Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
19. marec 2018

Hawking bol ako uväznený duch túlajúci sa po vesmíre

Jeho meno prežije v kronikách vedy a vďaka jeho knihám sa miliónom rozšírili vesmírne horizonty, spomína na Hawkinga popredný britský fyzik Martin Rees.
Hawking bol ako uväznený duch túlajúci sa po vesmíre

Hanking pri nulovej gravitácii. Foto: NASA

Krátko po tom, čo som sa v roku 1964 zapísal ako študent na Cambridgskej univerzite, som sa stretol so študentom, ktorý tam študoval už dva roky a chodil a rozprával s veľkými ťažkosťami. Bol to Stephen Hawking. Nedávno predtým mu diagnostikovali degeneratívnu chorobu a myslelo sa, že už nebude dlho žiť a zrejme ani neukončí svoj doktorát. No žil až do svojich 76 rokov, zomrel 14. marca 2018.

Bolo to naozaj úžasné. Astronómovia sú zvyknutí na vysoké čísla. Ale len málo čísel je takých veľkých ako stávky, ktoré by som stavil proti tomu, že budem svedkom tohto životného úspechu. Aj prežitie by bolo medicínskym zázrakom, ale on, samozrejme, nie len prežil. Stal sa jedným z najslávnejších vedcov na svete – pre úspech svojich kníh a triumf nad nepriazňou osudu bol uznávaný ako popredný bádateľ v oblasti matematickej fyziky.

Hawking najprv študoval na Oxforde, kde si za svoju brilantnosť vyslúžil prvý titul z fyziky. Následne pokračoval vo výskumnej kariére na Cambridgskej univerzite. Po niekoľkých rokoch od nástupu choroby bol odkázaný na invalidný vozík. Jeho rečový prejav bol taký nezreteľný, že ho vedeli interpretovať len ľudia, ktorí ho poznali. V iných ohľadoch mal šťastie. Oženil sa s rodinnou priateľkou Jane Wildeovou, ktorá jemu a ich trom deťom poskytla podporu domáceho života.

Počiatočná kariéra

Jeho prednášky boli, samozrejme, predpripravené, ale rozhovor zostal zápasom. Každé slovo vyžadovalo niekoľko stlačení páky, takže trvalo aj niekoľko minút, kým sa vytvorila veta. Zdieľať

Šesťdesiate roky 20. storočia boli v astronómii a kozmológii vzrušujúcim obdobím. Bolo to desaťročie, v ktorom sa začali objavovať dôkazy o čiernych dierach a Veľkom tresku. V Cambridge sa Hawking zameral na nové matematické pojmy matematického fyzika Rogera Penroseho, vtedy pôsobiaceho na University College London, ktorý inicioval renesanciu štúdia Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.

Použitím týchto techník Hawking vypočítal, že vesmír musel vzniknúť zo „singularity“ – z bodu, v ktorom žiadne fyzikálne zákony nefungujú. Uvedomil si tiež, že oblasť horizontu udalostí čiernej diery – bodu, z ktorého nič nemôže uniknúť – sa nikdy nezmenší. Pozorovania v nasledujúcich desaťročiach tieto myšlienky potvrdili – najpôsobivejšie v oznámení z roku 2016 o detekcii gravitačných vĺn z kolidujúcich čiernych dier.

Hawkinga vo veľmi mladom veku 32 rokov zvolili do Kráľovskej spoločnosti, hlavnej britskej vedeckej akadémie. Bol taký krehký, že väčšina z nás už neočakávala, že by mohol dosiahnuť ďalšie úspechy. No pre Hawkinga to bol iba začiatok.

Pracoval v tej istej budove ako ja. Často som tlačil jeho invalidný vozík do jeho kancelárie a žiadal ma, aby som otvoril málo zrozumiteľnú knihu o kvantovej teórii – vede o atómoch, ktorá ho až dovtedy neveľmi zaujímala. Celé hodiny trávil nehybne, bez pomoci nemohol ani obrátiť strany. Spomínam si, že som premýšľal nad tým, čo mu chodí po rozume a či mu neubúdajú sily. Ale v priebehu jedného roka prišiel so svojou najlepšou myšlienkou – zhrnutou v rovnici, o ktorej povedal, že ju chce mať na svojom náhrobnom kameni.

Stephen Hawking. Foto: flickr.com/Lwp Kommunikáció/ BBC

Vedecká hviezda

Veľké pokroky v oblasti vedy vo všeobecnosti zahŕňajú objavenie spojenia medzi javmi, ktoré sa dovtedy zdali koncepčne nespojiteľné. Hawkingov „moment heuréka“ odhalil hlboké a nečakané spojenie medzi gravitáciou a kvantovou teóriou: predpovedal, že čierne diery nie sú úplne čierne, ale vyžarujú energiu svojím charakteristickým spôsobom.

Toto žiarenie je významné iba pre čierne diery, ktoré sú omnoho menej masívne ako hviezdy – a nič z toho nebolo objavené. „Hawkingova radiácia“ však mala veľmi hlboké dôsledky pre matematickú fyziku – popravde jedným z hlavných úspechov teoretického rámca pre časticovú fyziku tzv. teórie strún bolo potvrdenie jeho myšlienky.

Teoretik strún Andrew Strominger z Harvardu, s ktorým Hawking nedávno spolupracoval, povedal, že tento článok spôsobil „medzi teoretickými fyzikmi viac bezsenných nocí než akýkoľvek iný článok v histórii“. Kľúčovou otázkou je, či informácie, ktoré sa zdanlivo stratia, keď objekt spadne do čiernej diery, sú v princípe obnoviteľné z radiácie, keď vyprchá. Ak nie sú, porušilo by to princíp všeobecnej fyziky, ktorý sa všeobecne považuje za správny. Hawking si spočiatku myslel, že takéto informácie sú stratené, neskôr názor zmenil.

Okrem iného urobil aj kroky smerom k prepojeniu dvoch veľkých teórií fyziky 20. storočia: kvantovej teórie mikrosveta a Einsteinovej teórie gravitácie a časopriestoru. Zdieľať

Hawking pokračoval v hľadaní nových väzieb medzi veľmi veľkým (vesmír) a veľmi malým (atómy a kvantová teória) a dosiahol hlbšie porozumenie úplného počiatku nášho vesmíru. Riešil otázky ako „bol náš Veľký tresk jediný?“. Mal pozoruhodnú schopnosť riešiť problémy svojím rozumom, ale spolupracoval aj so študentmi a kolegami, ktorí písali vzorce na tabuľu – pozrel na to, povedal, či súhlasí, a prípadne navrhol, čo by malo nasledovať.

Bol osobitne vplyvný svojimi príspevkami ku „kozmickej inflácii“ – teórii, o ktorej si mnohí myslia, že vysvetľuje veľmi rané fázy nášho rozširujúceho sa vesmíru. Hlavnou otázkou je pochopenie prvotných jadier, z ktorých sa nakoniec vyvinuli galaxie. Hawking navrhol (ako to nezávisle od neho urobil aj ruský teoretik Viačeslav Muchanov), že ide o „kvantové výkyvy“ (dočasné zmeny v množstve energie v bode vo vesmíre) – o niečo analogické k tomu, čo je zahrnuté v „Hawkingovej radiácii“ pochádzajúcej z čiernych dier.

Inzercia

Urobil aj kroky smerom k prepojeniu dvoch veľkých teórií fyziky 20. storočia: kvantovej teórie mikrosveta a Einsteinovej teórie gravitácie a časopriestoru.

Hawking na univerzite v Cambridge. Foto: flickr.com/Lwp Kommunikáció

Upadajúci zdravotný stav

V roku 1985 dostal Hawking zápal pľúc. Musel podstúpiť tracheotómiu, ktorá odstránila aj obmedzené schopnosti reči, ktorými dovtedy disponoval. Trvalo viac ako 10 rokov, kým mohol písať alebo používať klávesnicu. Komunikovať mohol iba tak, že nasmeroval svoje oko na jedno z písmen abecedy uloženej na doske pred ním.

No zachránila ho technológia. Stále mohol používať jednu ruku a počítač ovládaný pákou mu umožnil vyslovovať vety. Boli prednesené rečovým syntetizátorom s robotickým americkým akcentom, ktorý sa potom stal jeho obchodnou značkou.

Jeho prednášky boli, samozrejme, predpripravené, ale rozhovor zostal zápasom. Každé slovo vyžadovalo niekoľko stlačení páky, takže trvalo aj niekoľko minút, kým sa vytvorila veta. Naučil sa šetriť slovami. Jeho komentáre boli aforistické alebo nejasné, ale často obsahovali dôvtip. V posledných rokoch už bol príliš slabý, aby mohol tento stroj aj prostredníctvom tvárových svalov a očných pohybov účinne ovládať, a jeho komunikácia – na jeho obrovskú frustráciu – sa ešte viac spomalila.

Nevýhodou kultového statusu bolo, že jeho komentáre priťahovali prehnanú pozornosť aj pri témach, v ktorých nemal špeciálnu kvalifikáciu. Niekedy bol vtiahnutý do mediálnych podujatí, kde jeho „scenár“ napísali prívrženci sporov, pri ktorých on sám nemusel mať vyhranený názor. Zdieľať

V čase vykonania tracheotómie mal pripravený hrubý návrh knihy, ktorá, ako dúfal, vysvetlí jeho myšlienky širokému publiku čitateľov a niečo zarobí pre jeho dve staršie deti, ktoré boli vtedy v školskom veku. Po zotavení zo zápalu pľúc pokračoval v práci pomocou editora. Keď sa objavilo americké vydanie „Stručnej histórie času“, tlačiari urobili niekoľko chýb (obrázky boli hore nohami) a vydavatelia sa pokúsili výtlačky stiahnuť. Na ich prekvapenie už boli všetky kusy vypredané. Bol to prvý náznak toho, že kniha je predurčená na obrovský úspech, ktorý zasiahne milióny ľudí na celom svete.

Zakrátko sa stal niečím ako kultovou postavou, zobrazovali ho populárne televízne relácie od Simpsonovcov po Big Bang Theory. Bolo to asi preto, že ľudskú predstavivosť jednoducho upútal koncept uväzneného ducha túlajúceho sa po vesmíre. Ak by svoju povesť získal povedzme skôr v genetike ako kozmológii, jeho triumf by vo svetovej verejnosti pravdepodobne nezískal rovnakú ozvenu.

Ako zobrazuje celovečerný film Teória všetkého, ktorý rozpráva ľudský príbeh na pozadí tohto zápasu, Hawking mal ďaleko od archetypu naivného či podivínskeho vedca. Jeho osobnosť zostala neuveriteľne nezávislá od jeho frustrácií a handikepov. Disponoval nezlomným zdravým rozumom a bol pripravený vyjadrovať silné politické názory.

Nevýhodou jeho kultového statusu však bolo, že jeho komentáre priťahovali prehnanú pozornosť aj pri témach, v ktorých nemal žiadnu špeciálnu kvalifikáciu – napríklad pri filozofii či pri nebezpečenstve zo strany mimozemšťanov alebo inteligentných strojov. A niekedy bol vtiahnutý do mediálnych podujatí, kde jeho „scenár“ napísali prívrženci sporov, pri ktorých on sám nemusel mať vyhranený názor.

Nakoniec, Hawkingov život formovala tragédia, ktorá na neho doľahla vo veku 22 rokov. On sám sa vyjadril, že všetko, čo sa odvtedy stalo, bolo už iba bonusom. A akým víťazstvom bol jeho život! Jeho meno prežije v kronikách vedy a vďaka jeho knihám sa miliónom rozšírili vesmírne horizonty. Milióny ľudí inšpiroval aj unikátnym príkladom úspechu navzdory znevýhodneniam – prejavom úžasnej vôle a odhodlania.

Pôvodný text: Stephen Hawking: Martin Rees looks back on colleague’s spectacular success against all odds. Uverejnené so súhlasom The Conversation, preložil L. Obšitník.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.