Chanuka – sviatok svetiel

Židovský sviatok Chanuka sa začal podľa židovského kalendára 25. kisleva, ktorý v tomto roku pripadol na sobotu (šabat) 16. decembra. Nie náhodou sa tento osemdňový sviatok potom končí 23. decembra (2. tevet). Na druhý deň kresťania budú sláviť Štedrú večeru, ktorou sa v rodinách začnú vianočné sviatky. Bolo by zaujímavé hľadať spoločné znaky Chanuky a Vianoc (k tomu viď autorov článok v Delete), ale tohtoročné oddelenie oboch slávností nás skôr pobáda k hľadaniu vlastného jedinečného významu každého z nich. (obr.: osemramenná chanukija, svieca, v strede ktorej je šamaš /pomocník/, ktorým sa zapaľujú chanukové sviece)

Posvätenie a svetlá
Chanuka je predovšetkým historickým sviatkom znovuposvätenia Jeruzalemského chrámu po víťazstve Makabejcov proti tyranovi Antiochovi IV. Epifanesovi v roku 164 pred Kr. (o ňom sa dočítame v deuterokánonickej 1. knihe Makabejcov 4,36-58). V tomto význame pozná tento sviatok aj Nový zákon. V Jánovom evanjeliu nájdeme údaj o Ježišovej účasti na sviatku posvätenia chrámu (10,22). Chanuka je však v židovskej tradícii známa aj ako „sviatok svetiel“ (chag ha-urim). Takto ju spomína už židovský historik Jozef Flávius: „Od toho času až do dnešných dní slávime slávnosť a nazývame ju Svetlá“ (Ant 12,325).

Svedectvo Talmudu
V Babylonskom talmude nájdeme k Chanuke nasledovný príbeh: „Keď Gréci vstúpili do chrámu, znesvätili všetok olej vnútri, a keď ich Chašmonajim (Hasmonejovci) porazili a zvíťazili, hľadali a našli jednu nádobku oleja s pečaťou veľkňaza, ktorá však obsahovala olej dostačujúci k sväteniu na jeden deň. Vtedy sa stal zázrak a svetlá horeli osem dní“ (b Šab 21b). Táto legenda o zázračnom rozmnožení oleja veľmi silno ovplyvnila obsah, charakter a povahu osemdňovej chanukovej slávnosti. Na jej základe sa utvoril zvyk zapaľovania osemramenného svietnika (chanukije) počas slávnosti.

Ako sa deje víťazstvo svetla nad temnotou? (O spôsobe zapaľovania svetiel)
Vyššie citovaný traktát Talmudu nás informuje aj o zaujímavom spore medzi významnými rabínskymi školami o spôsobe zapaľovania chanukovej menory. Spor sa na prvý pohľad zdá malicherný: „Je lepšie začínať s ôsmymi sviečkami a ďalšie dni uberať až k jednej v posledný deň alebo treba začať s jednou a pridávať až po osem svetiel v posledný deň?“ Prvý názor zastávala Šamajova škola. Tento vychádzal z predpokladu, že prvý deň je najdôležitejší. Tomu zodpovedá skúsenosť detí: „Akým spôsobom sa v škole v prvé dni uvediete, tak vás to bude sprevádzať celú dobu“. Druhý názor zastávala Hilelova škola. Deti mu rozumejú podľa pravidla: „Koniec dobrý, všetko dobré“. Chanukija vždy vyjadruje víťazstvo svetla nad temnotou. Otázkou je, ktorá stratégia je účinnejšia: Spáliť a zničiť zlo alebo urobiť väčšie svetlo pri ktorom tma zmizne?
Zaujímavé sú teologické argumenty oboch učencov. Šamajove odôvodnenie pre uberanie sviec sa vzťahuje na parim (od hebr. par – býk), teda na prax obetovania býčkov v chráme na sviatok Sukot (Týždne). Počas osemdňového sviatku Sukot boli býčky v chráme obetované v postupnom poradí, a to z trinástich na konečných sedem. Spolu to predstavuje 70 býkov, čo korešponduje so 70 národmi sveta. Táto prax parim má potom dva dôsledky. Prvým je, že Židia sa majú zaujímať o materiálny a duchovný prospech celého sveta. Talmud hovorí, že 70 národov sveta je v neustálom stave úpadku. „Keď my obetujeme obetu (po zničení chrámu je ňou modlitba), získame silu, ktorá prinesie požehnanie z neba na celý svet,“ tvrdili učenci. Druhým aspektom obety parim je naplnenie zvláštnej sily do vnútra židovského ľudu, ktorý si vyvolil sám Boh, aby bol svetlom medzi národmi. Ona má Izrael podnecovať a povzbudzovať k odporu proti pohanským skazenostiam. Zostupný poriadok chanukije potom symbolizuje zmenšenie úpadku sveta a umenšenie vplyvu národov na Izrael, teda deštrukciu zla vo svete. Bohužiaľ sedemdesiat národov sveta nepochopilo význam obety. Židovský národ pretrpel od ostatných národov počas svojej histórie množstvo útokov, pogrom a chrám bol zničený.
Hilelova škola hovorí, že od času, keď sa svätosť vrátila do chrámu rastie posvätenie (keduša). Vo veciach svätosti sa stúpa, nie klesá. Tento vzostup keduše vyjadrujeme vzostupným zapaľovaním sviec chanukije. Podľa Hilelovej školy boj proti zlu vo svete nespočíva v konfrontácii (so zlom), ale v zvyšovaní posvätenia životom podľa Tóry. „To môže na nás vidieť celý svet a napodobňovať nás. Úspešnejším spôsobom ako odstrániť temnotu, je zväčšovaním svetla Tóry, nie „pálením zla“, ale skôr zvyšovaním nášho svetla medzi národmi. Poznaním a porozumením Tóry, sa stávame svetlom medzi národmi a odstraňujeme temnotu zla medzi nimi.“
Hoci sa v praxi nakoniec ujal Hilelov postup, argumenty oboch učencov sú oprávnené. Obe školy sa dohodli na dôvodoch zapálenia chanukije, ktorým je rozdúchanie svetla v nás samotných ako triumfe víťazstva nad temnotou. Dohodli sa aj na tom, že svetlo sviece zažaté každú noc znamená, že každý deň je jedinečným zázrakom. Izrael je Bohom vyvoleným národom, ktorého povolanie je prinášať Božie svetlo medzi ostatné národy sveta. Preto je zvykom zažatú chanukovú sviecu umiestniť blízko verejného priestranstva, aby bola vidieť – zvonka pri vchode alebo do okna.

Chanuka, počiatok sveta, prvý človek a exodus (Prečo sa Chanuka slávi 25. dňa mesiaca?)
Zaujímavosťou je skutočnosť, že dvadsiate piate slovo Biblie je or, čiže svetlo. Už tu je náznak sviatku Chanuka, ktorý sa začína 25. dňa mesiaca kislev. Chasidský rebe Bnei Jisacher v 19. storočí učil, že na Chanuku sme dostali z or ha-ganuz (prvopočiatočného svetla), ktoré bolo utajované až do stvorenia. Toto svetlo nie sme oprávnení používať na svetské veci. Preto sa svetlo chanukije nemôže používať na čítanie, počítanie peňazí, ani žiadnu inú činnosť. Môžeme zažínať len iné sväté svetlá – duše druhých ľudí.
V Babylonskom talmude nájdeme nasledovný legendárny príbeh o prvom človekovi:
Potom, keď bol Adam vyhnaný zo záhrady Eden, bol vystavený okolitému svetu a nestálosti prírody. Všimol si že sú dni zo dňa na deň kratšie a kratšie, svetlo slnka sa zmenšovalo. Adamova obmedzená schopnosť porozumieť ho viedla k viere, že to je trest za jeho hriech. Tak Adam vyhlásil: „Je to moja vina! Možno je to preto, lebo ja som skazil tento svet, že temnota zostupuje na svet a Boh navracia do sveta chaos“. V strachu a zúfalstve sa začal modliť a držať osemdňový pôst. Ale keď sa ukončila zimná rovnodennosť, a on uvidel, že dni sa začínajú postupne predlžovať, povedal „Toto je chod sveta“. Adam potom zachoval osemdňové obdobie hodovania a slávností, v ktorých priniesol svoje vlastné svetlo do sveta (Avoda zara 8a). Rabíni preto tvrdia, že Adam bol prvým človekom, ktorý slávil sviatok Chanuky a pritom priniesol svetlo stvorenia do nášho sveta.
Jestvuje dajaký náznak spojitosti Chanuky s najdôležitejšou udalosťou v histórii Izraela – východom z egyptského otroctva? Učenci spočítali, že počas štyridsaťročného putovania na púšti urobili Izraeliti 39 zastávok (hebr. chanajot). A pri dvadsiatej piatej zastávke sa píše: „a utáborili sa v Chašmone“ (Nm 33,29), čo je koreň mena kňazského rodu Chašmonajim (Hasmodejovcov). Keď bol v roku 167 pred. Kr. v mestečku Módeín nútený kňaz Matatiáš z rodu Chašmanajim so svojimi piatimi synmi obetovať pohanskému bohu, on a jeho synovia to odmietli. Tam začalo povstanie, na čele ktorého stál jeden z Matatiášových synov – Jehuda zvaný Makabi ( „kladivo“ , kvôli jeho veľkej sile). A práve Chašmonajim nariadili posvätenie oltára 25. dňa v mesiaci víťazstva kislev.

Zázrak z iného sveta (Prečo trvá Chanuka osem dní?)
Židovskí učenci si položili otázku: „Prečo slávime zázrak s olejom osem dní? Vlastne by sme mali sláviť len sedem dní, lebo zázrak trval len sedem dní, keďže nájdený olej stačil na jeden deň?“ Tak ako to býva v židovstve zvykom, odpovede majú rozličný charakter. Najznámejšie vysvetlenie znie nasledovne: „Prvý deň rozdelili Makabejci olej na osem dielov, takže už nebolo dosť oleja ani na jeden deň. Zázrak sa teda stal už prvý deň.“
Maimonides (1135–1204) rozlišuje dva hebrejské pojmy: nes – „znamenie“ a pele – „zázrak“ . Znamenie je jednorázové a odporuje prírodným zákonom, ale zázrak je záležitosť každodenná, pretože ľudský život a riadenie prírody sú každodennými zázrakmi. Môžeme udalosť preskúmať, ale jej pôvod nepochopíme. To sú skutočnosti, ktoré považujeme za samozrejmosť – zázrak stvorenia a prírody. Preto počas Chanuky ďakujeme za ojedinelé znamenia i za zázraky, ktoré sú s nami každý deň.
Maharal, pražský rabi Löw (1525–1609), píše v svojej známej knihe Ner Micva („Svetlo príkazu“), že číslo osem v sebe skrýva tajomstvo: „Do vnútornej svätyne jeruzalemského chrámu mohol vstúpiť len ten, kto bol obrezaný. Obriezka sa koná v ôsmy deň chlapcovho života, na znamenie, že človek má schopnosť prekonávať obmedzenia a nástrahy fyzického sveta, symbolizovaného sedmičkou – sedem dní stvorenia, sedem dní týždňa a sedem ramien menory. Menoru oddeľoval záves od najsvätejšej svätyne, od miesta, kde boli v arche zmluvy uložené dosky Dekalógu a zvitok Tóry, ktoré svojim významom presahujú naše chápanie, pretože sú „Božou Múdrosťou“. Aj preto bola na fľaštičke oleja pečať veľkňaza, ktorý svoju chrámovú službu slúžil v osemdielnych šatách. Vďaka „osmičke“, vďaka schopnosti prekonávať nástrahy sveta, boli Gréci – nositelia ľudskej múdrosti, – porazení. Neverili, že sú veci, ktoré svojim významom presahujú človeka a jeho chápanie. Preto slávime Chanuku osem dní.“
Iné vysvetlenie vychádza z podstaty znovunastolenia židovských hodnôt po násilnej helenizácii (uvádza ho brnenský rabi Koller v Rabínském listu č.14/5767, s.2.). Boli tri hlavné témy, ktoré sa snažili Gréci prísnymi reštrikciami zakázať: šabat, obriezku a svätenie nového mesiaca. Každý z nich zasahuje jeden z hlavných pilierov gréckej kultúry. Šabat ukazuje na Stvoriteľa, t.j. na silu, ktorá svet utvorila pre určitý účel, ktorá sa o svet stará a dozerá naň. Obriezka (mila) ukazuje, že aj telo človeka je zasvätené Božej zmluve, teda nejestvuje dualizmus nečistého materiálneho a povzneseného duchovného. Aj telo je nástrojom a prostriedkom bohoslužby. Hoci Gréci chceli, aby Židia boli rovnakí ako oni a prestali lipnúť na prekonaných predstavách o zvláštnom poslaní, chceli odstrániť obriezku, vonkajší znak ich osobitého vzťahu k Bohu. Po víťazstve židovských vojsk bola táto znovu vykonávaná. Obriezka sa robí v ôsmy deň po narodení dieťaťa. Preto aj sviatok Chanuka bol stanovený ako osemdňový. Tretím zákazom bolo svätenie nového mesiaca, čo je opäť povznesenie človeka nad prírodné zákony. To, čo bude určujúce pre nový mesiac (roš chodeš), nebude príroda so svojimi astronomickými zákonmi, ale človek, ktorý rozhodne, kedy príroda (nový mesiac) bude zasvätený. Príroda je len nástrojom v rukách človeka, ktorý jej dáva transcendentný rozmer. Príroda je symbolizovaná číslom sedem. Sviatok Chanuka sa slávi osem dní, čím demonštruje, že židovské ponímanie Boha je „nad prírodou“, pretože pôsobí vo svete a skrze prírodu.

Neskoro zažaté svetlá (Chanuka ako rodinná slávnosť)
Primárnym a najdôležitejším miestom slávenia Chanuky je v súčasnosti rodina. Dokonca ani zapálenie chanukije v synagóge nezbavuje povinnosti zapáliť svetlo doma. Pri svetle chanukovej menory sa zhromaždí celá rodina. Zapáliť sviecu môže žena za celú rodinu, ale svoju sviecu si môžu zapáliť aj deti, aby mali aktívnu účasť na slávnosti a skúsenosťou sa učili vstupovať do histórie svojho národa. O jednote, ktorú pomáhajú vytvárať v rodine chanukové svetlá hovorí jeden chasidský príbeh:
Keď bol Chafec Chajim (reb Izrael Mejr Kagan) ešte mladý muž, slávil sviatok Chanuka u svojho reba Nachuma z Horodny. Noc už nastala a rev Nachum ešte nerozsvietil svoje chanukové svetlá. Bolo už dosť neskoro a rabi Nachum stále svetlá nerozsvietil. Až veľmi neskoro v noci, prišla domov jeho žena. Až vtedy reb Nachum zapálil chanukové svetlá. Neskôr sa Chafec Chajim pýtal, prečo tak dlho odkladal zapálenie sviec, lebo podľa halachy to mal urobiť i keď jeho žena nebola prítomná. Rab Nachum odpovedal: „Moja žena veľmi ťažko pracuje, aby nás uživila, a tak mi umožnila, aby som sa venoval štúdiu Tóry. Veľmi rada sa pozerá, ako svietia chanukové svetlá. Jednak z úcty k nej, i kvôli nášmu manželskému súladu som sa rozhodol so zapálením chanukových svetiel na ňu počkať.

Na záver uvediem ešte modlitbu, ktorá sa prednáša pri zažatí prvého svetla:

Tieto svetlá zapaľujeme za divy a zázraky, za pomoc i zásahy, ktoré si konal pre našich otcov v dňoch tej doby, skrze svojich posvätených kňazov (makabejských). Vo všetkých ôsmych dňoch Chanuky tieto svetlá sú posvätné a nie je nám dovolené používať ich, len sa na ne pozerať, aby sme ďakovali a spievali chválu tvojmu veľkému menu, za tvoje divy, zázraky a za tvoju pomoc.

ThLic. Andrej Mátel

foto: internet

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo