KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Keď Ježiš nepovedal všetko...

Jedným z prejavov umeleckého ducha sú diela s motívmi abstrakcie. Stretávame sa s nimi najmä vo výtvarnom umení. Pred takýmto obrazom možno dlho stáť a hľadať v ňom súvislosti vyplývajúce z jeho pestrofarebných tvarov, čiar, zo zahmlievania priestoru, či jasu v ňom. 

Tajomstvo autora sa pozorovateľovi komunikuje cez záhadnú a nekonkrétnu formu, až v istej chvíli odíde od neho s mlčaním. Témy sa síce nezmocnil, ale stretol sa s tajomstvom.

Ako pred abstraktnou maľbou

Tajomstvá nás v živote sprevádzajú aj v náboženstve. Jedným z nich je tajomstvo o jednom Bohu, ktorý je v troch osobách. Apoštolom ho priblížil Ježiš v rozlúčkovej reči. Je pravdou, že trojosobný Boh nie je pre každého znesiteľný. Často je to preto, že mnohým sa podobne ako aj mohamedánom zdá, že tu ide o trojbožstvo. Ranné obdobie kresťanstva je svedectvom toho, koľko modalistických cirkevných spoločenstiev z tejto problematiky vzniklo. Ježiš v spomínanej reči vypovie apoštolom jednu záhadnú vetu: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli, ale keď príde Duch, povedie vás k pravde.“ Ježiš, ktorý povedal ľuďom toľko kázni a mnoho hlbokých poučení, zrazu usudzuje, že jeho reč by bola už neznesiteľná. Možno by po nej niektorí z apoštolov stratili bytostnú jednotu s ním. Preto nejde až tak ďaleko a radšej mlčí. Jeho tajomstvo sa má komunikovať za pomoci Ducha tak, aby ostalo naďalej tajomstvom. A my sa s odstupom storočí pri tomto výroku písma cítime ako pred maľbou s abstraktným námetom.

"V istej chvíli je potrebné aj na život nazerať ako na tajomstvo."

Zdieľať

Boh je ale skutočnosť. Ježiš ju dosvedčil mnohými inými činmi. Dosvedčil, že Boh je Duch, že je Otec a má milovaného Syna. Ak si želá, aby v našom živote bolo prítomné tajomstvo o trojosobnom Bohu, želá si, aby sme popri toľkých silných pravdách kresťanstva zostali jednoduchými ľuďmi. Poznanie ľudí dvíha. Sv. Pavol hovorí, že aj nadúva. Tajomstvo zase naopak, robí ľudí jednoduché, duchovné, spokojné a nakoniec aj zaujímavé osoby. Aby svojich poslucháčov doviedol k hlbším prejavom ducha a viery, radšej im povie, že jeho reči by boli neznesiteľné a že zvyšok doplní Duch.

Tri klávesy

Okrem Ježiša Krista nám v dejinách trojičné tajomstvo zavše niekto opätovne pripomenie. Sv. Ignác z Loyoly hovorí, že v mystickom zážitku nazeral na tajomstvo Najsvätejšej Trojice ako na tri klávesy. My si môžeme domyslieť, že klávesy by mohli zaznieť v tónoch jednotlivo, alebo dve, či tri naraz. Vyvstane nám z toho niekoľko hudobných kombinácii. Zostaňme na chvíľku pred tónmi ako pred abstraktným obrazom a vychutnajme niečo z vnútorného tajomstva hudobného aktu. To tajomstvo nie sú klávesy, ale realita, ktorá sa akciou klavies vyvolala. Boh nie je stvorenie, ale používa stvorené názvy a veci aby sa k nám priblížil. Najhlbšie reality komunikuje Duch, ktorý nás vedie k ním cez zážitok tajomstva.

Má toto všetko ešte nejaký praktický dosah na náš kresťanský život? Mohlo by to mať napríklad ten, že nebudeme chcieť vždy všetko vypovedať. Aj naše reči by mohli byť niekedy neznesiteľné. Viete si predstaviť o koľko menej by bolo rozvodov pri takejto kultúre veriacich manželov? V istej chvíli je potrebné aj na život nazerať ako na tajomstvo. Kto by sa vtedy tajomstva chcel zmocniť, neprilepší si. Pocíti skôr ťarchu materiálneho dôsledku. Boh nás cez každú komunikujúcu bytosť volá k tajomnému životu so sebou. Je to chvíľa v opustení všetkého, aby sa o opäť vrátila k nám ako tajomný Boží dar.

Milan Hudaček, SJ
Autor je jezuitským kňazom.
Foto: Flickr.com, wikimedia.org (CC licencia)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo