Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, čo čítajú mladí? Pred tromi rokmi robil istý slovenský denník prieskum, z ktorého vyplynulo, že medzi najčítanejšie časopisy tínedžerov patrí Bravo, Bravo Girl, Top dívky…

Mohlo by sa zdať, že paleta časopisov pre mladých obsahuje len jednu farbu s rôznymi odtieňmi. Akoby ani nebola vôľa dať mladým niečo viac ako sex, šoubiznis, imidž. Aj to sa na nich hádže bezhlavo a nezodpovedne. Jednoducho, každý chce trhnúť na tom, čo sa predáva ľahšie, a to ešte skôr, ako mladí dostanú rozum. Na druhej miske váh je len pramálo časopisov a svoje miesto tam má aj jediný celoslovenský časopis, ktorého obsah je v súlade s (kresťanskou) morálkou.
Časopis AHA! vznikol pred tromi rokmi ako voľné pokračovanie dvoch kresťanských časopisov (Svetlo a Čajka), ktoré sa venovali mládeži. A tak ako jeho predchodcov, aj AHA! zastrešili Saleziáni dona Bosca vo vydavateľstve Don Bosco. V tomto smere ide o jediný projekt pre veriacu mládež, ktorá sa vo svojom veku rozhoduje, akou cestou sa bude uberať jej kresťanský život.

Čísla nepustia
V ročníku 2006/2007 zvýšilo AHA! počet strán o polovicu (z 32 na 48 strán), pričom si zachovalo cenu 34,– Sk, ktorá nadmieru konkuruje cenám ostatných tínedžerských časopisov. Zároveň sa začalo do novinových stánkov na celom Slovensku distribuovať 3 000 kusov, aby bol časopis dostupný v každom regióne.
Týmto sa však marketingové snaženie nekončí. Redakcia AHA! už rok oslovuje jednotlivé základné a stredné školy (nielen cirkevné), ako aj farské úrady prostredníctvom propagačných materiálov. Tieto kanály sú považované v redakcii za prirodzené, ale niekoľko desiatok tisíc kusov letákov s objednávkami zrejme ocenili v príslušných zberniach… Česť výnimkám!
Pri vzniku, v septembri 2004, prejavilo o AHA! záujem 3 000 ľudí – väčšinou šlo o čitateľov Svetla a Čajky. Odvtedy toto číslo stúpa, pričom v júni 2006 bolo predplatených 4 500 kusov a z 500 kusov, ktoré sa dostali aj do siete novinových stánkov, sa predávalo v priemere 100 kusov. V septembri 2006 bez akejkoľvek vonkajšej reklamy (!) si zo spomínaných 3 000 kusov v novinových stánkoch našlo cestu k čitateľovi viac ako 430 výtlačkov.
Napriek enormnému úsiliu nemožno ani zďaleka považovať časopis za ziskový. Životné minimum je až nad cifrou 6 000 predaných kusov mesačne…

Trochu náturistickej štatistiky
Pri pohľade na predajnosť časopisov pre mladých (IN len pre baby – 26 000, Kamarát – 54 000 kusov mesačne – Zdroj: ABC SR; Bravo – 50 000, Bravo Girl – 40 000, Top Dívky – 25 000 kusov mesačne – odhad podľa ABC ČR) sa úsilie AHA! môže na prvý pohľad zdať ako boj s veternými mlynmi.
Z výsledkov ostatného sčítania obyvateľstva sa dá vyčítať, že počet tínedžerov sa pohybuje bezpečne nad číslom 500 000. Pri tom istom sčítaní sa len ku katolíckej viere hlásilo 73 % občanov. Ľahkými matematickými úkonmi vychádza, že veriacej mládeže by malo byť čosi viac ako 365 000. Keby aj tej praktizujúcej bolo len 10 %, ešte stále je to slušné číslo – 36 500. A tu je priestor pre otázky… Samozrejme, jedna z nich smeruje aj dovnútra redakcie.

Začarovaný kruh
Obsah spomínaných tínedžerských časopisov ponúka väčšinou vulgárne, dvojzmyselné čítanie či obrázky. V lepšom prípade ide o „ľahšie“ bulvárne informácie, čo možno považovať za predkrm (pre budúceho dospeláka) k menu v štýle najčítanejšieho denníka, týždenníka… Kontinuita je zabezpečená.
Samozrejme, poznatky zo sveta šoubiznisu síce pomáhajú viesť (plytké) rozhovory nielen mladým, ale prínos k osobnostnému rastu alebo praktický osoh pre jednotlivca je mizivý. Jeden z dôvodov absorbovania bulvárnych novôt by mohol tkvieť v porekadle: „Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť“, čo v konečnom dôsledku opäť plodí len bohatstvo. Sofistikovanejší argument pre čítanie „plátkov“ by bol: „Múdry sa učí na chybách druhých.“ Ostáva iba dúfať, že počet predaného bulváru na Slovensku zodpovedá počtu tých, ktorí toto poznanie nadobudli…

Ideál pre mladých?
AHA! má však nekompromisnú ambíciu byť práve protiváhou uvedených tínedžerských médií a zároveň mladých nechce uzatvárať do akejsi ochrannej zóny voči všetkému „svetskému“, čo ich prirodzene zaujíma. Cieľom je dostať sa k čo najväčšiemu množstvu mladých (nielen veriacich), tzv. násťročných. Snaží sa o to nielen pestrými témami, ale aj moderným dizajnom a vzhľadom. Samozrejme, popri „klasických“ tínedžerských témach (film, hudba, láska, vzťahy…) ponúka mladým aj duchovné sprevádzanie, odpovedá na ich problémy, rozvíja v nich sociálne cítenie… Na svet a problémy, s ktorými sa mladý človek stretáva, sa usiluje pozerať optimistickým pohľadom človeka-kresťana. Takto mu chce pomáhať pri jeho zdravom osobnostnom dozrievaní. Toto všetko napĺňa kolektív mladých ľudí vhodne doplnený zasvätenými osobami, ktorý takýmto spôsobom odovzdáva svoje talenty pre tento jedinečný projekt.
To, ako sa darí bez nejakých väčších hmotných (bez nehmotných prostriedkov – modlitby by sa AHA! ani nerozbehlo) podporných prostriedkov naplniť tieto ambície, musí posúdiť nestranný pozorovateľ.

A o to ide!
Za predpokladu, že redakcia napĺňa ciele, ktoré si stanovila, sa naskytá otázka, ako AHA! dostať viac do povedomia najmä veriacej spoločnosti. Po rýchlom uzavretí témy uverejnenia reklamy v iných médiách a na verejných priestranstvách (financie) sa ako možné riešenie ukazuje propagovanie v kostoloch. Lenže to má niekoľko ale… Nie každý kňaz má pochopenie pre pubescentov a kresťanský časopis pre mladých si v niektorých extrémnych prípadoch predstavuje s obálkou znázorňujúcou svätca… Tí menej „ortodoxnejší“ duchovní zasa „nemajú čas“ na to, aby mysleli na časopis, ktorý nie je v centre ich záujmu. A tak zostávajú tí vzácne nadšení, ktorí v mladých vidia budúcnosť (Cirkvi). Títo nadšenci vedia, že stačí v rámci oznamov na záver svätej omše pripomenúť možnosť zakúpiť si časopis a razom sa predá aj niekoľko desiatok kusov.
Ďalšou skupinou sú katechéti, učitelia či vychovávatelia, ktorým AHA! pomáha zorientovať sa vo svete mladých, prípadne môžu využiť niektorý z článkov pri príprave na hodinu či stretko. Práve pedagogickí pracovníci sú v dennodennom styku s mladými a malo by im záležať na tom, čo ich zverencov (de)formuje.
Posledným, ale rozhodujúcim kanálom sú však rodičia. Tí sú donormi svojich ratolestí a majú aj akési morálne právo vedieť, čo si ich dieťa za vreckové kúpi, prípadne mu potrebnú či užitočnú vec zabezpečia sami.

V mysli ľudí je zafixovaná predstava, že v médiách ide o veľkú ryžu. Pri krátkom zamyslení je však zrejmé, že v konečnom dôsledku sa o to starajú koncoví užívatelia, ergo čitatelia. Každý sa môže rozhodnúť, koho podporí. Dôležité je však vedieť prečo…

Ján Miško,
Autor je zástupca šéfredaktora časopisu AHA!
Aj online: www.casopisaha.sk