KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: Oslovia v Pánovej službe

Hlúpy som bol a nechápavý a pred tebou som bol ako dobytča. Ale ja som stále pri tebe a ty mi držíš pravicu. Vedieš ma podľa svojho zámeru a nakoniec ma prijmeš do slávy.“

Slovami 73. žalmu, teda pripodobnením seba samého k mladému ťažnému zvieraťu, opisuje Jozef Ratzinger svoju biskupskú službu v memoároch začínajúcich skorým detstvom a končiacich rokom 1977 (Z môjho života, Dobrá kniha 2005). Toto pokorné vyznanie neskoršieho pápeža Benedikta XVI. nám ponúka neočakávaný kľúč k rozjímaniu nad Kvetnou nedeľou.

Ježišov osol

Ježiš má vo vedomí blízkosti svojej smrti vstúpiť do Jeruzalema a túto udalosť túži absolvovať na osliatku. „Pán ho potrebuje,“ zaznie dvakrát v Lukášovom evanjeliu na adresu tohto zvieraťa (Lk 19,31.34). Z osla vyzdobeného plášťami apoštolov sa stane „papamobil“, na ktorom Ježiš vchádza do mesta svojho umučenia za oslavných výkrikov davu. „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (v. 28a) Katolícka liturgia prevzala toto zvolanie do hymnu Svätý, svätý, svätý, ktorý vovádza do centrálnej časti celej svätej omše – k slovám premenenia vyrieknutým kňazom nad chlebom a vínom. „Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ (v. 28b) zase evokuje spev anjelov pri Ježišovom narodení (2,14). Pri slávnostných bohoslužbách rovnakými slovami začíname hymnus Gloria, vynechávaný počas Pôstneho obdobia, aby s väčšou intenzitou zaznel prvýkrát na Vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania. A malý neskúsený oslík, „na ktorom nikdy nijaký človek nesedel“ (v. 30), sa stáva iba nenápadným hercom vo vedľajšej úlohe, bez ktorého sa Ježiš predsa len nechcel zaobísť.

"Stal som sa tvojím ťažným oslom, a vďaka tomu, práve vďaka tomu som pri tebe.“ 
Jozef Ratzinger

Zdieľať

Ježišov biskup

Jozef Ratzinger si vo svojej autobiografii pomáha výkladom sv. Augustína, ktorý bol takisto biskupom a práve obrazom osla niekoľkokrát písal o tomto poslaní. „Podobne, ako je ťažné zviera roľníkovi najbližšie a pracuje pre neho, tak je Augustín práve v tejto pokornej službe celkom blízko pri Bohu, celkom v jeho rukách, celkom jeho nástrojom – ani by nemohol byť bližšie ku svojmu Pánovi, ani by preň nemohol byť dôležitejším.“ Neskorší pápež Benedikt XVI. si ešte ako biskup do svojho erbu vybral aj medveďa, ktorého spomína legenda o sv. Korbiniánovi, zakladateľovi Freisinskej diecézy, na ktorej stolec zasadol. „Naložený medveď, ktorý svätému Korbiniánovi nahradil koňa alebo skôr osla, sa stal jeho oslom – proti svojej vôli. Nebol tak a nie je obrazom toho, čo mám robiť a čím som?... ja som medzitým zaniesol svoj batoh až do Ríma a už dlhší čas s ním putujem po uliciach Večného mesta. Neviem, kedy budem prepustený, ale viem, že aj o mne platí: Stal som sa tvojím ťažným oslom, a vďaka tomu, práve vďaka tomu som pri tebe.“ Dnes už vieme, že ani jeho dobrovoľný odchod z Pápežského stolca v žiadnom prípade neznamená ono prepustenie či rezignáciu. „Neopustím kríž, ale novým spôsobom ostanem pri Ukrižovanom Pánovi. Nebudem viac nositeľom úradnej moci pri spravovaní Cirkvi, ale ostanem v službe modlitby, takpovediac, v Petrovom ovčinci“ (posledná Generálna audiencia). Biskup v službe Cirkvi ako osol či medveď a vždy ako ovečka.

Ježišove deti

Prirovnávanie sa k zvieratám môže najprv vyznievať ako detinské. Nech! Biblický jazyk ho dovoľuje a velikáni cirkevných dejín od Otcov z čias sv. Augustína po súčasných pastierov ho bez zahanbenia používajú. Nie je to detinské, skôr detské, a teda evanjeliové. Spomeňme si na Ježišov smutný povzdych nad Jeruzalemom: „koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste“ (Lk 13,34) alebo na jeho namrzenú reakciu na učeníko: „nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo... Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň“ (Mk 10,14).

Preto sa môže každý veriaci v rozjímaní a v živote pokúsiť „vmestiť“ do oslej kože. Áno, aj mňa Pán potrebuje, a keď potreboval jedného obyčajného osla, o koľko viac sa nezaobíde bezo mňa. Áno, aj po mne túži ako po tom, na kom nikto iný nesedáva, teda kto neslúži nikomu a ničomu inému. Áno, aj ja mám byť pripravený na jeho pozvanie. Áno, aj moja úloha je vždy vedľajšia, tá hlavná patrí jemu (nie je nám Benedikt XVI. neuveriteľným vzorom toho, ktorý sa nikdy nenechal opantať slávou a mocou?) Áno, aj mojou úlohou nie je prázdne užívanie si života alebo sladké nič nerobenie, ale namáhavá práca pre Neho. A práve táto namáhavá práca v jeho službách je istou zárukou jeho blízkosti.

Peter Fogaš
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

Foto: wikimedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo