Kultúra islamského sveta sa uzatvorila a ťažko z toho von

Na Západe sa rušia knihy a dokumentárne filmy. Vo Francúzsku nedávno skupina intelektuálov (približne 300 vrátane exprezidenta Nicolasa Sarkozyho či expremiéra Manuela Vallsa) publikovala manifest, v ktorom žiadajú islamský svet, aby z Koránu odstránil antisemitské verše. Iniciatíva bola reakciou na vraždu 85-ročnej Mireille Knollovej, ktorá prežila holokaust. Turecká rada pre vysokoškolské vzdelávanie odpovedala moratóriom na zriaďovanie ďalších oddelení francúzskych štúdií v Turecku.

Turecká kultúra sa počas rokov vlády Recepa Tayyipa Erdogana uzatvára sama do seba. „Vstup do tureckého kníhkupectva je ako prechádzanie sa po psychiatrickom oddelení,“ vyjadril sa pre The New Yorker britský novinár Gareth Jenkins. Turecko odsudzuje novinárov a spisovateľov do väzenia a vydavateľov zahraničných románov, ako aj svoju najznámejšiu prekladateľku Necmiye Alpay posiela pred súd. Problém však nie je len v Turecku, ale, ako napísal Robert R. Reilly, ide o „uzatváranie sa moslimskej mysle“.

Hossam Abouzahr, zakladateľ Living Arabic Project (Žijúceho arabského projektu), v novej správe pre Atlantickú radu približuje dramatickú kultúrnu zmenu v arabskom svete:

„Arabský svet dnes vydáva iba 15- až 18-tisíc kníh ročne, teda toľko, čo vyprodukuje samotný Penguin Random House (americká nadnárodná vydavateľská spoločnosť, pozn. prekl.). Egypt bol kedysi najväčším producentom kníh s výrobou 7- až 9-tisíc kusov ročne. Hoci jeho výroba predtým rástla, po revolúcii v roku 2011 spadla o 70 percent a v roku 2016 iba ‚vykázala známky oživenia‘. Grécko prekladá do gréčtiny päťkrát toľko kníh ako všetkých 22 arabských štátov dokopy.“

Arabský svet s viac ako 362 miliónmi obyvateľov produkuje približne rovnaký počet kníh ako Rumunsko (s 21,3 miliónmi) či Ukrajina (45,6 miliónmi). Zdieľať

Podľa správy z knižného veľtrhu vo Frankfurte „arabský svet s viac ako 362 miliónmi obyvateľov v roku 2012“ produkuje približne rovnaký „počet kníh ako Rumunsko (s 21,3 miliónmi v roku 2012) či Ukrajina (45,6 miliónmi)“. Iná správa z centra RAND udáva, že „počet verejných knižníc v Egypte tvorí približne desatinu z tých v Nemecku, ktoré má porovnateľný počet obyvateľov“. The Economist poznamenal, že arabský vydavateľský priemysel je „v problémoch“.

Mnohí skvelí moslimskí spisovatelia sú dnes vo svojom domove cudzincami. Salman Rushdie, ktorý čelí iránskej fatwe, „vymizol“. Naguib Mahfouz bol jediným egyptským držiteľom Nobelovej ceny za literatúru a takmer umrel, keď ho v roku 1994 vo veku 82 rokov pobodal islamista. Sýrsky básnik Adonis emigroval do Paríža. Najoslavovanejší alžírski spisovatelia ako Kamel Daoud a Boualem Sansal sú považovaní za vyvrheľov a čelia hrozbám. Prenasledovaný bol aj najväčší turecký spisovateľ Orhan Pamuk.

Oceňovaný libanonský spisovateľ Amin Maalouf žije vo Francúzsku. Viacerí spisovatelia v Bangladéši čelia smrteľným útokom. Irán zažíva vážny „únik mozgov“ na Západ. Obrazy pálenia kníh v moslimskom svete smutne zľudoveli, či už išlo o pálenie historických kníh v Káhirskom inštitúte, alebo zničenie knižnice v Mosule rukami ISIS.

Islamské kultúrne zmeny, ako ich dokazuje nedostatok tvorby kníh a prekladov, môžu mať, žiaľ, vážne dôsledky v radikalizácii nových generácií. Neexistujú žiadne záruky, že zvedavosť, pochybnosti o sebe samom a sloboda prejavu vytvoria slobodnejšiu spoločnosť. No nepovedie k tomu ani uzatváranie myslí a cenzúra, či už k nim dochádza na Blízkom východe, v Európe, alebo inde.

Pôvodný text: The Closing of the Cultural Mind? Uverejnené so súhlasom Gatestone Institute, preložil L. Obšitník.

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!