NÁZOR: Biskupi nám pripomenuli, že advent je aj časom na obnovu

Nemôžem si pomôcť, milí bratia a sestry, veriaci aj neveriaci, ale nech obraciam pastiersky list slovenských biskupov z ktorejkoľvek strany, nachádzam v ňom nielen samotný dobrý cieľ na všeobecný prospech spoločnosti, ale aj správne použitie prostriedku. Skúste uvažovať nezaujate so mnou...

Prvá námietka: „List je zle načasovaný, v tomto Adventnom období sa nehodí do sviatočnej chvíle.“ Advent je časom očakávania. Je časom očistenia srdca, pretože iba čisté srdce je schopné prijať Božiu milosť. A Vianoce sú predsa Božím príchodom. List nie je adresovaný iba niektorým „šíriteľom kultúry smrti“, ale všetkým, ktorí prispievame svojou ľahostajnosťou k tomu, že ničíme vlastnú kultúru a spoločnosť. Že v nej degradujeme hodnoty na čoraz nižšiu úroveň. Či už nevedome, alebo aj vedome - v dôsledku vlastných zranení, zlyhaní, hnevu a tlakov na psychiku. Všetci sme hriešni, ako hovorieva pápež František, ale to neznamená, že máme svoj hriech šíriť. Že ho máme prenášať na ďalšiu generáciu detí a nevinných mladých. Že im máme brať ideály o kráse hlbokej manželskej lásky muža a ženy s prežívaním naplnenej sexuality s jediným milovaným človekom na celý život. Zdá sa, že práve táto krása vyniká ako stálica popri všetkých nestálych formách deformovanej „lásky“. Pastiersky list naznačuje, aby sme sa vrátili na cestu smerujúcu k tomuto základnému ideálu. A dali šancu našim deťom. Nič viac a nič menej.

"List nie je adresovaný iba niektorým 'šíriteľom kultúry smrti', ale všetkým, ktorí prispievame svojou ľahostajnosťou k tomu, že ničíme vlastnú kultúru a spoločnosť. Že v nej degradujeme hodnoty na čoraz nižšiu úroveň."

Zdieľať

Druhá námietka: „List srší oheň a síru, chýba mu láskavý tón a porozumenie.“ Pastiersky list pomenúva veci pravým menom. Požičal si citát z Biblie a používa terminológiu z morálnej teológie (sodomia) – nájdeme ju, prosím, aj v bežných slovníkoch. Mohol sa niesť aj v eufemizmoch, ale to by poprel svoj základný zmysel. Eufemizmy sa používajú na pomýlenie ľudí. Pravda potrebuje jasný tón. Iba vtedy je presvedčivá. Pravda konfrontuje, spôsobí bolesť, je ako chirurgický rez, ale po čase prinesie úľavu a vyliečenie. Človek pri nej trpí, ale neskôr ďakuje. Pastiersky list je milosťou pre všetkých, ktorí úprimne otvoria svoje srdcia. Je adventným milostivým chirurgickým zásahom, aby sa naša spoločnosť obrátila k vyliečeniu. Všetci, ktorí teraz plačete a ste hlboko zasiahnutí vo svojej identite,  práve ste oslovení. Ďakujte za tento milostivý čas. Boh prichádza k vám. Áno, nie som výnimkou, aj ja na neho čakám spolu s vami.

Tretia námietka: „List nie je adresný, pohybuje sa v akýchsi všeobecných strašiacich pojmoch ‚kultúra smrti‘ či ‚gender ideológia‘.“ List nemôže byť adresný, ak má zachovať Ježišov štýl. Ježiš vždy odsúdil hriech, ale nikdy nie hriešnika. On pomenoval zlo, ale mal zľutovanie s tými, ktorí konali v jeho intenciách. Či už preto, lebo im chýbalo vnútorné svetlo na dostatočné pochopenie rozsahu a dôsledkov hriechu, alebo boli psychicky a duchovne natoľko rozbití, že nedokázali ani rozpoznať zlo. Mnohí sa rozplakali v jeho prítomnosti až po tom, čo ich zasiahol svojou pravdou. Pravda im posvietila na ich spätný život, no nie aby sa deptali či aby začali obviňovať druhých, ale aby úplne zmenili smer svojho života. Napokon, ten nový život im priniesol neporovnateľnú  radosť a naplnenie. Až takú, že prijali kritiku, v čom všetkom zlyhali a hnaní túžbou robiť dobro, rozprávali o svojom obrátení.

Zdieľať

Štvrtá námietka: „List bol skratkovitý, nevysvetľoval pojmy, ľudia nevedeli, o čo ide.“ List hovoril v prvom rade o bedlivosti, ostražitosti a o možnosti zneužitia spočiatku dobre myslených cieľov či prijateľných myšlienok na boj proti samému človeku. Zlo sa väčšinou halí do krásnych pojmov, lebo svedomie človeka ho ináč nie je schopné bez problémov prijať. Tie krásne pojmy sú sloboda, právo, rovnosť, sebaurčenie, súcit. Ibaže aj ten najkrajší pojem, ak je odtrhutý od svojho koreňa, sa stáva nebezpečnou zbraňou. Čo viac mal list vysvetľovať? Po skutkoch poznáš človeka...

Piata námietka: „Prečo zrazu taká ráznosť?“ Priznám sa, to „zrazu“ aj mňa prekvapilo. Mohla tá pravda prísť skôr. Zrejme sa biskupi pokúšali o liečbu v tichosti, bez hluku. Chirurgický zásah s patričnou dávkou bolesti nastáva až v krajnej situácii, keď zlyhá „konzervatívna liečba“. Bola? Ja viem o niektorých pokusoch. Hoci pôda nebola práve najvhodnejšia, po posledných otrasoch v Cirkvi.

Šiesta námietka: „Biskupi sa odklonili od línie súčasného pápeža.“ Tak to ho málo poznáme. Ako sa vie milosrdný František „rozhnevať za pravdu“. Ako zdôrazňuje, že všetci sme hriešnici, ale ako nástojčivo nabáda k obráteniu, k ľútosti a návratu na správnu cestu. Aký je láskavý k človeku, ale neláskavý k zakrádajúcemu sa zlu,  ku klamstvu, k hrabivosti.

Bratia a sestry, veriaci i neveriaci, kritici aj súhlasní. Teraz je ten milostivý adventný čas, plačme, modlime sa, počúvajme jeden druhého, obnovme sa, aby sme nastúpili na vianočnú cestu lásky.

Mária Raučinová
Autorka je publicistka a členka Medzinárodnej aliancie katolíckych ženských organizácií.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia Creative Commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo