Vzniku samostatnej SR predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade ČSFR

  Vtedajšie Federálne zhromaždenie (FZ) ČSFR prijalo 25. novembra 1992 ústavný zákon o zániku spoločnej federácie, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon prijatý FZ ČSFR z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie republiky iba na základe referenda. Na základe nového prijatého ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24. hodine bez plebiscitu zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a vznikli dve samostatné republiky - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR).

      História československej federácie siaha ešte do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii bol totiž prijatý Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky (NZ ČSSR) 27. októbra 1968 a vyhlásený v Zbierke zákonov pod číslom 143/1968 Zb. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa.
      Zákon o československej federácii riešil postavenie Slovenska v rámci ČSSR pretvorením centralistického štátu na federáciu Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Orgánmi federácie boli vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie, a Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov a rovnaký počet bol zo SSR. Zákon o federatívnom usporiadaní ČSSR nadobudol platnosť 1. januára 1969.

      Zásadný obrat nastal po novembrových udalostiach v roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) – prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
      K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR a vzniku samostatných republík dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky (NR SR).
      Potom nasledoval posledný akt zániku ČSFR, keď poslanci FZ ČSFR schválili 25. novembra 1992 vládny návrh ústavného zákona o zániku ČSFR k 31. decembru 1992.