Spoločnosť 14. november 2017

Sexuálni predátori a oneskorené obete revolúcie voľnej lásky

Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík
Lavína obvinení z nevhodného sexuálneho správania je príznakom zmeny „zeitgeistu“.
Lavína obvinení z nevhodného sexuálneho správania je príznakom zmeny „zeitgeistu“.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Krivošík

Sexuálni predátori a oneskorené obete revolúcie voľnej lásky
Hollywoodsky producent Harvey Weinstein. Foto: TASR – Richard Shotwell/Invision/AP

Viac ako mesiac od vypuknutia škandálu okolo hollywoodskeho producenta Harveyho Weinsteina sa počet žien, ktoré ho obvinili z rôznych druhov nevhodného sexuálneho správania, ustálil na 77. Asi v dvanástich prípadoch sa skloňuje dokonca znásilnenie.

Obvinenia z nevhodného správania zasiahli aj množstvo ďalších osobností vrátane Kevina Spaceyho či Dustina Hoffmana. Kampaň #MeToo sa doteraz virálne šíri po sociálnych sieťach a v rámci nej už milióny ľudí zdieľalo svoje skúsenosti. Nájde sa tam všetko, od znásilnenia a dlhoročného zneužívania cez mužov obnažujúcich sa v električkách až po exprezidenta na vozíčku, ktorý pri fotení chytá ženy za zadok.

Kampaň na jednej strane posúva sexuálne násilie do stredu spoločenskej debaty, čo je akiste užitočné. Na druhej strane sa nezaobíde bez excesov.

Obvinenie stačí na odsúdenie spoločnosťou a existenčnú likvidáciu, aj keď ten alebo onen údajný sexuálny predátor všetko popiera. Herci sú zrazu vymazávaní z filmov ako Clementis z Gottwaldovej fotografie a ich projekty sa zastavujú. Celosvetová lavína blata, ktorú spustili obvinenia voči Weinsteinovi, sa možno stane určujúcou udalosťou roku 2017. Čo si o tom myslieť?

Transakčný sex  

Je veľmi náročné povedať ku všetkým tým obvineniam čokoľvek paušálne alebo kategorické. Bolo by napríklad jednoduché hľadieť na celú vec ideologickými okuliarmi: Ako bol Hollywood so svojím moralizovaním a dlhoročným aktivizmom v prospech ľavicovo-liberálnych tém prichytený pri vlastnom pokrytectve.

Iste, Harvey Weinstein bol prominentný darca Demokratickej strany a podporoval aj jej prezidentských kandidátov vrátane Baracka Obamu či Hillary Clintonovej. Lenže na to by druhá strana mohla kontrovať napríklad kauzami dlhoročného šéfa konzervatívnej televíznej stanice Fox News Rogera Ailesa, ktorého vlaňajší pád zo slávy spôsobili obvinenia zo sexuálneho obťažovania ženských podriadených. Alebo najnovší prípad 70-ročného republikánskeho politika a bývalého alabamského ústavného sudcu Roya Moora, ktorý mal podľa článku v denníku Washington Post v roku 1979 vyhľadávať intímny kontakt so 14-ročným dievčaťom, hoci sám mal vtedy 32 rokov.

Ďalšia otázka je, prečo tieto obvinenia zaznievajú často až desaťročia po tom, ako sa mali udiať. Na to možno namietnuť, že pre obete sexuálneho obťažovania či násilia treba čas, kým naberú odvahu o svojich skúsenostiach hovoriť verejne.

Každá minca má však dve strany a každý prípad je individuálny. Na jednej strane sú mocní muži, ktorí si z pozície autority od žien vynucujú sex, sľubujúc na oplátku kariérne napredovanie. No existujú aj vypočítavé ženy, ktoré sa samy ponúkajú mocným mužom, aby od nich získali výmenou za sex trebárs vytúženú rolu alebo inú výhodu. – Sex ako platidlo alebo tiež „transakčný sex“. Po desaťročiach je často ťažké posúdiť, ktorá strana vlastne „výmenu“ v tom-ktorom prípade iniciovala. A či bola celkom dobrovoľná.

Veľký oblúk

V každom prípade, stanovisko, ktoré Weinstein poskytol denníku New York Times ešte na začiatku októbra, sa začína spôsobom, ktorý stojí za povšimnutie: „Dospieval som v 60. a 70. rokoch, keď všetky tie pravidlá o správaní a pracoviskách boli odlišné. Toto bolo vtedy kultúrou.“

Hoci ho neospravedlňujú, tieto slová veľa vysvetľujú. Weinstein, ktorý je ročník 1952, vyrastal v ére sexuálnej revolúcie. Jej cieľom bolo okrem iného uvoľniť kultúrne konvencie, ktoré dovtedy regulovali vzťahy medzi pohlaviami.

Inštitúcii manželstva sa vyčítalo, že vykorisťuje ženu. Potlačovaná sexualita mala v ľuďoch vyvolávať neurózy. Spoločenský tlak mal jednotlivcom brániť, aby nasledovali túžby srdca. Hovorilo sa o pokrytectve a dvojitých štandardoch vtedajších konvencií.

Niežeby na niektorých tých výčitkách nebolo čosi pravdivého. No po rozvoľnení tradičných spoločenských konvencií, ktoré regulovali ľudskú sexualitu, často zostala len pudová úroveň s minimálnou vnútornou reguláciou.

Sexuálna voľnosť nepriniesla do vzťahov medzi mužmi a ženami nejakú ideálnu harmóniu, akú možno očakávali hippies. Naopak, vyniesla na povrch aj tienisté stránky sexuality, kvôli ktorým sa kedysi možno tie kultúrne normy vyvinuli v prvom rade.

A dnes? Medzi konzervatívcami sú takí, ktorí majú dojem, že spoločnosť je stále viac sexuálne uvoľnená. No existujú aj náznaky pre opačný trend.

Nájdete ich v roztrúsených zmienkach v ženských časopisoch. Napríklad o tom, že opaľovanie hore bez pri mori už nie je také rozšírené ako trebárs ešte v 90. rokoch, lebo ženy sa okrem rakoviny kože boja aj chlipníkov s ajfónmi, ktorí by si ich mohli tajne nafotiť a zavesiť na web. A tak na plážach francúzskej riviéry možno skôr stretnete ženu v burkinách ako topless.

Presvedčivejšie náznaky cudnejších čias nájdete v štúdiách o sexuálnom živote generácie „millenials“, ktorá má menej sexu s menej partnermi než pred ňou generácia x či generácia povojnových baby-boomers.

Mení sa aj podoba feminizmu. Kým v 60. rokoch bol o sexuálnom sebaurčení žien, ktoré na znak voľnosti spaľovali podprsenky, dnešný feminizmus je dotknutý, pohoršený a často represívny. V Nemecku nedávno zarezonoval zaujímavý prípad. Výstava kreslených aktov na jednej univerzite vyvolala vlnu pobúrenia. Na kresbách totiž boli prevažne „normatívne idealizované“ ženské telá, a preto išlo o „diskrimináciu a sexizmus“.

Mimochodom, autorkou bola ženská umelkyňa. Kým v 60. rokoch by bola oslavovaná ako priekopníčka, dnes jej vyčítajú, že redukuje ženské telo na objekt.

Byrokratizácia romantiky

Vlna, ktorú spustili obvinenia voči Weinsteinovi, zapadá do trendu tejto novej cudnosti. Muži sa môžu kampaň #MeToo snažiť ironizovať poukazovaním na najbanálnejšie prípady, ktoré sa už vydávajú za obťažovanie. Niečo podobné je ostatne vidieť v diskusii Luděka Staněka so Silviou Lauder v relácii Daniely Drtinovej.   

No keď padne popol po tejto kampani, jej výsledkom bude väčší dištanc, ktorý si muži začnú udržovať voči ženám. Napríklad na pracovisku.

Bude tam menej neformálneho štebotania, ktoré občas môže zájsť aj do lascívnych vôd. Priestor pre verbálny flirt sa zúži.

Muži budú voči ženským kolegyniam odmeranejší. Začnú si viac dávať pozor na situácie, keď sú jeden na jeden s kolegyňou bez svedkov. Budú úzkostlivejší, aby ich nikto nemohol obviniť zo sexuálneho obťažovania. Ani o tridsať rokov.

Ak niektorí muži nezačnú byť zdržanliví z vlastného popudu, dopomôže im k tomu korporátna politika ich zamestnávateľov. Veľké firmy už teraz rozmýšľajú, ako vnútornými smernicami detailne regulovať kontakt zamestnancov na pracovisku, aby nedošlo náhodou k obťažovaniu. Ich uvedenie do praxe zabezpečia poradcovia (poradkyne) pre rodovú rovnosť. Či urobí ženy takéto pracovné prostredie šťastnejšími, je otázne.  

Od prevalenia obvinení proti Weinsteinovi sa v mnohých článkoch o téme obťažovania skloňuje jedno slovo: „consent“ (súhlas). Inak povedané, akékoľvek fyzické zblíženie medzi mužom a ženou musí byť obojstranne dobrovoľné. A súhlas musí byť vyjadrený dostatočne explicitne, aby nedošlo k omylu v otázke úmyslov jednej alebo druhej strany.

Problém je, že vo vzťahoch medzi mužmi a ženami je veľa implicitného. Veľa nevypovedaného. A to presne vytvára priestor pre nedorozumenia o úmysloch toho druhého.

Satirický animovaný seriál South Park už pred dvomi rokmi predpovedal nástup formulárov o súhlase s fyzickým zblížením ako prostriedok proti „kultúre znásilnenia“ na amerických univerzitách. Medzičasom vznikli akurát univerzitné kurzy o konsenze.

Povedomie, že voľná láska je utópia a ľudská sexualita nejakú reguláciu potrebuje, už vzniklo. No umelá byrokratizácia vzťahov medzi mužmi a ženami môže zabiť aj zvyšky romantiky. Hrozí, že z nadväzovania známostí vysaje všetko hravé, všetko nevypovedané.

Neopuritánske tendencie, ktoré dnes paradoxne vychádzajú z progresívnych kruhov, sú v mnohých ohľadoch možno nešikovnou reakciou na nezamýšľané dôsledky či nenaplnené prísľuby sexuálnej revolúcie 60. a 70. rokov. Existuje alternatíva?

Pre začiatok asi len usilovať sa, aby vzťahy medzi pohlaviami neotrávila logika „triedneho boja“. Požehnaný, kto v tomto svete žije v šťastnom manželstve!

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0