Čertovsky vážny problém (nielen) Piešťan

Pohľadnica s motívom krampuov z roku 1953. (Foto: Flickr.com/wackystuff)
Smerom k pochodu čertov, ktorý sa má uskutočniť v nedeľu v centre Piešťan, sa vzniesla vlna kritiky a nesúhlasu. Väčšina kritikov poukazuje na tri problematické rozmery akcie: náboženský (satanský sprievod tesne pred Vianocami); kultúrny (posun oproti starej rakúskej tradícii) a bezpečnostný (v Rakúsku sú krampuslaufy, teda pochody čertov spájané s agresívnymi prejavmi a incidentmi).
Všetko sú to zaiste dôležité pohľady na kontroverznú akciu, avšak za zmienku stojí ešte jeden rozmer. Občiansky.
Pri komunikácii s vedením mesta, ale aj pri čítaní internetových príspevkov si možno všimnúť jednu vec. Zástancovia čertovského pochodu odporcom akcie zväčša odkazujú, že ak nechcú vidieť v meste obludy, nech zostanú doma.
„Každý sa môžeme sám za seba a svoju rodinu rozhodnúť, či podobný typ podujatia navštívime alebo nie.“ (hovorkyňa primátora) Prípadne sa ešte môžete stretnúť s argumentom typu: ja sa tiež nechodím dívať do kostola, keď nechcem.
Táto optika však naráža na zásadný problém.
Piešťanské Námestie slobody a pešia zóna sú verejným priestranstvom, z ktorého síce nemožno nikoho vyháňať, ak nenarúša verejný poriadok, ale na druhej strane musí platiť, že sa na ňom môže každý slobodne pohybovať bez obavy o svoje fyzické a psychické zdravie, morálnosť a kultúrnosť.
K téme:
Pochod čertov v Piešťanoch vyvoláva polemiku Zdieľať
A tu sa dostávame na šikmú plochu, ktorú nakláňa práve chybný pohľad na verejný priestor, za ktorý zodpovedajú „otcovia mesta“. Preto by mali brať do úvahy výhrady občanov, ktorí majú právo sa pokojne prejsť s deťmi v tretiu adventnú nedeľu centrom svojho mesta. Že sa na niečo také nedá úplne spoľahnúť, dokazuje aj tohtoročná kauza zo susedného okresu. V Topoľčanoch sa v lete vo verejne prístupných priestoroch autobusovej stanice konalo „umelecké predstavenie“, počas ktorého sa dve ženy vyzliekli donaha.
Z naivného argumentu fanúšikov pochodu čertov usvedčuje partner akcie Aupark, ktorý na svojom webe otvorene upozornil rodičov, aby deti nechali doma.
Logika sa teda obrátila: je jedno, čo možno vidieť na verejnom priestranstve. Ak sa vám to nepozdáva, prosto nevyliezajte z domu.
Alibizmus predstaviteľov mesta vidno ešte v jednom momente. Výhovorka, že organizátori si splnili ohlasovaciu povinnosť, a teda mesto „nemá páky“ na zákaz sprievodu čertov, neobstojí. Je to mesto, ktoré zverilo organizáciu vianočných trhov súkromnej firme. Ťažko veriť, že nemá žiadny vplyv na výber programu. A keby to tak aj bolo, stále má možnosť sa od veci dištancovať a občanom oznámiť, že s firmou už nebude spolupracovať.
Aby sme to zhrnuli, debata o čertoch presahuje región. Pre zvyšok krajiny je totiž polemika medzi Piešťancami upozornením, že pohľad na verejný priestor sa začína meniť.
Piešťany nie sú len svetoznámym miestom kúpeľníctva, ale nepochybne aj mestom kultúry. Akú bude mať táto kultúra úroveň, rozhodnú samotní Piešťanci.