KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: Láska, ktorá opúšťa

Ježiš v rozhovore s farizejmi cituje knihu Genezis: „Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mk 10,7-9; por. Gn 2, 24; Ef 5,31)

Pri uzatváraní sviatosti manželstva v katolíckom obrade čítame tie isté slová, ktoré sotva budú pochopiteľné a realizovateľné, ak sa podcení dôležitosť prvého slovesa – „opustí“.

Mnohé mladé páry to dnes poňali radikálne a odsťahovali sa do cudziny. Menej odvážni si vzali celoživotnú hypotéku a stavajú svoje vytúžené obydlie na opačnom konci okresu. Alebo si zrekonštruovali byt na sídlisku. A tak nám na dedinách pribudli prázdne domy. Tie obrovské dvojposchodové domy, ktoré vybudovali naši otcovia a dedovia, aby slúžili aj ich deťom. Lenže tým sa na tom druhom poschodí s vlastnou kuchyňou a kúpeľňou zostať nechce. Starkí sa v tichých izbách modlia alebo pozerajú televízor a tešia sa na prádzniny alebo Vianoce, keď na pár dní ich domácnosť ožije krikom vnúčat.

Milovať inak

Opustiť“ v biblickom texte však nemôžeme chápať ako „zabudnúť“ alebo „ignorovať“ s ospravedlnením, že nás zamestnáva práca, že doba je náročná, a my nestíhame. „Cti svojho otca a svoju matku“ (Ex 20,12) nestráca na platnosti. Opustiť rodičov znamená naďalej ich milovať a milovať inak, milovať viac.

"Opustiť rodičov znamená naďalej ich milovať a milovať inak, milovať viac."

Zdieľať

Blahoslavený Ján Pavol II. zdôrazňuje, že človek na základe svojej prirodzenosti patrí rodičom, ktorí ho splodili, no na základe slobodného rozhodnutia priľne k svojej manželke alebo manželovi (por. Teológia tela 10,3). Táto obojstranná voľba konštituuje manželský zväzok medzi mužom a ženou. Ich vzájomné sympatie a poznanie došli do túžby po pripútaní sa k tomu druhému nadobro. Láska už nie je len zakúšaná či dozrievajúca, ale aj vyjadrená a potvrdená. Až teraz sa začína skutočné dobrodružstvo života – „...sľubujem pred Všemohúcim Bohom..., že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe, a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života“ (Obrad uzatvorenia sviatosti manželstva). Vyhlásenie, „že ťa nikdy neopustím“, s vedomím rizík spoločnej budúcnosti, je bytostným výkrikom osoby, ktorá v tej istej chvíli „opúšťa“ svojich rodičov, s vďačnosťou za život a výchovu. Buď obidvoje je láskou, alebo ani jedno.

Milovať stále

Zo strany manželov vo vzťahu k otcom a matkám nejde až tak o otázky, či majú bývať u nich alebo nie, či im majú telefonovať každý deň alebo stačí návšteva raz do týždňa. Dôležitejšie je dať im pocítiť, že nám na nich stále záleží, že ich poslanie sa na tomto svete ešte neskončilo, že majú pevné miesto v našich srdciach i rodinách. Ich ľudská dôstojnosť s pribúdajúcimi vráskami, chorobami či charakterovými vrtochmi neklesá, ale rastie. Len my, viac než ktokoľvek iný, ich máme takto milovať. Takých, akí sú.

"Existuje iný vrchol lásky, ako keď sa milujúci nechá milovaným opustiť pre jeho dobro?"

Zdieľať

Čo majú urobiť rodičia, symbolicky vyjadruje slávnostný vstup do kostola, keď matka vedie ženícha a otec nevestu. Avšak po obrade už novomanželov spoločne odprevádza kňaz. Odteraz nepatria rodičom tak ako predtým. Patria sebe navzájom a Bohu, ktorý ich žehná. Úlohou rodičov je – nechať sa opustiť. Už nemôžu k svojim deťom pristupovať s takým nárokom ako pre sobášom. Musia sa naučiť rešpektovať ich rozhodnutia, ich predstavy o živote, ich spôsob vychovávania detí. A ak sa stanú svedkami hádky, nemali by sa automaticky pridávať na stranu svojho syna či dcéry, ale dokázať ostať v úzadí, prípadne pomáhať hľadať pravdu. Existuje iný vrchol lásky, ako keď sa milujúci nechá milovaným opustiť pre jeho dobro?

Pane, ty ktorý spájaš manželským putom muža a ženu a nechceš ich rozdelenie, prijmi jednu prosbu. Ak sa už raz budú musieť rozísť, nech príčinou tohto rozchodu nie sú rodičia, ktorých nedokázali opustiť a ktorí nedovolili nechať sa opustiť! Nech tento vzťah nerozbíja mladé rodiny, ale nech ich obohacuje na ceste k plnšej jednote v tebe.

Peter Fogaš
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

foto: Isifa.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo