Žraloky vo filmoch: Čo sme to vyviedli nevinným rybám

Žraloky vo filmoch: Čo sme to vyviedli nevinným rybám

Ilustračné foto: Flickr.com/Corey Holms

Do kín prichádza ďalší zo žraločích filmov. Prečo nás tak bavia, hoci sú zväčša plné nezmyslov?

“Keby som vedel, ako sa žraloky v skutočnosti správajú, nikdy by som tú knihu nenapísal,” vyhlásil v roku 2000 Peter Benchley, autor knihy Čeľuste, podľa ktorej natočil Steven Spielberg v roku 1975 ikonický film

Benchleyho bestseller sa inšpiroval skutočnými útokmi žraloka na pobreží New Jersey z roku 1916 a priniesol mu slávu aj peniaze. Neskôr sa však stal verejným obhajcom žralokov a venoval sa kampani na ich ochranu. 

Pomsta za Čeľuste

Čeľuste totiž zásadne zmenili pohľad ľudí na žraloky a de facto zlegitimizovali hon na tvory dôležité pre morský ekosystém. 

Po filme sa spustili masové výjazdy na more s cieľom uloviť túto "obludu". Výskumníci dnes smutne konštatujú, že za posledné desaťročia sa populácia žralokov výrazne zmenšila. 

Spielbergove Čeľuste zásadne ovplyvnili pohľad ľudí na žraloky. 

Biologička Julia Baum uvádza, že medzi rokmi 1986 až 2000 poklesla v severozápadnej časti Atlantiku populácia žralokov kladivohlavých o 89 percent, v prípade veľkého bieleho žraloka o 79 percent a 65 percent žraloka tigrieho. 

Dokopy sa znížila u ôsmich žraločích druhov na polovicu. 

Podľa štúdie z roku 2013 ulovia ľudia ročne okolo 100 miliónov žralokov. Pomsta za Čeľuste je teda vskutku impozantná. Okrem samotného zabíjania dochádza však aj k mrzačeniu jedných z najstarších živočíchov. Lovci im v mnohých prípadoch odrezávajú plutvy, ktoré sú veľmi cenné, pričom zranené žraloky púšťajú späť do mora. 

Viaceré druhy sa už radia medzi ohrozené. Napríklad veľký biely žralok je chránený hneď v niekoľkých oblastiach ako Kalifornii, Austrálii či Južnej Afrike. 

Áno, žraloky majú na svedomí aj ľudské úmrtia. Ročne zomrie po útoku žralokom zhruba desať ľudí. Najčastejšie ide o stret s veľkým bielym, tigrím žralokom a žralokom belavým. 

Len minulý týždeň neprežil napadnutie žraloka český turista v egyptskom letovisku Marsá Alam. V tomto prípade zatiaľ nie je známe, prečo sa žralok dostal tak blízko pobrežia. Špekuluje sa, že za tým mohla byť obchodná loď, ktorá mala vraj vyhadzovať cez palubu mŕtvy dobytok, čo by predátora mohlo prilákať. Miestny starosta to poprel a tvrdí, že 41-ročný dovolenkár bol napadnutý hneď po tom, čo skočil z móla do vody.  

Faktom zostáva — na rozdiel od filmového obrazu — že žraloky ľudí nejedia. Obete skonajú na následky zranení a traumy. Český turista údajne zomrel hneď po prvom pohryznutí.  

Austrálskeho surfistu Micka Flanninga prenasleduje žralok na podují JBay Open v rámci finále Svetovej ligy pri pobreží Južnej Afriky 19. júla 2015. Žralok zhodil trojnásobného majstra sveta chvostom z dosky. Fanning sa útokom žraloka vo vode ubránil a akoby zázrakom vyviazol bez zranenia. Foto: TASR /AP

Aj žralok schybí?

Odborníci na žraloky vám budú tvrdiť, že sú to mierumilovné tvory, ktoré sa zväčša ľuďom a lodiam vyhýbajú. Ich prirodzenou potravou sú tulene, uškatce, ryby, v prípade veľkého bieleho žraloka aj delfíny či veľryby. 

Vedci však nie sú jednotní v tom, prečo žralok čas od času na človeka zaútočí. 

Za najrozšírenejšiu odpoveď sa považujú dva dôvody — buď si žralok pomýli plavca s tuleňom alebo žralok jednoducho vyskúša, či sa objekt vo vode dá jesť a keď zistí, že to nie je jeho zvyčajná potrava, nechá ju tak. 

Nie všetci odborníci s týmto vysvetlením súhlasia. R. Aidan Martin, Neil Hammerschlag a Ralph Collier z ReefQuest Center for Shark Research namietajú, že zrak a čuch žraloka je príliš dobrý na to, aby robil takéto chyby. 

Žralok má napríklad v hlave póry citlivé na tlak, vníma najmenšie pohyby vo vode. Je tiež vybavený elektroreceptormi, ktorými dokáže vnímať všetky živé organizmy, aj tie schované v piesku.  

Tak prečo žralok na človeka zaútočí?

Trojica Martin, Hammerschlag a Collier podľa BBC tvrdí, že oveľa pravdepodobnejší dôvod spočíva v tom, že žralok vníma človeka ako ďalšieho predátora, ktorý s ním môže súperiť o potravu. 

Keď na ľudí zaútočia, neznamená to, že by nás chceli zožrať, ale prinútiť nás, aby sme opustili ich teritórium. 

Martin, Hammerschlag a Collier skúmaním žraločích útokov zistili, že pred samotným útokom na človeka žralok najprv zaujme agresívnu pozíciu ako varovanie a keď je tento odkaz ignorovaný, idú do akcie. Štatistiky im dávajú za pravdu. V USA registrujú ročne do 20 útokov žralokov, ale zvyčajne je fatálny jeden prípad za dva roky. 

Floridská univerzita tvrdí, že pravdepodobnosť, že vás zabije žralok, je 1: 3,7 milióna. Podľa iných zdrojov až 1: 8 miliónom. 

Napriek týmto vedeckým poznatkom sa na nás takmer každoročne vyrúti film o žralokovi — zabijakovi. Najlepšie v lete, aby sme sa na druhý deň v bazéne, jazere alebo mori neustále otáčali, či sa k nám náhodou nepribližuje plutva. 

Najhoršie beštie

Tak je tomu aj tento rok. Tento týždeň prichádza do kín film MEG: Hrozba z hlbín. Jason Statham tento raz nebude jazdiť ako Kuriér, ale bude bojovať proti predhistorickej potvore. 

Napadne aj lietadlo vo filme Mega žralok vs. obria chobotnica.

Portál americkej stanice ABCNews vypočítal, že od Čeľustí z roku 1975 vzniklo asi 50 filmov, kde je žralok predstavený ako to najhoršie, čo môžete na zemi stretnúť. Počkať, na zemi?

Áno. Niektoré filmy sú totiž tak uletené, že sa v nich dokážu žraloky rafinovane ukryť do piesku, a tak napadnúť turistov na pláži (Sand Shark). Neverili by ste, ale niektoré druhy dokážu zaútočiť na prúdové lietadlo (Mega Shark vs. Giant Octopus). 

Vrcholom tvorby je Žraločí exorcista, kde treba vyhnať diabla z obrej ryby. 

Žraločie filmy majú podľa stránky Vox aj ďalšie špecifiká. V niektorých snímkach sú žraloky neskutočne bystré. Buď hľadajú spôsob, ako sa pomstiť človeku alebo sú extrémne vynaliezavé pri snahe pochutiť si na ľudskom mäsku. 

Z tejto kategórie stojí za zmienku scéna z filmu Útok z hlbín (Deep Blue Sea), kde jeden zo žralokov chytí do papule záchranárske lôžko s pripútaným chudákom Stellanom Skarsgårdom a hodí ho do skla na podmorskom akváriu, aby sa rozbilo. 

Kinematografia dokázala žraloky kreatívne modifikovať. Preto vidíme aj žraloka s dvomi či troma hlavami. Alebo sa zrazu zjaví v mori gigantický žralok z pravekých čias. 

Aké z tohto všetkého plynie ponaučenie? Sme enormne fascinovaní žralokmi a filmami o nich, hoci vo väčšine prípadov ide o totálne blbosti. 

Hľadá sa realita

“Žraloky sú takmer dokonalým námetom na príbeh,” cituje BuzzFeed filmového reportéra Adama Varyho. “Chcú vás zožrať a vy sa im snažíte uniknúť — a to je hrôzostrašné,” dodáva.  

Má pravdu, morská hlbočina predstavuje neznámo, ktoré vyvoláva strach a ak sa k tomu pridá zákerný predátor v priamom súboji s ľudskou bytosťou — to všetko funguje. Darmo, že je to odtrhnuté od reality. A preto je žalostne málo filmov (ak nerátame seriózne dokumenty), ktoré by žraloka predstavili férovejšie. Dokonca aj v animáku Hľadá sa Nemo žralok prechádza terapiou, aby sa prestal identifikovať ako stroj na žranie.

Niektorí za pozitívne výnimky považujú filmy Open Water (2003) a The Reef (2010), kde tvorcovia pracujú aj so živými žralokmi. Menej hororová a pomerne zábavná, hoci hlúposť, je spomínaná snímka Útok z hlbín (1999). Dnes sa budete smiať nielen na jej hláškach, ale aj trikoch. 



Smrtiaci príliv (The Shallows) chce byť novými Čeľusťami.

V lete pred dvoma rokmi prišiel na scénu The Shallows (Smrtiaci príliv) od španielskeho režiséra Jaumea Collet-Serru (Sirota, Non-Stop). 

Sympatická Blake Lively sa ide surfovať do rajsky peknej zátoky v Mexiku. Stretne pri tom len dvoch mladíkov, mŕtvu veľrybu a ranenú čajku. A veľkého bieleho. 

Minimalistický rozmer chce ponúknuť maximum napätia. A celkom sa mu to darí. Smrtiaci príliv ponúka pohľad na nádhernú a zároveň drsnú prírodu. Má v sebe niekoľko realistických momentov. Napríklad, že žralok blonďavú surfistku napadne, pretože vošla do jeho teritória, kde si pochutnával na veľrybe. 

Film si ale neodpustí množstvo nezmyslov, a žiaľ, týkajú sa aj správania žraloka. Ako vysvetľuje výskumník William "Trey" Driggers, uplávať žralokovi prosto nejde. “Veľký biely žralok pláva zhruba päťkrát rýchlejšie ako Michael Phelps,” hovorí odborník na žraloky. 

Ak vás žraločie filmy aj pre takéto nerealistické prvky nebavia a zároveň ste videli všetky seriózne dokumenty, tak potom je možno tipom pre vás stránka Ocearch. Tento web ponúka možnosť sledovať na mape pohyb skutočných žralokov (aj korytnačiek). 

Aspoň cez internet si tak môžete pomyselne zaplávať so svojím obľúbeným veľkým bielym. Trebárs aj pri pobreží New Jersey.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo