Pred ďalšou macedónskou bitkou

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pred ďalšou macedónskou bitkou

Desaťtisíce Grékov protestuje v prístavnom meste Solún za to, aby susedné Macedónsko zmenilo svoj názov, pretože rovnako sa nazýva aj najväčšia grécka provincia, ktorej je Solún hlavným mestom, v nedeľu 21. januára 2018. FOTO TASR/AP

Prvý raz za vyše štvrťstoročie je na dosah vyriešenie sporu okolo názvu štátu Mace­dónsko.

V nedeľu demonštrovali státisíce Grékov v Aténach proti akýmkoľvek kom­pro­misným návrhom, ktoré čo i len obsahujú pojem „Makedonija“, a macedónska vnú­torná politika smeruje k ďalšej zrážke.

Teraz, keď v Macedónsku možno očakávať ďalšie výtržnosti, ma zaujíma spätný po­hľad na ostatnú bitku: 27. apríla 2017 macedónska výmena vlády vyvrcholila násilím. Stúpenci a podľa obžalovacieho spisu aj politici pravicovo-nacionálnej vládnucej strany VMRO-DPMNE vtrhli v ten deň do parlamentu a zmlátili sociálno­demo­kra­tických a albánskych poslancov, ktorí práve formovali novú vládnu väčšinu.

Najviac zranili podľa vlastných výpovedí šéfa malej vzmáhajúcej sa strany Albáncov. Ziadin Sela vyhlásil po svojom uzdravení: „Keby som dnes nebol nažive, v Macedónsku by bola vojna.“ Musím spoznať tohto muža.

Albánci veria v NO BORDERS

A tak sa teda opäť prechádzam po Skopje. Monumentálne korzo politickej strany VMRO v centre so stovkami sôch zostalo nedokončené. K nim pribudli tabule s peknými výrokmi rodenej Skopjanky Matky Terezy, ktoré visia na novoklasicisticky prerobených vládnych budovách a na víťaznom oblúku.

V albánskej kultúrnej kaviarni „Libraria“ ma púta jedna knižočka. V nej sú bez komentára vytlačené ústavy troch albánskych štátov – Albánska, Kosova a – s 25-percentným podielom Albáncov – Macedónska. Vyčítam z nej, že separatistický útvar Kosovo je „nedeliteľný“, zatiaľ čo ústava Macedónska povoľuje zmenu hraníc za vágne formulovaných podmienok.

Potom sedím v parlamente a čakám v jeho kancelárii na Selu. Jeden televízor, jeho vitrína je prázdna, jeho písací stôl je takmer prázdny. Malá maľba, impresia zo zasneženého lesa. Poslanec vstúpi, je to vysoký fešák. Oblek v námorníckej modrej, biela košeľa z nepriehľadnej látky. Hovorí hlbokým hlasom, pomaly a presvedčivo.

Jeho stanovisko k macedónskym dejinám sa nesmie citovať, albánske dejiny vidí albán­sky: Keby Albánsko v Londýnskej mierovej zmluve z roku 1913 nebolo také malé, „na Balkáne by bola dokonalá mierová rovnováha – štáty, ktoré majú po 6-8 miliónov Albáncov, Srbov, Bulharov, Grékov.“ Dnes, povie Zela, „my Albánci veríme v EÚ viac než ktorýkoľvek iný národ. Veríme v NO BORDERS.“ – „Myslíte žiadne hranice alebo žiadne hraničné kontroly?“ Smeje sa: „Žiadne hraničné kontroly.“

Z vlády, ktorá na začiatku k zdeseniu macedónskych patriotov zahŕňala všetky strany Albáncov, Sela medzičasom vystúpil. „Z prinútenia“, hovorí, „nerešpektovali koaličnú zmluvu“.

Niekdajší lekár pre internú medicínu nevidí ani za novej vlády pokroky smerom k nezávislosti justície a tajnej služby k požadovanej decentralizácii. Tvrdí, že lokálne voľby „boli horšie než za režimu VMRO“.

Selovým rivalom je albánsky politik Ali Achmeti, ktorý sa v rokoch 2001 – 2002 premenil z veliteľa UKC malej občianskej vojny na večného koaličného partnera veľkých macedónskych strán. Sela síce hlasuje za albánske žiadosti, napríklad za nový jazykový zákon, ktorý povyšuje albánčinu v celej krajine na druhý úradný jazyk, no inak sa vidí ako prenasledovaný opozičník.

Albánsky strážnik, ktorý Selu v bez­ve­domí 27. apríla vyniesol z pléna, je „žiaľ, vo väzení, pretože mi zachránil život. Cez neho chcú ublížiť mne.“

Chceli ma zabiť

Keď som si ich už prečítal, musím ho osloviť kvôli veľmi nezvyčajnej mace­dóns­kej ústave. Albánska menšina totiž požíva rozsiahle práva veta. Ústava predpisuje pre mnohé zákony dvojitú väčšinu, a síce väčšinu poslancov plus väčšinu poslancov, ktorí patria do národnostných menšín.

Dokonca aj menovanie ústavných sudcov si vyža­duje dvojitú väčšinu. Sela však zamietavo mávne rukou. Argumentuje, že pri štátnom rozpočte nie je potrebná dvojitá väčšina. A dvojitá väčšina vedie k tomu, že väčšina a menšina sa vzájomne blokujú: „To len udržiava status quo.“ Ako príklad uvedie, že v jeho väčšinovo albánskom domovskom meste Struga vraj niet ulíc pomenovaných podľa Albáncov. Zamedzuje to macedónska menšina v mestskej rade.

Nuž teda k 27. aprílu 2017. Sebavedomý Sela opisuje udalosti takto: „VMRO viedla v tej dobe kampaň proti mne, mierili hlavne na mňa.“ Páchateľov nespoznal, „dve hodiny som bol v bezvedomí.“ Nazdáva sa, že skupina bitkárov mala „plán“, podľa ktorého mal byť jeden mŕtvy, aby sa prezidentovi blízkemu VMRO umožnilo vyhlásiť výnimočný stav. „Oni ma chceli zabiť. A oni si mysleli, že som mŕtvy.“ Aby pomstili domnelo mŕtveho Selu, „mnohí z albánskej štvrte pritiahli cez kamenný most k parlamentu s kalašnikovmi.“ Opýtam sa: „Majú doma kalašnikovy?“ Nevinne pokrčí plecami: „Tak mi to rozprávali.“ Žasnem.

Takto sa bez stresu rozprávame pri macchiate v parlamente rozvráteného mladého štátu, ktorý čoskoro azda za nových výtržností dostane nové meno. Ziadin Sela povie aj veľa pekných vecí, napríklad, že vystupuje za „skutočne konsenzuálny štát“.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo