ROZHOVOR: Dubček v Kremli podpísal, Bezák na nunciatúre nie

Natočil film Arcibiskup s ľudskou tvárou, ktorý v premiére uvedie v nedeľu Česká televízia. Myslí si, že súčasnej cirkvi chýba pevnosť postojov a väčšia otvorenosť k druhým. Názov filmu podľa neho nemá stavať Róberta Bezáka na rovinu Alexandra Dubčeka. Petr Minařík.

Kedy ste sa rozhodli začať natáčať s arcibiskupom Bezákom?
V júni 2011 vyšiel s arcibiskupom Bezákom a biskupom Malým rozhovor v .týždni, ktorý s nimi viedol jeho šéfredaktor Štefan Hríb na Pohode. Bol som v Košiciach a číslo sa mi dostalo do rúk. Čítal som ten prepis asi päťkrát a krútil som hlavou. Nemohol som uveriť, že existuje v cirkvi človek, ktorý dokáže formulovať s takou presnosťou a jasnosťou a pritom zrozumiteľne. Potom som videl tú besedu na Pohode i na webe a povedal som si, že od pána arcibiskupa Bezáka je to skoro olympijský výkon. Prísť na hudobný festival, kde nikto nie je zvedavý na nejaké “rečičky“ a zaujať stan plný mladých ľudí. Nedá mi nepoložiť si otázku, ako by vyzerala česká alebo slovenská katolícka cirkev, keby v nej bolo napríklad len ďalších päť či desať Bezákov? Trošku to preženiem, ale na Pohode stačilo rozdávať vizitky s termínom, kedy a do ktorého kostola sa majú tí mladí ľudia dostaviť.

Nemohol byť Bezák tak trochu aj poplatný tej atmosfére, ktorá na Pohode vládla?
Iste, existujú ľudia, ktorí tvrdia, že je to nadbiehanie či kĺzanie po povrchu, ale najskôr nemajú otvorené srdce a možno ani hlavu. Mne bola Pohoda svedectvom evanjelizácie, schopnosti trvať si na evanjeliovom, ale ohlasovať to, prinášať zvesť druhým. Čo môže byť viac?

Čo sa dialo po prečítaní si rozhovoru?
Potom to už šlo rýchlo. Dohovoril som sa v brnianskom štúdiu Českej televízie s vedúcim náboženskej redakcie Patrickom Divišom, že natočím o pánovi arcibiskupov polhodinový portrét, aby sme o ňom priniesli správu ďalej, teda aj do Českej republiky, kde sa o ňom v tej dobe až tak veľa nevedelo.

Čím vás Bezák zaujal natoľko, že ste sa rozhodli o ňom natočiť dokument?
Myslím si, že arcibiskup Bezák má talent, ktorý potrebujú politici, športovci a, samozrejme, umelci. Dokáže formulovať náročné teologické tézy, ale nezabúda hľadať a byť zrozumiteľný. Niekomu to môže prísť málo, niekomu dokonca príliš sekularizované, keď sa arcibiskup zaujíma o to, či mu jeho veriaci rozumejú, ale myslím si, že tá pevnosť postojov a otvorenosť k druhým je to, čo dnes najviac chýba ľuďom cirkvi. 

Aký bol váš režisérsky zámer? Čo ste pôvodne chceli s filmom dosiahnuť?
Natočiť autorský portrét a predstaviť cezeň arcibiskupa Bezáka. Cieľom bolo overiť si pomocou kamery, ale tiež stretnutím s pánom arcibiskupom, či je naozaj taký, ako sa mi zdal byť z toho čítania záznamu besedy na Pohode, alebo nie. Výsledok predčil očakávania, teda výsledok „môjho pozorovania“ pána arcibiskupa a nie výsledný film – to sa ešte len dozvieme.

Zmenila sa i pre vás situácia po Bezákovom odvolaní 2. júla 2012?
Čiastočne, ale príliš nie. Mohli sme s pánom arcibiskupom točiť ďalej, jeho osobná charizma a schopnosti nevymizli s „vatikánskym dekrétom“.

Báli ste sa, že by odvolanie mohlo narušiť dokončenie vášho filmu?
Nebáli. Báli sme sa, čo bude s pánom arcibiskupom.

Zvažovali ste ukončiť projekt?
O ukončení sme neuvažovali, nebol k tomu dôvod. Arcibiskup Bezák nezomrel, iba bol akosi odvolaný z pozície, ale on sám zostal i potom rovnakým, takže nejaký zásah do vnútorného uvažovania o filme to neprinieslo. Prinieslo to drobné organizačné komplikácie, pretože to už nebola Trnava, prostredie, kde sme točili, ľudia z arcibiskupského úradu, ktorý nám veľmi pomáhali… Ale v niečom to pochopiteľne bolo i viac uvoľňujúce, menej zviazané povinnosťami. Keď sme točili s pánom arcibiskupom, tak mal deň rozdelený na minúty a bolo na ňom vidieť, ako si úprimne oddýchol, keď sme mu dali dole port a mal od nás pokoj. Ako emeritný arcibiskup mal logicky viacej času, mohol sa nám venovať intenzívnejšie, ale, samozrejme, by som bol radšej, keby na nás mal toho času menej…

Téme jeho odvolania sa už potom nedalo vyhnúť ani vo filme. Ako ste k tomu pristúpili?
Celý film sa blíži časozberu, ktorý arcibiskupa Bezáka zachytáva, pochopiteľne, vo výseku, v jednom časovom období od januára do septembra 2012. Kauze odvolania sa nedalo vyhnúť, aj keď nie je zaujímavá teologicky, filozoficky a ani spoločensky, je to jednoducho také „naše“ odstraňovanie schopnejších a lepších. Myslím si, že v česko-slovenskom priestore sme takých odvolaní zažili habadej. Teda konkrétna kauza nás príliš nezaujala, je to len banálna pomsta menej schopných a ľudsky menej obstojných, ale nešlo ju obísť, a preto je aj vo filme, ale skôr skrze pána arcibiskupa. Zaujímalo nás, ako to prežíva a ako sa s tým vyrovnáva.

Trošku nás mrzí, že vo filme chýba, smerom ku kauze odvolania, druhá strana, ale nakoniec sme sa zmierili, že je tam svojím mlčaním, pretože tí, čo stoja za odvolaním arcibiskupa Bezáka, jednoducho iba mlčia. Samostatnému „prípadu“ je ale v dokumente venovaná necelá pätina priestoru.

Film nesie názov Arcibiskup s ľudskou tvárou. Prečo?
S týmto názvom sme pracovali už v prvej fáze príprav, nešlo teda o nejakú reakciu na udalosti okolo odvolania. Stretol som sa s názorom, že to má Róberta Bezáka stavať na rovinu Alexandra Dubčeka, ale to je nezmysel. Jednak by to bolo nepresné prirovnanie, pretože Dubček v Kremli podpísal, Bezák na nunciatúre nie. Podstatnejšie je to, že oná ľudská tvár sa vzťahovala k celému obdobiu Pražskej jari, ktoré nebolo spojené s kompromismi a bojom straníckych kádrov. Išlo o nadýchnutie. A akési nadýchnutie podľa mňa priniesol i arcibiskup Bezák, a to rozhodne nielen v priestore ohraničenom trnavskou diecézou.

"Stretol som sa s názorom, že názov filmu má Róberta Bezáka stavať na rovinu Alexandra Dubčeka, ale to je nezmysel."

Zdieľať

Keď sme sa prvýkrát stretli a hovorili o možnosti natáčať, napadlo nás, že postava arcibiskupa Bezáka je niečo úplne jedinečného v cirkvi, a to nielen na Slovensku. Ale pretože som skeptik, hovoril som žartovne i polovážne, že to nemôže dlho vydržať. Mrzí ma, že som mal pravdu. Ale ako som povedal, jedinečný je arcibiskup Bezák, nie spôsoby, ktoré stáli za jeho „zostrelením“, tie sú bežné v politike, biznise, ale škoda, že je to i prax cirkvi, tam by človek čakal, že má hľadanie dobra šancu.

Iní biskupi nemajú „ľudskú tvár“?
Nie som odborník na iných biskupov a ich tváre, ale priznám sa, že som si púšťal nejaké videá s rozhovormi s rôznymi českými a slovenskými biskupmi. Bez toho, aby som ich mohol či chcel hodnotiť, môžem len povedať, že ma žiadny z nich neoslovil natoľko, aby som sa ním začal intenzívne zaoberať, nieto o ňom točil film.

Bol Bezák „fotogenický“?
Nepochybne má fotogenického ducha. Je vzácne, že to, čo je v ňom vnútri, vie prejaviť aj navonok. Počas natáčania bol ústretový nielen pán arcibiskup, ale i ľudia okolo neho.

Plánujete nejako ďalej pokračovať v nakrúcaní?
Film pobeží v Českej televízii. Uvažujeme o nejakej projekcii na Slovensku, najradšej v Trnave, ale uvidíme, ako to dopadne. Mapovať ďalšie cesty pána arcibiskupa ma láka, ale ide o to, či to bude lákať aj pána arcibiskupa. Myslím, že život pred kamerou berie ako nutnú daň, súčasť svojho poslania, ale musíme mu dať chvíľu čas na zotavenie, aby sme ho úplne neotrávili.

Matúš Demko
Foto: archív Petra Minaříka, Pavol Rábara

Premiéra dokumentárneho filmu Petra Minaříka „Arcibiskup s ľudskou tvárou“ sa uskutoční v nedeľu 16. decembra 2012 o 15.45 hod. na ČT 2.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo