Róbert Gula: Mám sen. O Mlynskej doline

Riaditeľom Študentských domovov a jedální Ľudovíta Štúra sa stal v auguste 2003. Rozhodol sa, že z internátov sa stane firma, ktorá má vynikajúci vzťah so svojimi klientmi, zamestnávateľmi i dodávateľmi. Róbert Gula.

Čo to znamená byť šéfom internátov? Aké máte kompetencie?
Študentský domov Ľudovíta Štúra je (ŠD ĽŠ)– ak sa nemýlim - najväčší internát v strednej Európe, čo sa týka poskytovania ubytovania a stravovania pre študentov vysokých škôl. Študentský domov má kapacitu 6200 lôžok a poskytuje ubytovanie štrnástim fakultám Univerzity Komenského. ŠD ĽŠ pôsobí vo svojej podstate ako samostatný, samosprávny celok, aj keď nemáme právnu subjektivitu. Spadáme pod Univerzitu Komenského. My sme taká strategická biznis jednotka, ktorá plní spomínané služby. Sme samostatní v zmysle manažérskom, hospodárskom, finančnom – dostávame dotácie od štátu, resp. z univerzity, ktoré sú účelové, čo sú dotácie na mzdy a dotácie na lôžko. Robíme si samostatný rozpočet, ktorý predkladáme univerzite.

V akej výške sú účelové dotácie?
Dotácie na mzdy sú vo výške 28 miliónov ročne, dotácie na lôžko sú 200 SK na každé poskytnuté lôžko mesačne, čo znamená 6200 krát 200 korún, plus k tomu pridáva štát 100-200 SK podľa veku a opotrebovania budovy. My dostávame tú najvyššiu sumu, lebo patríme medzi najstaršie internáty na Slovensku.

Kebyže internáty nedostanú peniaze od štátu, prejavilo by sa to na cenách ubytovania pre študentov?
Takéto otázky dostávam veľmi často. Odpoveď : určite áno. Po odobratí všetkých dotácií by internát prišiel o 50 miliónov, ktoré musíte niekde nahradiť. Dlhé obdobie sa do týchto internátov neinvestovali žiadne prostriedky. My musíme začať nevyhnutne obnovu a suma, nevyhnutná na tieto práce, je vyššia.

Boli internáty v Mlynskej doline vybudované hospodárne a efektívne?
Najstaršia budova je výškový blok, bol postavený v roku 1967. Mladšie sú átriové domky, tie boli postavené v roku 1977. Najnovší objekt sú manželské internáty, boli dané do užívania koncom 80-tych rokov. Tento veľkorysý projekt bol možno vyhovujúci na parametre predchádzajúceho obdobia, v tomto momente je to veľmi nehospodárny objekt, najmä z hľadiska energetického. Takmer polovicu nášho rozpočtu „zhltnú“ energie a to je hlavne preto, že tie budovy sú postavené tak, ako sú. Druhá nehospodárna časť je bezpečnosť, najmä na átriových domkoch. Sú to všetko poprepájané budovy a v minulom období bolo veľmi ťažké zabezpečiť kontrolu a bolo to aj administratívne náročné.

Táto nehospodárnosť sa za socializmu až tak neprejavovala?
Predpokladám, že v období mojich predchodcov to nebolo až také markantné ako teraz, keď neustále dochádza k deregulácii, čo spôsobuje, že musíte platiť obrovské množstvo finančných prostriedkov – u nás je to 50 miliónov, čo predstavuje polovicu nášho rozpočtu. Energetické náklady považujem za veľký problém a riešime to tak, že minulý rok sme dali uskutočniť energetický audit, ktorý poukáže na naše najslabšie stránky.

Necítite z celého tohto priestoru určité megalomanstvo? Bolo potrebné?
Presne ste to vystihli. Je to projekt veľmi veľkoryso riešený, priam až megalomansky. Keby v súčasnosti malo prísť k niečomu podobnému, asi by sa to nedalo ani schváliť. Podľa môjho názoru by vysoká účelnosť bola v jednej budove, kde by sa to dalo celé centralizovať. Nebolo by to rozložené ako na átriákoch.

Podľa vášho názoru by teda študenti mohli byť ubytovaní v jednej budove, zvládnuteľnej po hospodárskej stránke?
Tak. Výšková budova – „šturák“ – je najmenej hospodársky náročná. Má kapacitu približne 2700 ľudí. Približne takú istú kapacitu majú átriové domky. Na šturáku máte jeden vstup, nedá sa to porovnať s átriákmi, kde máte vchodov štrnásť. Aj výšková budova je síce staršia, ale oproti átriákom je zachovalejšia.

Sú podľa vás internáty v „biednom“ stave, povedzme že nespĺňajú určitý štandard?
Nedá sa to generalizovať na celý objekt. Máme objekty, ktoré podľa môjho názoru spĺňajú nielen štandard, ale i nadštandard. Samozrejme, sú objekty, ktoré by som veru nenazval takýmto označením. Kde sa neinvestujú peniaze, tam to začne chátrať. Predtým tu bola filozofia, nech sa štát postará. Štát nech dá peniaze. Ja nemám túto snahu. Chcem vytvárať zdroje na to, aby sa mohol obnovovať tento majetok. Možnože si teraz kopem vlastný hrob, ale internáty majú veľký potenciál na to, aby boli životaschopné.

Pripusťme, že sociálne zariadenia sú v zlom stave, na izbách je starý nábytok a niekedy internáty pôsobia dosť ošumelým dojmom. Kto za to môže? Štát? Študenti? Predchádzajúci riaditelia? Prečo internáty tak zostarli a sú také zničené?
Kto za to môže? Je to súbor viacerých vecí. V prvom rade je to určite aj vec prístupu študentov. Keď niektorí z nich nemajú vôbec vzťah k veciam, ktoré podľa môjho názoru dostávajú za veľmi nízku cenu a práve preto si to nevážia, tak je to problém. Stretával som sa s tým, že bol demontovaný nábytok, stoličky sa vyhadzovali, smeti sa vyhadzovali... Ťažko mi je posudzovať predchádzajúce obdobie. Dnes sa proste neinvestovanie do komplexu odzrkadlilo na súčasnom stave internátov.

Mohli by ste bližšie opísať náklady na fungovanie internátov?
Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých veľkých skupín – prvou najväčšou skupinou sú energie, druhou najväčšou položkou sú mzdy (tento internát má približne 200 zamestnancov), potom sú to výdavky na bežnú štandardnú údržbu, služby (technické služby, odvoz smetí, za ktorý dávame ročne 2,5 milióna), všetky ďalšie administratívne náklady.

Aký je teda celkový rozpočet?
Rozpočet je približne 100 miliónov.

Vykryjete týchto 100 miliónov zo štátnej podpory a z peňazí, vyzbieraných od ubytovaných študentov?
Áno. Vykrývame to. Minulý rok sme zaznamenali hospodársky rast v zmysle toho, že úspornými opatreniami sa nám podarilo dokonca energie „ustáť“ a znížiť energetické výdavky o milión korún. Efektívnym spôsobom sme zvýšili príjem z ubytovania - napriek tomu, že sa nezvyšovalo bytné, zaznamenali sme nárast, lebo sme radikálne pristúpili k neplatičom. Tohto roku nám zostal pekný balík na rekonštrukcie, do ktorých sa chceme pustiť.

Takže vlaňajší zisk bude použitý na rekonštrukciu.
Ja by som to nenazýval zisk. Áno, z ekonomického hľadiska je to zisk. Tieto peniaze však chceme použiť na rekonštrukciu dvoch blokov na manželských internátoch.

Čo sa vám zatiaľ podarilo zrekonštruovať?
Zrekonštruovali sme polovicu výškového bloku B, kde bol zavedený aj internet. Nebola to naša zásluha, ale štát na to dal kapitálovú dotáciu. Z našich vlastných zdrojov začíname až teraz uskutočňovať všetky možné vylepšenia – napr. taká drobnosť, že sme mali tvrdú vodu, ktorá nám zanášala potrubia. Vynovili sme strechy – zatekalo nielen do izieb, ale i do administratívy na manželských internátoch.

Čo sa bude rekonštruovať na dvoch blokoch „manželákov“?
Pôjde o kompletnú sanáciu, sociálne zariadenia, stupačky, izoláciu. Mal by to byť nanovo sanovaný objekt, ktorý by podľa mňa mal spĺňať vyšší ubytovací štandard aj so zateplením, od ktorého si sľubujeme pokles výdavkov na energie. Predbežne by to malo stáť 15 miliónov korún.

Ktoré ďalšie objekty plánujete zrekonštruovať?
Určite sa bude obnovovať druhá časť výškového bloku B, pretože tento blok chcem mať ucelený. Mojou víziou je do štyroch rokov mať kompletne zrekonštruovaný manželský internát, zbaviť sa definitívne švábov, o ktorých študenti rozprávajú, mať tam nadštandardné ubytovanie s novým nábytkom a so zateplením, a s úplne zrekonštruovanými sociálnymi zariadeniami.

Keby mali byť všetky objekty v Mlynskej doline celkovo zrekonštruované, koľko by to stálo?
600 miliónov.

Za akú dobu sú internáty schopné sa „samy“ zrekonštruovať?
Záleží to od viacerých faktorov – napr. od toho, ako sa nám podarí naštartovať podnikateľskú činnosť. Musím povedať, že my sme špecifickí v tomto – asi to, čo máme my, nemá žiadny internát na Slovensku, pretože keď sa pozriete na to, koľko je tu vnútroareálovej komunikácie, koľko je tu možností realizovania, tak sa naozaj nemôžeme porovnávať s internátom s jedným vstupom a s jednou budovou – jednak ani nákladmi, ani príjmami. Naše možnosti sú naozaj obrovské. V tomto momente sme rozbehli letné ubytovanie, hotelové ubytovanie a ubytovanie neštudentov, čo prináša príjmy a máme veľmi dobre rozbehnutú podnikateľskú činnosť v prenájme nebytových priestorov. Ako som už spomínal, manželské internáty môžeme mať zrekonštruované do štyroch rokov. Potom na nás čakajú átriáky. Sú veľmi špecifické, samotná rekonštrukcia jedného bloku je veľmi náročná. Pred troma rokmi boli rekonštruované dva bloky a každý z nich stál 44 miliónov korún.

Je to veľmi zaujímavé číslo.
Jeden blok má kapacitu 177 ubytovacích lôžok a jeho rekonštrukcia pred troma rokmi naozaj stála 44 miliónov korún. Zrekonštruovali sme štyri bloky átriových domkov z kapitálových dotácií. Len pre porovnanie: na výškovom bloku B sa rekonštruovala jeho časť so 600 ubytovacími miestami a vyšlo to na dvadsať miliónov korún. Na druhej stane treba povedať, že na B-čku sa robili stupačky a sanita, kým na spomínaných štyroch átriákoch sa dával nový nábytok, izolácie, stupačky.



Keď vás 14 fakúlt Univerzity Komenského požiada o určitý počet ubytovacích miest, ste im schopný vyhovieť?
Nie, nie je možné všetkým vyhovieť. Pokiaľ viem, robilo sa aj tak, že niektorí študenti si dávali žiadosť o ubytovanie, aj keď ho nepotrebovali. Systém je v súčasnosti taký, že keď nedostane človek z fakulty ubytovanie, tak po 15.9. všetky voľné miesta prechádzajú na ubytovacie oddelenia a my ich prideľujeme všetkým ľuďom, ktorí ubytovanie nedostali. Moja predstava je asi taká, že 90-95% žiadostí sa dá uspokojiť.

Čo by priniesla navrhovaná reforma vysokého školstva internátom?
Zmena by bola v tom, že by internáty nedostávali žiadnu dotáciu, čo by spôsobili zvýšenie bytného.

Aké sú reakcie na vašu prácu?
Spätnú väzbu dostávam od pána rektora UK, ktorý je môj priamy nadriadený. Myslím si, že môže byť spokojný s trendom, ktorý sa nastolil. Reakcie „zdola“ – určite je tu veľa vecí, ktoré treba zmeniť. Je neúnosné a neprijateľné to povedomie, ktoré tu ešte vládne, že študenti nie sú naši klienti. Som veľmi nahnevaný, keď badám zlý prístup k študentom. Študenti musia vidieť, že značná časť vecí sa mení, že nastupuje trend poriadku, že naša snaha je naozaj s týmto komplexom niečo urobiť. Môj sen je ten, aby toto bola naozaj fungujúca firma so všetkými parametrami, ktoré k tomu patria.

Keď študent má nejaký návrh či pripomienku, na koho sa môže obrátiť?
Moja e-mailová schránka je všeobecne známa a prístupná. Od študentov dostávam nápady priamo na môj mail. Na každý jeden e-mail odpovedám osobne.

Sú nejaké organizácie študentov, ktoré sa nejako špeciálne snažia vplývať na chod internátov a povedzme, že majú väčší hlas oproti študentovi-jednotlivcovi?
Mali sme Študentskú samosprávu, ktorá by sa mala znova kreovať tento rok v septembri. Mala by byť zástupcom všetkých študentov. V súčasnosti komunikujem akurát s jej bývalým predsedom, ktorý prináša rozličné podnety.

Existovala Študentská samospráva v akademickom roku 2004/2005?
Nie. Existovala rok predtým, chceli sme zmeniť jej fungovanie, napr. voľby ako také. Členovia samosprávy boli delegovaní z jednotlivých fakúlt. Naša filozofia je, aby boli voľby, pretože v samospráve nebola zastúpená VŠMU, VŠVU a fakulta manažmentu, pričom ich študenti tu bývajú a majú do toho čo povedať. Bude teda priama voľba, kde si študenti môžu zvoliť svojho zástupcu.

Má mestečko Mlynská dolina všetko, čo by každé správne mestečko malo mať? Niekedy sa zdá, že namiesto služieb pribúdajú zábavné podniky...
Na podniky, ktoré sú pri otočke autobusov, nemám vplyv. Je to už mimo nášho areálu. Moja vízia je dotiahnuť sem všetky služby potrebné pre študentov. Chceli sme tu poštu, to sa neosvedčilo. Mali sme tu pobočku železníc, táto sa osvedčila, bude zase fungovať v septembri a októbri. Cieľ je ten, aby všetko to, čo študent potrebuje, dostal v Mlynskej doline a nemusel chodiť do mesta. V súčasnosti prebieha štúdia o možnom športovom komplexe. Uvidíme, koľko to bude stáť. Šport tu chcem mať. Ak ja neponúknem niečo študentom, nemôžem očakávať od nich, že budú vybíjať svoju energiu niekde inde ako na študentských domovoch. V štádiu rokovania je možnosť prilákať sem hypermarket, ktorý by znížil cenové relácie.

Sú izby ubytovaných dostatočne bezpečné?
Môžem deklarovať, že za posledné obdobie roku 2004 nebola cudzou osobou vykradnutá izba (len v lete 2003 bolo vykradnutých 60 izieb).

Znamená to, že keď minulý rok bola vykradnutá nejaká izba, kradli študenti a nie „cudzí“?
Tak. V tejto chvíli neviem presné číslo, ale viem, že boli prípady „zmiznutia“ laptopu, telefónu. Prípady sa však vyskytli vtedy, keď človek mal otvorené dvere či spal v otvorenej izbe.

Zvýši sa bytné na budúci akademický rok 2005/2006?
Nechcem zvyšovať ceny za ubytovanie, ale budúci rok chceme študentom z vlastných zdrojov ponúknuť chladničky na každú jednu izbu a toto asi spôsobí, že budeme musieť bytné zvýšiť. Suma však nie je vysoká – okolo sto korún mesačne. Krok dať na každú izbu chladničku má aj vedľajší pozitívny efekt: nebudeme tu mať staré chladničky s vysokým odberom energií.

Aké zmeny môžu ubytovaní študenti od nového akademického roka 2005/2006 očakávať na internátoch?
Chceme odstrániť rady pri ubytovávaní. Robí sa nový ubytovací softvér, ktorý by odstránil zbytočnú administratívu. Pripravujeme turnikety, ktoré budú prepojené s našimi ubytovacími softvérmi a môže sa stať, že turniket neplatiča nepustí dnu.

Ako vyzerá bežný pracovný deň riaditeľa ŠD?
Asi tak, ako deň každého normálneho človeka s tým rozdielom, že tu bývam. Do práce nastupujem o pol ôsmej, určite neodchádzam o štvrtej, niekedy som tu do šiestej, do siedmej, viac-menej som stále v Mlynskej doline. Ide mi viac o prístup starostu ako o prístup riaditeľa.
Starosta tiež neopúšťa svoj úrad o štvrtej hodine. My žijeme týmto „mestom“.

Čo je na Mlynskej doline také príťažlivé, že ju máte rád?
Veľmi jednoduchá otázka – pozrite sa vonku, ako je tu krásne, koľko je tu zelene, koľko je tu možností, ktoré musia človeka fascinovať. Osobne si myslím, že tento priestor je neopakovateľný.

Za rozhovor ďakuje
MATÚŠ DEMKO

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo