Letné otázniky strateného rakúskeho ruženčiara (Texty roka)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
 Letné otázniky strateného rakúskeho ruženčiara (Texty roka)

FOTO TASR/AP

V živote som sa modlil málo, hanebne málo. Ruženec ma pri­ťahoval odjakživa, pred pohrebom alebo na púti, ale mimo davu som ho ani poriadne nevedel.

(Každý člen redakcie vybral jeden svoj text, ktorý bol pre neho tento rok z nejakého dôvodu mimoriadny. Rok 2018 sa pre mňa uzavrel najväčšou pracovnou krízou mojej 18-ročnej existencie ako autora na voľnej nohe. V roku 2018 som v Rakúsku uverejnil komentár proti homosexuálnym manželstvám a výzvu za viedenský „Pochod za život“, kvôli čomu so mnou viaceré noviny a jedno vydavateľstvo ukončili spoluprácu. Tým sa ostrakizácia ešte zďaleka nekončí: zatiaľ čo píšem tieto riadky, v jednej nemeckej redakcii sa radia, či už nie som neúnosný aj pre nich. V týchto týždňoch úzkosti a strachu sa melancholicky vraciam k letu, keď som napísal osobný text o modlení ruženca. V Rakúsku to nikoho nezaujímalo, no čitateľky a čitatelia Postoja ma zahrnuli múdrymi a peknými reakciami. Dnes to vnímam ako cennú útechu.​)

 

Znovu som ho objavil 15. au­gu­s­­ta 2017, keď som niekoľko hodín sedel vypoklonkovaný pred pôrodnicou. Po pôrode som už nevedel prestať. Predpokladám, že z vďačnosti.

Potom som pre seba vyhlásil rok 2018 rokom tisícov ružencov. To predsavzatie mi prišlo ako brutálna výzva, ale 6. mája som už mal polo­vicu a stále som sa nevedel zastaviť. Modlím sa vždy len za jednu konkrétnu osobu. Pre tých, ktorých nestíham, som si za­vie­dol skrátené verzie. A ďalej som si zaviedol zvyk, že sa za dotyčného človeka modlím pred návštevou alebo pred stretkom. Neviem, či sa to takto robí, ale napadlo mi to tak.

V Rakúsku len málokto tuší, aké je to so mnou zlé. O tej ružencovej tisícke tam vie len moja mimoriadne diskrétna manželka. Keď som príbuznému prezradil, že sa modlíme za uzdravenie jednej prí­buznej, vy­krí­­kol: „Ty si už ako títo džihádisti!“

Ruženec dnes vyvoláva v rakúskej spo­loč­­nosti úzkosť, po­smeš­ky a nedôverčivosť. Do roku 1955, dokedy bol aj východ Rakúska ob­sadený Sovietskym zväzom, to bolo inak. Františkánsky mních Pet­rus Pavlíček, ktorý v mladosti viedol bohémsky život v Paríži a v Londýne, založil v roku 1947 hnutie RSK, „Rosenkranz-Süh­­ne­­kreuz­­zug um den Frieden in der Welt”. Státisíce Rakúša­nov sa pravidelne modlievali za slobodu krajiny. Vydávali sa na ma­­so­vé ružencové pochody. Aj špičky rakúskej vlády, Julius Raab a Leopold Figl, boli ruženčiari. Pred odletom na rozhodu­júce rokovanie v Moskve sa poradili s otcom Petrusom. 15. mája roku 1955 získalo Rakúsko slobodu.

Dnes je to úplne zabudnuté. Z RSK je medzinárodné hnu­tie, ktoré sa modlí za mier na sve­te. Členstvo nestojí nič, člen má od­rieknuť aspoň jeden desiatok denne za mier. To pre mňa nie je výzva. Tak som sa stal členom číslo 2,316.675.

Keď som o tom písal v rakúskych novinách, mali ma za nebez­peč­né­ho retarda. Jeden či­ta­teľ ma rovno upodozrieval, že sa mod­lím za „Migrantenabwehr“, teda za ochranu proti migrantom. Ja som síce proti demografickej islami­zá­­cii Rakúska, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že by som sa modlil proti niekomu. Ruženec je vždy za niekoho, ináč ho ne­poznám.

To všetko ukazuje, že modlitba ako prax a pojem sa vy­tra­tila z ve­rej­nosti. Svoje členstvo v RSK napĺňam tak, že sa modlievam ruže­nec za troch politikov, ktorí môžu podľa môjho úsudku aktuálne de­­­vas­to­vať túto zemeguľu najviac, ktorí by však aj mohli urobiť naj­­viac pre svetový mier. Modlím sa teda za Donalda Trumpa, Vla­­­dimíra Putina a za korunného princa Saudskej Arábie Mo­ha­me­da bin Salmana. Obávam sa, že si to niek­to­rí rakúski čitatelia za­se vy­­ložia tak, že sa nemodlím za Trumpa, ale k Trumpovi, ako k mod­le. Aj toto budem musieť trpezlivo vysvetľovať.

Netuším, či sa modlím správne. Som bežný laik, amatér, samouk. Niek­de som čítal, že s dvoma desiatkami je ruženec platný. Vždy sa ho mod­lím celý, ale často s prestávkami, čo mi nerobí ra­dosť. Môj duchovný otec mi odporučil žalmy, vraj som in­te­lek­tu­ál a ruže­nec vraj vzni­­­kol ako mod­litba pre negramotných. Sľúbil som mu, že žalmy neskôr, otče.

Zväčša sa modlím sám. Občas sa zúčastňuje manželka, ale ne­tla­čím na ňu, chcem sebe aj ružencu zachovať priazeň. Nesmie to vyzerať tak, že sa svätuškárstvom vyhýbam domácim prácam.

V so­bo­ty chodím na ruženec do kostola a v utorky na adoráciu, kto­rej súčas­ťou je tiež ruženec. Úraduje tam úderka babičiek, ja som jediný chlap. Viem, že medzi nimi panuje tichý konflikt o výslovnosť dvojhlások, kameňom úrazu je slovo „ge­be­ne­deit“ (po­­žeh­na­ná). Babičky, čo sa za mladi prisťahovali z mes­­ta, vy­­slovujú dvojhlásky spisovne ako Nemci a naše ba­bič­ky-sed­li­ač­ky to štve. Ja som mimo tej trid­saťroč­nej studenej voj­­ny. Babičky sú rady, že jeden mužský hlas zafarbuje ich od­rie­­ka­nie.

Veľa sa modlím za volantom. Viem sa modliť aj ti­cho a šep­ka­júc, tak stíham veľa na cestách s mnohými pre­sun­mi, na­príklad na letiskách. Otravné čakanie viem teraz premeniť na zmyslu­plnú obeť.

Najviac sa asi modlím počas chôdze. Zmeraný mám už celý kraj. Do kaviarne – tam sa ani neoplatí začať. Do dolného kostola – je­­den desiatok, ak sa neponáhľam. Do horného kostola – jeden de­­siatok. Do obchodu – dva desiatky. Bicyklom k jazeru – úvod a jeden desiatok. Bicyklom do prvej viechy susednej de­diny – dva desiatky.

Žijeme vo vinárskej dedine, očakával som, že pri kočíkovaní po vinohradoch ich spravím stovky. Už to tak nie je. Dcéra má tak­mer rok a už nie je zvedavá na kočíkovanie, keďže chodí aj sama. Preferuje, aby som ju nosil po vinohradoch na rukách a tam si spolu bľabotali. Má pritom jedenásť kíl. Keď mi niekde hore na kopci zaspí, stíham dva de­siatky do domu. Dorazím šťastný a spotený.

V domácnosti zázraky nerobím. Pri umývaní riadu mi to nejde, je to málo monotónne a príliš sa rozčuľujem. Odporúčam žeh­le­nie a vešanie bielizne, zvlášť takého kopca látkových plie­nok. Pred spánkom v posteli mi to nejde. Pokazí mi to sny a na dru­hý deň sa neviem rozpamätať, kde som skončil. Oproti tomu je po­lievanie päťde­siat­ky novozasadených levandúľ perfektným základom ru­žen­covej meditácie.

Naučil som sa modliť ruženec v desiatich jazykoch. Tým si nielen oprašujem tie jazyky, ktoré som sa s rôznym ús­pe­chom v živote naučil, mám pri tom aj živelnú radosť z Európy. Prekla­­dy tajomstiev do rôznych jazykov bývajú občas dosť rozličné, tak rozjímam tie isté tajomstvá z rôznych perspektív. Len je­den prík­lad: „ktorého si, Panna, v chráme obetovala“ znie vo fran­­­cúz­š­ti­ne „reconnu par Simeon comme le Sauveur“, Simeonom ro­­zo­znaný ako Spasiteľ. Ide pritom o tú istú skutočnosť.

Aj štýl je dosť iný. Slovenský ru­ženec je napríklad ma­xi­mál­ne uke­ca­ný, latinský je až strohý. „Ktorý sa uká­zal v bož­s­kej sláve na vrchu premenenia“ znie po latinsky: „qui trans­­fi­gu­ratus est“.

Až detinsky ma baví vy­mýš­ľať, v akom jazyku sa idem za koho mod­­liť. Do úvahy prichádzajú faktory ako národnosť, k akým kul­­túram má dotyčný vzťah a či náhodou dovolenkuje v Chor­váts­ku alebo v Ta­liansku. Spotrebu ru­š­­tiny mám vy­sokú, je veľa ru­so­­­filov aj rusofóbov, za ktorých sa treba modliť. Maďar­čina a ho­­land­čina sú pri prideľovaní jazykov čas­to navyše. Tie potom s ľu­bovôľou pri­­delím batoľatám alebo prin­­covi Mo­ha­me­dovi.

E­šte dodám, že sa nemám čím chváliť. Ani s tou tisíckou ne­pre­­­­­­konám našu dedinskú úderku, stratil som priveľa rokov nič­ne­­ro­be­ním a viem, že babičky ani doma neleňošia. Som začiat­oč­ník, trápny ama­­­tér. Žiaden zázrak som doteraz nevymodlil.

Žiaľ, ani nemôžem tvrdiť, že je zo mňa lepší človek. Dobre, as­poň počas modlenia nemôžem nadávať a pokarhať, ale predtým aj po­tom sa správam rovnako zle. Stáva sa aj to, že rea­gu­jem s ne­­vôľou, keď ma niekto upros­tred de­siat­­­ku pre­ruší. To je haneb­né. Ako vzor som teda nepoužiteľný.

Pokračujem s ružencom, lebo ma to baví. A neviem s tým prestať.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo