) až prekvapivo verne sprostredkúva naratív predošlých storočí – s výnimkou ľahko oddeliteľnej aktualizácie o nezlomnosti pracujúceho ľudu a nahradení šesťcípej hviezdy nad dvojhlavým orlom hviezdou päťcípou... Vitráže s historickými bitkami spoľahlivo plnia edukatívny zámer a knižničný katalóg zachytáva Skanderbergov život vo svetovej literárnej a historickej spisbe.

Horná kaplnka pri veži hradu je zrúcaná. Pripomína, že Skanderbeg sa vedel i modliť. Možno ho tomu naučil dlhý pobyt medzi Osmanmi. Návrat k pôvodnej viere bol však jeho vedomým rozhodnutím pre hodnoty hlásané kresťanstvom. Priaznivý historický moment preň vytvorila Florentská únia.

 V bývalom chráme – pri strome, ktorý si údajne pamätá hrdinu – sú pochovaní moslimskí duchovní. O pár metrov vedľa je sieň, kde sa stretáva dervišské bratstvo – hôrni bektaši. Ich krúživé tance sú prejavom viery v Boha, ktorý je človeku blízko. Jeden z dervišov hovorí, že keď je človek Bohu blízko, to sa pozná. A tak sú dnes v dvojtretinovo moslimskom Albánsku najväčšmi ctenými historickými postavami, ktoré prerástli zem svojich predkov, dvaja kresťania – Skanderbeg a Matka Tereza.

Štúdia z cyklu Dejinné naratívy vznikla s príspevkom Literárneho fondu.

Foto: Wikimedia. org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo