PROFIL: Páter Zdenko Homolka

Homolka Zdenko.jpg Páter Zdenko Homolka sa narodil 30. decembra 1912 v Barchoviciach v Čechách. Príchodom jeho otca na Myjavu (1918) a neskôr aj s príchodom matky s deťmi sa celá rodina presťahovala (1919) za prácou na Slovensko. Mladý Zdenko zavŕšil gymnaziálne štúdi...
5 minút čítania 5 min
Vypočuť článok
PROFIL: Páter Zdenko Homolka
0:00
0:00
0:00 0:00
Milan Hudaček
Ďalšie autorove články:

Milan Hudaček: Ľavicové trendy v teologických názoroch počas komunizmu

Milan Hudaček: Komunizmus ako cesta do utópie

Blahoslavený Pavol VI. a dráma ateizmu v Československu

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Páter Zdenko Homolka sa narodil 30. decembra 1912 v Barchoviciach v Čechách. Príchodom jeho otca na Myjavu (1918) a neskôr aj s príchodom matky s deťmi sa celá rodina presťahovala (1919) za prácou na Slovensko.

Mladý Zdenko zavŕšil gymnaziálne štúdia v roku 1931 v Liptovskom Mikuláši. Čerstvý maturant sa ešte vráti do Čiech na Vysokú obchodnú školu v Prahe, ale z nej absolvoval len prvý rok štúdií. V závere školského roku sa rozhodol vstúpiť k jezuitom na Slovensku. Tí ho prijali do formácie 9. októbra 1932. Po noviciáte v Ružomberku odišiel v roku 1934 na filozofické štúdia na ostrov Jersey patriaci Francúzskej jezuitskej provincii. Absolvovaním filozofie sa vrátil v roku 1937 na Slovensko.

Nasledujúci rok strávil ako magister v Ružomberku, kde vyučoval matematiku, fyziku a deskriptívnu geometriu. Teologické štúdia začal v zahraničí v holandskom Valkenburgu v roku 1938. Tu bol 15. júla 1941 vysvätený na kňaza. Nacisti valkenburgský teologát po roku zatvorili. V novej situácii ešte pomáhal s pastoráciou v nemeckom Aachene a neskôr v Berlíne, ale i odtiaľ ho úrady ako českého rodáka vykázali do Čiech.

Po porade s predstavenými odišiel na moravský Hostýn, kde 1. októbra 1942 nastúpil na formačný rok tretej probácie. Koncom roku 1943 sa vrátil na Slovensko a krátko pôsobil v Ružomberku. Pod tlakom politických pomerov odchádza opäť do Čiech, kde až do konca vojny pastoračne pôsobil v jezuitskom kostole v Prahe. Koniec vojnových nepokojov mu v roku 1945 umožnil opäť návrat na Slovensko. Učiteľsky pôsobil dva roky v Banskej Bystrici a od jesene 1947 začal štúdiá na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Štvorročné štúdiá úspešne zakončil v roku 1952. Páter Zdenko v roku 1949 opustil rehoľu a ako nerehoľný kňaz bol rovnako vystavený neistým pomerom totalitných čias.

"Denne slúžieval večerné omše v redemptoristickom kostolíku sv. Cyrila a Metoda na Puškinovej ulici. V tomto období – až do konca roku 1983, kedy mu bol odňatý štátny súhlas – vošiel do povedomia mnohých Bratislavčanov."

Po skončení školy najprv pracoval ako prekladateľ odborných textov z nemčiny a z francúzštiny, až kým sa nezamestnal ako duchovný správca Kochovho sanatória v Bratislave. Z tejto služby ho po čase odvolali. Nevyužil ani ponuky k práci medzi vlasteneckými kňazmi a dlhšiu dobu nemohol nájsť nijaké zamestnanie. Matematické vzdelanie mu otvorilo novú cestu k práci účtovníka a skladníka v štátnom podniku Palma. Odtiaľ odchádza v roku 1958 pracovať ako laborant na Technicko-skúšobný ústav, kde vytvoril matematické oddelenie. Náplňou jeho práce bola matematicko-štatistická oblasť v ktorej vypracovával úlohy pre Ministerstvo stavebníctva. Ako vedúci matematického oddelenia viedol sekciu až do svojho dôchodku.

V júni 1979 dostal štátny súhlas ako pomocný duchovný k pastoračnej službe vo farnosti Najsv. Trojice v Bratislave. Denne slúžieval večerné omše v redemptoristickom kostolíku sv. Cyrila a Metoda na Puškinovej ulici. V tomto období – až do konca roku 1983, kedy mu bol odňatý štátny súhlas – vošiel do povedomia mnohých Bratislavčanov. Službu duchovného vedenia ďalej vykonával v skrytosti a niektorých mladých ľudí priviedol k rehoľnému povolaniu.

Venoval sa písaniu kázni a znova aj prekladateľskej činnosti. Z nemčiny preložil knihu vierouky Glaube aktuell?, ktorá neskôr vyšla pod názvom Zajtra sa bude opäť veriť. Vďaka iniciatíve jezuitského provinciála Andreja Osvalda si obnovil príslušnosť k jezuitskej reholi a na sv. Ignáca 1989 zložil v Beckove posledné rehoľné sľuby. V októbri 1989 mu bol opäť udelený štátny súhlas pre pastoračnú činnosť v Bratislave. Po Nežnej revolúcii, už o niekoľko týždňov, pôsobil v bratislavskom kostole Notre Dame, ktorý za krátko prešiel do správy sestier kanonisiek sv. Augustína. Príchodom ďalších jezuitov do pastoračnej práce v Bratislave týždenne pomáhal s nedeľnými omšami v jezuitskom kostole Najsv. Spasiteľa. V závere svojho života zápasil s onkologickou chorobou, ktorej podľahol 20. marca 1996. Je pochovaný v Trnave.

Pátra Zdenka Homolku poznali viacerí ľudia v Bratislave ako dobrého kazateľa a spovedníka. Jeho kázne v knižnej podobe vychádzajú vo vydavateľstve JAS vďaka pani Alojzii Čiernej, ktorá ich prepisuje z pátrových rukopisov. Doteraz z nich vyšlo šesť zväzkov.

Milan Hudaček SJ
Autor je jezuitským kňazom.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Slovensko Zdenko Homolka
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť