KULTUREVUE: Bartimejove pašie v Tichu

bar2-text.jpg

O nevyčerpateľnosti inšpirácie z biblických prameňov svedčí aj komorné predstavenie, premiérované pred rokom v bratislavskom staromestskom klube Ticho a spol. – Bartimejove pašije (Monodilema o pravde a strachu). Je príznačné, že aj v tomto prípade ide o návrat autorov k už riešenej inscenačnej úlohe.

Z novozákonného korpusu môžeme vyňať Matúšove, Lukášove, Markove a Jánove pašie. Tak aké Bartimejove? Vo Svätom písme sa s Bartimejovým menom stretneme jediný raz, v 10. kapitole Evanjelia podľa Marka, kde sa hovorí o uzdravení slepca pri Jerichu (10, 46-52). Udalosť sa stala krátko pred Kristovým slávnostným vstupom do Jeruzalema, nedlho pred jeho výstupom na Golgotu.

Predstavenie Bartimejove pašie ukazuje, čo nám môže priniesť čítanie Biblie z perspektívy Bartimeja. Chápeme, že zážitok nového pohľadu na svet vedie uzdraveného slepca k nadšenému nasledovaniu Krista, no len zriedka myslíme na to, čo sa stalo so zástupom uzdravených v Ježišovom sprievode po majstrovej smrti. Na jednej strane je tu životný zlom, ktorý zažil každý z nich v osobnom uzdravujúcom stretnutí s Kristom, jeho silou a slávou. Na druhej strane – šok, keď pozorujú jeho opustenosť a ľudskú krehkosť, keď vidia ako sa rozpŕchli apoštoli. Tí oddaní apoštoli, ktorí chorých niekedy aj odstrkovali, lebo sami chceli byť bližšie svojho majstra, aby im neušlo ani jediné jeho slovo...

"Apoštoli po Kristovom ukrižovaní uvažujú, že by sa mohli vrátiť k rybolovu. Ale kam, k čomu sa vrátia tí, ktorých Kristus uzdravil?"

Apoštoli po Kristovom ukrižovaní uvažujú, že by sa mohli vrátiť k rybolovu. Ale kam, k čomu sa vrátia tí, ktorých Kristus uzdravil? Taký slepec od narodenia nemá v rukách remeslo, žije ustrkovaný a len z milosti ostatných. Svoje prostredie opustil, aby nasledoval Krista, ale nemôže sa tam vrátiť. Jeho uzdravenie by ostatným pripomínalo Ježiša, prebúdzalo ich zlé svedomie, usvedčovalo by ich z nespravodlivosti voči tomu, kto dobre robil, uzdravoval na tele i na duši. Bartimej to predvída, bojí sa vrátiť: „Ak toto urobili s tebou, Kriste, čo potom urobia s nami?“ Chvíľami by sa v strachu o život radšej zriekol darovaného zraku. Zakúša úzkostnú samotu, ale to, čo prežil, sa nedá anulovať. Je na ceste. Musí sa naučiť chrániť si mimoriadnu skúsenosť v pamäti, aby sa k nej mohol vracať, a zároveň žiť svoju vieru bez závislosti na sústavnom zážitku božej prítomnosti. V tomto zmysle je slepcova skúsenosť metaforou výzvy, pred ktorou stojí každý – a tak aj odpoveďou, prečo si tvorcovia zvolili práve túto optiku.     

Herec Ivan Martinka vnikol hlboko do psychológie uzdraveného slepca. Jeho Bartimej sa v kríze, vyvolanej Ježišovou neprítomnosťou, zachytáva reality, akú poznal do uzdravenia: haptických vnemov ohňa a vody, zvukov sveta i vlastného hlasu a spomienok na iné hlasy. Hudba Andreja Kalinku (spolurežiséra a libretistu predstavenia), ktorú autor interpretuje spolu s Michalom Mikulášom, dotvára krásny zvukový svet inscenácie. Pozoruhodná je aj výtvarná stránka predstavenia, jeho maliarske svetlo: všetko sa odohráva v prítmí, len videnie predstavuje ostrý svetelný kužeľ, pri pohľade do ktorého treba prižmúriť oči. Polotma, do ktorej sa dívame v tomto divadle, vytvára správne miesto pre zázrak – ukazuje to, čo je za zrakom. Mystérium  akoby si žiadalo vynárať sa z tmy a ticha.

bar (1).jpg

Aby Bartimej našiel silu ísť ďalej, musí stretnúť niečo ešte krehkejšie – v inscenácii túto úlohu plní bábka dieťaťa. S týmto dieťaťom na pleci Bartimej odchádza cez vodu zo scény – čo evokuje svätého Krištofa, ale aj záber chromého dievčatka na mužových pleciach v Tarkovského filme Stalker.

Dobré je komorné. Bartimej je komorná inscenácia umeleckej kvality a náročnosti, s akou sa zriedka stretneme na veľkých scénach. Pasuje do útulného priestoru klubu Ticho a spol., no môže sa hrať aj po celom Slovensku. Predstavenie je prenosné, lebo je materiálne skromné. Jeho bohatstvo spočíva v myšlienke a jeho krása v evanjeliovej prostote. 

Anna A. Hlaváčová
Autorka je režisérka a scenáristka, zaoberá sa dejinami a teóriou umenia.