KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: Veríme v peklo

„Ako si predstavujete peklo?“ pýtajú sa birmovanci pána dekana. „Ja si ho nemusím predstavovať, ja ho vidím,“ pokojne odvetí. „Vidím ho pri pohľade na vás, ako žijete.“ Všetci sa pousmejú – on spokojne nad múdrosťou svojej odpovede, oni kyslo, akoby z povinnosti nad nepodareným vtipom.

Spomínaný farár patrí k staršej kazateľskej škole. Je to tá – nazvime ju minulá – generácia kňazov, ktorú dnešní cirkevní odpadlíci obviňujú za to, že nechodia do kostola. Ich mladší kolegovia – nazvime ich súčasná generácia kňazov – sa snažia stratené ovečky priviesť späť do božieho košiara. A tak sme svedkami vystriedania extrémov. Kým sa našim predkom kázalo o pekle často a farbisto, nám sa o ňom nehovorí takmer vôbec. 

Výsledok? Najprv odchádzali veriaci z bohoslužieb, pretože nezniesli toľko počúvať o vyhrážkach a posmrtných mukách. Dnes tento odliv pokračuje aj preto, že o tejto téme nepočujú ani slovko. A slová Písma ostávajú naprieč stáročiami nezmenené. Keď Kristus Pán pri svojom slávnom druhom príchode definitívne ukončí príbeh človeka, „mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; jední na večný život, druhí na večnú potupu“ (Dan 12,2). Áno, veríme v peklo.

Lebo Boh

Veríme v peklo, pretože veríme v Boha. Cirkev sa modlí za to, čo chce Boh, a jeho prvoradou vôľou je spása všetkých ľudí. Apoštol Pavol žiada, „aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí... Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých.“ (1Tim 2,1-6) Božiu zvrchovanú lásku však nemožno stotožniť so všeobecnou predestináciou k spáse. Boh je milosrdný, ale nie nespravodlivý. Keby sme vylúčili možnosť večného trestu, ako by sme potom obhájili koncept posmrtnej dokonalej spravodlivosti? „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2,9) Skúsme povedať aj opak: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho nemilujú. Ktorí ho nenávidia. Ktorí vyznávajú zlo. Ubližujú nevinným. Zneužívajú svoju moc. Ktorí... Boh je úplne iný (Totaliter Aliter) a život po smrti bude tiež taký. No nemôžem sa zbaviť tušenia, že nám bude tak blízky, tak jednoduchý, najvzdialenejší i najbližší tomuto životu zároveň.

"Kým našim predkom sa kázalo o pekle často a farbisto, nám sa o ňom nehovorí takmer vôbec."

Zdieľať

Lebo Cirkev

Veríme v peklo, pretože patríme do Cirkvi. Jej bol zverený poklad (depositum fidei), ona z neho neustále čerpá a zároveň ho očisťuje. To prvé znamená, že milióny jej členov naprieč stáročiami vyznávali spoločné Credo, neuspokojili sa s možnosťami pozemského života, preto dúfali v nebeský a varovali sa pred zatratením. Presvedčenie týchto zástupov je hodné nasledovania omnoho viac, než náladová pochybnosť hŕstky súčasných provokatérov. Dôvera v ich vieru je silou, ktorá nás podrží, keď sa tá naša ochromí vplyvom módnych názorov. To druhé znamená, že Cirkev je „čistička“. Jej poklad nie je taký čistý, aký bol v jej počiatkoch. Je čistejší. Dogmy boli pochopené, pomenované a vysvetľované postupne. Bludy sa intenzívne skúmali a konfrontovali. Tento proces ju nútil ku blahodarnej očiste vlastnej doktríny. Mnohé sa ukázalo ako špina, avšak viera v „druhú smrť“ (Zjv 20,14) pretrvala ako to, čo je čisté. Je pravda, že Cirkev vo svojich dokumentoch aj rečiach je čím ďalej tým viac o tomto učení „skúpa na slovo“, avšak nie preto, žeby ho už neuznávala. Azda tým pravým dôvodom je, že opatrne hľadá vhodný jazyk. Alebo, skúsenosť ju naučila, že o niektorých témach treba rozprávať málo, ba vôbec. Motívom k mlčaniu však nesmie byť zbabelosť či snaha zakrývať neistotu. Mlčať treba z presvedčenia o múdrosti mlčania vo veciach, o ktorých pravde sme presvedčení a vieme, že ticho je osožnejšie než akékoľvek slovo nahlas. „Položím si iba ruku na ústa“ (Job 40,4) v bázni pred Božou veľkosťou.

Lebo Zjavenie

Veríme v peklo, pretože čítame Sväté písmo. Táto kniha je posvätnou knižnicou ľudskej skúsenosti s Bohom. Tým, že je knižnicou, hrozí, že si z nej vyberieme len tie spisy, ktoré sa nám páčia, alebo tie pasáže, ktoré nám vyhovujú. Ak však z jej obsahu nechceme nič vynechať, musíme prijať aj skromné, ale jasné náznaky o posmrtnom zatratení. V Starom zákone čítame: „Do pekla pôjdu hriešnici, všetci pohania, čo zabúdajú na Boha“ (Ž 9,18). Takisto súčasťou evanjelia („radostnej zvesti“) sú Ježišove výstrahy: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce postaví sprava a capov zľava... Potom povie aj tým, čo budú zľava: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!... A pôjdu títo do večného trápenia“ (Mt 25,31-33.41.46). Čo je poctivejšie – vyhýbať sa týmto textom, všemožne hľadať zjemňujúce interpretácie, alebo ich zobrať vážne v celej ich nepríjemnosti?

Lebo hriech

A napokon, veríme v peklo, pretože hrešíme. Peklo si predstavovať nemusíme, a už vobec nie ako pán dekan pri birmovancoch. Neplatí sartrovské „peklo, to sú tí druhí“, práve naopak – a Hans Urs von Balthasar to vyjadril presvedčivo – zatratenie je možnosť, s ktorou musím rátať ja, jedine pre mňa. O posmrtnom osude ostatných mám právo iba múdro mlčať. Posielať kdeakého „judáša“ či „hitlera“ do večného ohňa je zlomyseľným rúhaním rovnako, ako je snívanie o ich dokonalej ľútosti v poslednej sekunde života trúfalou fantasmagóriou. „Pekelné“ stránky Písma sú zrkadlom, ktoré každému jednému z nás osobne odhaliť vlastnú hriešnosť, tu a teraz. Hriech je to, čo ma od Boha odkláňa. Rozpoznanie pekla hriechu je počiatok návratu do Otcovho náručia.

Preto veríme v peklo. A táto naša viera je v službe našej viery v nebo.

Peter Fogaš
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

Foto: wikimedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo