V prípade skládky v bratislavskej Vrakuni došlo k trestnému činu, tvrdí poslanec

V prípade skládky bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa bol spáchaný trestný čin. Tvrdí to miestny poslanec Vrakune Milan Šindler, ktorý preto podal začiatkom januára oznámenie na Generálnu prokuratúru SR. Štát podľa neho totiž 12 rokov nezabránil havarijnému zhoršeniu kvality podzemných vôd touto skládkou, čím vystavil obyvateľov nebezpečenstvu ťažkej ujmy na zdraví či smrti.

Na skládke vo Vrakuni je zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Poslanec poukazuje pritom na obdobie od mája 2002, kedy sa vo Vrakuni zakázala používať podzemná voda zo studní na pitie či polievanie zeleniny a ovocia, až do roku 2014. Ministerstvo životného prostredia (MŽP), Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) a odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu (OÚ) Bratislava v tom čase podľa neho nezabránili zväčšeniu rozsahu poškodenia podzemných vôd v bratislavských mestských častiach Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov znečisťujúcimi látkami vytekajúcimi zo skládky.

"Tým z nedbanlivosti konali v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd alebo ovzdušia a spôsobili havarijné zhoršenie kvality podzemných vôd tak, že vydali obyvateľov týchto mestských častí do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti," píše sa v oznámení, ktoré má TASR k dispozícii. Obyvatelia sú podľa Šindlera vystavení závažným rizikám z pôsobenia viacerých kontaminantov hlavne však arzénu, BTEX, chlórbenzénu, ako aj pesticídov či herbicídov.

Poslanec tvrdí, že najmenej v období od mája 2002 do 2014 bol tak spáchaný trestný čin porušovania ochrany vôd i ovzdušia a taktiež trestný čin všeobecného ohrozenia. Generálna prokuratúra TASR informovala, že toto oznámenie obratom postúpi na preverenie vecne i miestne príslušnej okresnej prokuratúre a orgánom policajného zboru a vo veci nariadi správovú povinnosť až do jej meritórneho ukončenia.

MŽP uviedlo, že nemôže komentovať podnety na generálnu prokuratúru a ani to, aké možnosti mali v minulosti predstavitelia samosprávy alebo štátu. "Pre envirorezort je v tejto chvíli najdôležitejšie, aby sa čo najskôr začali práce na riešení záťaže. Preto ministerstvo vykonalo prieskum lokality, zabezpečilo sanačný projekt, odbornú oponentúru projektu, plán prác, odštartovalo verejné obstarávanie a vykonalo ďalšie množstvo potrebných úkonov," povedal pre TASR hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák. So sanáciou skládky vo Vrakuni sa má začať tento rok, štát tu chce vybudovať podzemnú tesniacu stenu. SIŽP tvrdí, že nemá oficiálnu informáciu o Šindlerovom oznámení a aj keby ho mala, neprináleží jej to komentovať.

Odbor starostlivosti o životné prostredie OÚ v Bratislave deklaruje, že v danej veci konal v rozsahu svojich kompetencií zverených mu zákonom a podľa jeho názoru zamestnanci neporušili v danej veci žiadne ustanovenia všeobecno-záväzných právnych predpisov SR. Poukazuje pritom na fakt, že až v roku 2015 sa začalo konanie vo veci určenia, kto nesie za skládku vo Vrakuni zodpovednosť a v roku 2016 to na seba prevzalo MŽP.