(Každý člen redakcie vybral jeden svoj text, ktorý bol pre neho tento rok z nejakého dôvodu mimoriadny. Rok 2018 sa pre mňa uzavrel najväčšou pracovnou krízou mojej 18-ročnej existencie ako autora na voľnej nohe. V roku 2018 som v Rakúsku uverejnil komentár proti homosexuálnym manželstvám a výzvu za viedenský „Pochod za život“, kvôli čomu so mnou viaceré noviny a jedno vydavateľstvo ukončili spoluprácu. Tým sa ostrakizácia ešte zďaleka nekončí: zatiaľ čo píšem tieto riadky, v jednej nemeckej redakcii sa radia, či už nie som neúnosný aj pre nich. V týchto týždňoch úzkosti a strachu sa melancholicky vraciam k letu, keď som napísal osobný text o modlení ruženca. V Rakúsku to nikoho nezaujímalo, no čitateľky a čitatelia Postoja ma zahrnuli múdrymi a peknými reakciami. Dnes to vnímam ako cennú útechu.)
Znovu som ho objavil 15. augusta 2017, keď som niekoľko hodín sedel vypoklonkovaný pred pôrodnicou. Po pôrode som už nevedel prestať. Predpokladám, že z vďačnosti.
Potom som pre seba vyhlásil rok 2018 rokom tisícov ružencov. To predsavzatie mi prišlo ako brutálna výzva, ale 6. mája som už mal polovicu a stále som sa nevedel zastaviť. Modlím sa vždy len za jednu konkrétnu osobu. Pre tých, ktorých nestíham, som si zaviedol skrátené verzie. A ďalej som si zaviedol zvyk, že sa za dotyčného človeka modlím pred návštevou alebo pred stretkom. Neviem, či sa to takto robí, ale napadlo mi to tak.
V Rakúsku len málokto tuší, aké je to so mnou zlé. O tej ružencovej tisícke tam vie len moja mimoriadne diskrétna manželka. Keď som príbuznému prezradil, že sa modlíme za uzdravenie jednej príbuznej, vykríkol: „Ty si už ako títo džihádisti!“
Ruženec dnes vyvoláva v rakúskej spoločnosti úzkosť, posmešky a nedôverčivosť. Do roku 1955, dokedy bol aj východ Rakúska obsadený Sovietskym zväzom, to bolo inak. Františkánsky mních Petrus Pavlíček, ktorý v mladosti viedol bohémsky život v Paríži a v Londýne, založil v roku 1947 hnutie RSK, „Rosenkranz-Sühnekreuz
Dnes je to úplne zabudnuté. Z RSK je medzinárodné hnutie, ktoré sa modlí za mier na svete. Členstvo nestojí nič, člen má odrieknuť aspoň jeden desiatok denne za mier. To pre mňa nie je výzva. Tak som sa stal členom číslo 2,316.675.
Keď som o tom písal v rakúskych novinách, mali ma za nebezpečného retarda. Jeden čitateľ ma rovno upodozrieval, že sa modlím za „Migrantenabwehr“, teda za ochranu proti migrantom. Ja som síce proti demografickej islamizácii Rakúska, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že by som sa modlil proti niekomu. Ruženec je vždy za niekoho, ináč ho nepoznám.
To všetko ukazuje, že modlitba ako prax a pojem sa vytratila z verejnosti. Svoje členstvo v RSK napĺňam tak, že sa modlievam ruženec za troch politikov, ktorí môžu podľa môjho úsudku aktuálne devastovať túto zemeguľu najviac, ktorí by však aj mohli urobiť najviac pre svetový mier. Modlím sa teda za Donalda Trumpa, Vladimíra Putina a za korunného princa Saudskej Arábie Mohameda bin Salmana. Obávam sa, že si to niektorí rakúski čitatelia zase vyložia tak, že sa nemodlím za Trumpa, ale k Trumpovi, ako k modle. Aj toto budem musieť trpezlivo vysvetľovať.
Netuším, či sa modlím správne. Som bežný laik, amatér, samouk. Niekde som čítal, že s dvoma desiatkami je ruženec platný. Vždy sa ho modlím celý, ale často s prestávkami, čo mi nerobí radosť. Môj duchovný otec mi odporučil žalmy, vraj som intelektuál a ruženec vraj vznikol ako modlitba pre negramotných. Sľúbil som mu, že žalmy neskôr, otče.
Zväčša sa modlím sám. Občas sa zúčastňuje manželka, ale netlačím na ňu, chcem sebe aj ružencu zachovať priazeň. Nesmie to vyzerať tak, že sa svätuškárstvom vyhýbam domácim prácam.
