Kde je a kde nie je vidieť našu ombudsmanku

Už je to tak trochu každoročný folklór. Koná sa Dúhový pride a ombudsmanka Mária Patakyová ho v duchu tradície založenej ešte jej predchodkyňou Janou Dubovcovou verejne podporí. Osobnou účasťou aj vyvesením dúhovej vlajky na budove svojho úradu. Čím vysiela jasný signál, že jej úrad sa s požiadavkami organizátorov pridu stotožňuje a podporuje ich. Nasleduje pokarhanie zo strany niektorých politikov, v ostatnom čase najhlasnejšie z radov SNS. Iní politici, napríklad z Mosta, sa jej zastanú a po pár dňoch je po kauze.

Tak to bolo pred rokom a s veľkou pravdepodobnosťou bude aj teraz, len kritika od Antona Hrnka prišla tentokrát už v predstihu. Pani ombudsmanka mu však už odvážne odkázala, že jej rozhodnutie podporiť pride to aj tak nezmení.

Toto jej „hrdinské“ gesto bude pre časť verejnosti a médií dôkazom, že Mária Patakyová je ženou na správnom mieste. Má to však malý háčik. Respektíve niekoľko.

Už v minulosti sme písali, že ombusdmanka verejnou podporou svojho úradu Dúhovému pridu posúva inštitúciu ombudsmana mimo priestoru, ktorý jej vymedzuje ústava. Tá hovorí jasne: „Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.“

Patakyová však ani v ostatnej výročnej správe svojho úradu neuvádza žiadne konkrétne prípady, že by sa orgány tejto krajiny správali voči ľuďom z LGBTI komunity v rozpore s naším právnym poriadkom.

V správe sa len všeobecne uvádza, že neexistencia registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia znamená „právne nevidenie“ takýchto párov, a teda nerešpektovanie našich ľudskoprávnych záväzkov. „Je vecou racionálneho zákonodarcu, aby prijal právnu úpravu zodpovedajúcu požiadavkám vyplývajúcim z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktorá bude zároveň zodpovedať vnímaniu senzitívnych otázok v slovenskej spoločnosti,“ odporúča ombudsmanka vo svojej výročnej správe za rok 2017.

Ombudsmanka Patakyová svojou podporou pridu a odporúčaniami schváliť registrované partnerstvá vstupuje na politickú pôdu.Zdieľať

Na tomto mieste treba povedať, že Slovensko nie je jedinou krajinou EÚ, ktorá nemá vo svojom právnom poriadku inštitút registrovaného partnerstva osôb rovnakého pohlavia. Zároveň platí, že ombudsmanka Patakyová svojou podporou pridu a odporúčaniami schváliť registrované partnerstvá už vstupuje na politickú pôdu. Teda do priestoru, kde sa už dlhšie obdobie vedie politický zápas medzi konzervatívcami a progresivistami vyvolaný nástupom ideológie takzvaných nových ľudských práv, ktorá základné práva človeka relativizuje právami novými. Napríklad právo na život právom na potrat či eutanáziu.

Lenže ombudsman nie je politickou inštitúciou, ktorá by v tom zápase mala stáť v prvom rade a mávať zástavou. Očakáva sa od neho konkrétna pomoc tým, ktorým sa deje príkorie, nevedia sa dovolať spravodlivosti alebo si vo svojom oprávnenom boji so štátom nedokážu poradiť sami.

Práve na tomto poli však Mária Patakyová tento rok jednu veľkú príležitosť na verejný aktivizmus a konflikt s politikmi premárnila. Počas protestov farmárov o nej nebolo vôbec počuť a jej úrad nevydal k tejto téme jediné verejné vyhlásenie. Pritom išlo o ľudí, ktorí boli aj pre nekonanie štátnych orgánov vystavení masívnemu šikanovaniu a mali skutočný problém dovolať sa svojich práv. Skrátka, ideálna príležitosť demonštrovať skeptikom, aký zmysel má úrad ombudsmana.

Prečo ju Mária Patakyová nevyužila? Z jednoduchého dôvodu. Riskovala by tým nevôľu celej vládnej koalície. A na to treba oveľa viac odvahy ako na slovnú prestrelku s Antonom Hrnkom