V soboty chodím na ruženec do kostola a v utorky na adoráciu, ktorej súčasťou je tiež ruženec. Úraduje tam úderka babičiek, ja som jediný chlap. Viem, že medzi nimi panuje tichý konflikt o výslovnosť dvojhlások, kameňom úrazu je slovo „gebenedeit“ (požehnaná). Babičky, čo sa za mladi prisťahovali z mesta, vyslovujú dvojhlásky spisovne ako Nemci a naše babičky-sedliačky to štve. Ja som mimo tej tridsaťročnej studenej vojny. Babičky sú rady, že jeden mužský hlas zafarbuje ich odriekanie.
Veľa sa modlím za volantom. Viem sa modliť aj ticho a šepkajúc, tak stíham veľa na cestách s mnohými presunmi, napríklad na letiskách. Otravné čakanie viem teraz premeniť na zmysluplnú obeť.
Najviac sa asi modlím počas chôdze. Zmeraný mám už celý kraj. Do kaviarne – tam sa ani neoplatí začať. Do dolného kostola – jeden desiatok, ak sa neponáhľam. Do horného kostola – jeden desiatok. Do obchodu – dva desiatky. Bicyklom k jazeru – úvod a jeden desiatok. Bicyklom do prvej viechy susednej dediny – dva desiatky.
Žijeme vo vinárskej dedine, očakával som, že pri kočíkovaní po vinohradoch ich spravím stovky. Už to tak nie je. Dcéra má takmer rok a už nie je zvedavá na kočíkovanie, keďže chodí aj sama. Preferuje, aby som ju nosil po vinohradoch na rukách a tam si spolu bľabotali. Má pritom jedenásť kíl. Keď mi niekde hore na kopci zaspí, stíham dva desiatky do domu. Dorazím šťastný a spotený.
V domácnosti zázraky nerobím. Pri umývaní riadu mi to nejde, je to málo monotónne a príliš sa rozčuľujem. Odporúčam žehlenie a vešanie bielizne, zvlášť takého kopca látkových plienok. Pred spánkom v posteli mi to nejde. Pokazí mi to sny a na druhý deň sa neviem rozpamätať, kde som skončil. Oproti tomu je polievanie päťdesiatky novozasadených levandúľ perfektným základom ružencovej meditácie.
Naučil som sa modliť ruženec v desiatich jazykoch. Tým si nielen oprašujem tie jazyky, ktoré som sa s rôznym úspechom v živote naučil, mám pri tom aj živelnú radosť z Európy. Preklady tajomstiev do rôznych jazykov bývajú občas dosť rozličné, tak rozjímam tie isté tajomstvá z rôznych perspektív. Len jeden príklad: „ktorého si, Panna, v chráme obetovala“ znie vo francúzštine „reconnu par Simeon comme le Sauveur“, Simeonom rozoznaný ako Spasiteľ. Ide pritom o tú istú skutočnosť.
Aj štýl je dosť iný. Slovenský ruženec je napríklad maximálne ukecaný, latinský je až strohý. „Ktorý sa ukázal v božskej sláve na vrchu premenenia“ znie po latinsky: „qui transfiguratus est“.
Až detinsky ma baví vymýšľať, v akom jazyku sa idem za koho modliť. Do úvahy prichádzajú faktory ako národnosť, k akým kultúram má dotyčný vzťah a či náhodou dovolenkuje v Chorvátsku alebo v Taliansku. Spotrebu ruštiny mám vysokú, je veľa rusofilov aj rusofóbov, za ktorých sa treba modliť. Maďarčina a holandčina sú pri prideľovaní jazykov často navyše. Tie potom s ľubovôľou pridelím batoľatám alebo princovi Mohamedovi.
Ešte dodám, že sa nemám čím chváliť. Ani s tou tisíckou neprekonám našu dedinskú úderku, stratil som priveľa rokov ničnerobením a viem, že babičky ani doma neleňošia. Som začiatočník, trápny amatér. Žiaden zázrak som doteraz nevymodlil.
Žiaľ, ani nemôžem tvrdiť, že je zo mňa lepší človek. Dobre, aspoň počas modlenia nemôžem nadávať a pokarhať, ale predtým aj potom sa správam rovnako zle. Stáva sa aj to, že reagujem s nevôľou, keď ma niekto uprostred desiatku preruší. To je hanebné. Ako vzor som teda nepoužiteľný.
Pokračujem s ružencom, lebo ma to baví. A neviem s tým prestať.